História košického divadla, inštitúcie, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v kultúrnom živote východného Slovenska, je bohatá a spletitá. Jej korene siahajú do obdobia tesne po druhej svetovej vojne, keď sa na troskách vojnou zničenej Európy rