Rok 2011 sa vryl do pamäti folklórneho sveta ako významný míľnik preFolklórny súbor Javorina a zároveň ako obdobie, ktoré zreteľne poukázalo na trvalý odkazĽudovej hudby Stanislava Baláža. Hoci samotný súbor Javorina existuje už dlhšie, rok 2011 predstavoval pre toto teleso špecifické obdobie, v ktorom sa naplno prejavila jedinečná vízia a umelecký prínos Stanislava Baláža. Aby sme plne pochopili význam tohto obdobia, musíme sa ponoriť hlbšie do kontextu a preskúmať, čo robilo Ľudovú hudbu Stanislava Baláža tak výnimočnou a ako sa to prejavilo v činnosti súboru Javorina v roku 2011.
Stanislav Baláž nebol len hudobným vedúcim, ale predovšetkým vizionárom, ktorý dokázal vniesť do tradičnej ľudovej hudby nový život a energiu. Jeho jedinečnosť spočívala v schopnosti prepájať autenticitu folklóru s modernými prvkami, čím oslovoval široké spektrum poslucháčov, od skalných fanúšikov tradícií až po mladú generáciu, hľadajúcu v hudbe korene a identitu. Kľúčovým prvkom Balážovej hudobnej filozofie bolospojenie regiónov. Na rozdiel od bežnej praxe, kedy sa folklórne súbory zameriavali primárne na prezentáciu lokálnych tradícií, Stanislav Baláž vedome a systematickyzdružoval interpretov z celého Prešovského kraja. To znamenalo, že v jeho súbore Javorina v roku 2011, a aj v iných obdobiach, spoločne účinkovaliŠarišania, Zemplínčania, Spišiaci, Rusíni a Gorali. Toto unikátne zloženie nielenže obohacovalo zvukový prejav súboru o regionálne špecifiká, ale zároveň symbolickyspájalo rôznorodé kultúrne prvky východného Slovenska do jedného harmonického celku.
Ďalším dôležitým aspektom Balážovho prínosu bolageneračná pestrosť jeho súboru. V Javorine sa v roku 2011 stretávali interpretitroch generácií – od najmenších detí, pre ktoré bolo účinkovanie v súbore prvým krokom k poznávaniu folklóru, až poskúsených nositeľov tradícií, ktorí odovzdávali svoje vedomosti a zručnosti mladším. Tento prístup bol kľúčový prekontinuitu a uchovávanie tradičnej ľudovej kultúry. Mladí interpreti mali možnosť učiť sa priamo od majstrov, zatiaľ čo starší nachádzali v mladých pokračovateľov svojho kultúrneho dedičstva. Rok 2011 tak v kontexte Javoriny predstavovalživý dialóg generácií, kde sa tradičné prelínanie s novým v dynamickom a inšpiratívnom prostredí.
Hoci konkrétne detaily o aktivitách Folklórneho súboru Javorina v roku 2011 sú fragmentované v dostupných internetových zdrojoch, môžeme si z nich poskladať obraz dynamického a aktívneho telesa. Zmienky ovystúpeniach s Folklórnou skupinou Raslavičan v roku 2013 (hoci dátum je o dva roky neskôr, indikuje spoluprácu súboru v blízkom období) naznačujú, že Javorina bolaotvorená spolupráciam a hosťovaniam na rôznych podujatiach. Údaje ovystúpení Ľudovej hudby Stana Baláža v cykle Zpěvem k srdci, hoci bez presného dátumu, potvrdzujúpopularitu súboru aj mimo Slovenska, konkrétne v Českej republike. Tieto útržky informácií, hoci nie sú priamo z roku 2011, nám umožňujú pochopiť charakter a smerovanie Javoriny v tomto období. Súbor aktívnevystupoval, spolupracoval s inými telesami a prezentoval slovenský folklór aj v zahraničí.
Repertoár Folklórneho súboru Javorina, vedeného Ľudovou hudbou Stanislava Baláža, bol bohatý a rôznorodý. Z dostupných informácií vyplývajú názvy niekoľkých piesní, ktoré ilustrujú charakteristické prvky ich tvorby. Pieseň"Ej Baniju Za Tobom", ktorá sa podľa dostupných údajov tešila značnej popularite v slovenských rádiách, svedčí o obľúbenosti ich hudby u širokého publika. Ďalšie spomínané piesne, ako"Torysky divčata","Toryska vodička", a"Kupalas", naznačujúprepojenie s lokálnymi tradíciami Torysiek, odkiaľ súbor Javorina pochádza. Tieto názvy piesní, spolu s informáciami o regionálnom zastúpení interpretov, potvrdzujúdôraz na autenticitu a regionálnu rozmanitosť v repertoári súboru. Hudba Javoriny v roku 2011 tak pravdepodobneprezentovala širokú škálu slovenských ľudových piesní a tancov, s dôrazom na regionálne špecifiká a s cieľom osloviť rôznorodé publikum.
Odkaz Ľudovej hudby Stanislava Baláža presahuje rámec roku 2011 a Folklórneho súboru Javorina. Jeho prínos pre slovenský folklór je mnohostranný a trvalý. V prvom radeinovátorský prístup k ľudovej hudbe, ktorý spočíval v spájaní regiónov a generácií,obohatil tradičnú scénu o nové dynamické prvky. Baláž ukázal, že folklór nemusí byť statickým múzejným exponátom, ale živým a pulzujúcim umením, ktoré dokáže osloviť aj moderného poslucháča. Jeho úsilie ozdružovanie interpretov z rôznych regiónov Prešovského kraja malo nielen umelecký, ale ajkultúrno-spoločenský význam. Prekračovaním regionálnych hraníc a vytváraním priestoru pre dialóg a spoluprácu prispel kposilneniu regionálnej identity a k vzájomnému porozumeniu medzi rôznymi kultúrnymi skupinami. V neposlednom rade,dôraz na generačnú pestrosť v jeho súboroch a projektoch zohral kľúčovú úlohu vuchovávaní a odovzdávaní tradičnej kultúry mladším generáciám. Vďaka jeho iniciatíve sa mnohí mladí ľudia dostali k folklóru, objavili v ňom svoje korene a stali sa aktívnymi nositeľmi kultúrneho dedičstva.
Odkaz Stanislava Baláža sa prejavuje aj vsúčasnej slovenskej folklórnej scéne. Mnohí hudobníci a folklórne telesá, ktoré vznikli po roku 2011, sa inšpirujú jeho prístupom k ľudovej hudbe, jeho snahou o prepájanie regiónov a generácií, a jeho dôrazom na autenticitu a zároveň moderný prejav. Jeho meno a práca sústále živé v pamäti folklórnej komunity a súzdrojom inšpirácie pre ďalšie generácie umelcov. Folklórny súbor Javorina, aj po roku 2011, pokračuje v činnosti a nesie ďalej odkaz svojho zakladateľa. Jeho existencia a aktivity súdôkazom trvalého vplyvu Stanislava Baláža a jeho Ľudovej hudby na slovenskú kultúru. Rok 2011 tak môžeme vnímať nielen ako významný rok pre samotný súbor Javorina, ale aj akomoment, ktorý zviditeľnil a upevnil odkaz Stanislava Baláža v kontexte slovenského folklóru.
Aby sme plne docenili význam Ľudovej hudby Stanislava Baláža a Folklórneho súboru Javorina v roku 2011, je dôležité umiestniť ich činnosť doširšieho kontextu slovenského folklóru. Slovenský folklór jebohatý a rôznorodý, s hlbokými koreňmi v histórii a kultúre národa. Jeodrazom života, tradícií a hodnôt slovenského ľudu, a zároveňdôležitou súčasťou národnej identity. Ľudová hudba, piesne, tance, zvyky a obrady, ktoré sú súčasťou slovenského folklóru, saodovzdávajú z generácie na generáciu, a súživým prejavom kultúrneho dedičstva. V 21. storočí, v dobe globalizácie a rýchlych spoločenských zmien, má folklórstále dôležitú úlohu. Pomáhauchovávať kultúrne korene,posilňovať národnú identitu, abudovať mosty medzi generáciami. Folklórne súbory a hudobníci, ako bol Folklórny súbor Javorina a Ľudová hudba Stanislava Baláža, zohrávajúkľúčovú úlohu v tomto procese. Svojou činnosťouprezentujú krásu a bohatstvo slovenského folklóru,oslovujú široké publikum, aprispievajú k jeho zachovaniu a rozvoju.
Budúcnosť slovenského folklóru je v rukách súčasných a budúcich generácií umelcov a nadšencov. Odkaz Stanislava Baláža, ktorý spočíva vinovátorstve, prepájaní, generačnej pestrosti a dôraze na autenticitu, môže byťinšpiráciou a vodítkom pre ďalší rozvoj folklórnej scény. Je dôležité, aby folklórnaďalej žil a rozvíjal sa, abyoslovoval nové generácie, a abyzostal živou súčasťou slovenskej kultúry. Folklórny súbor Javorina a Ľudová hudba Stanislava Baláža v roku 2011, a v celom svojom pôsobení,prispeli k tomuto cieľu významným spôsobom. Ich práca jepríkladom toho, ako sa dá tradičná kultúra uchovávať a zároveň inovovať, ako sa dáprekračovať regionálne a generačné bariéry, a ako sa dáfolklór prezentovať moderným a atraktívnym spôsobom. Ich odkaz ježivý a inšpiratívny, a budeešte dlho rezonovať v slovenskom folklórnom svete.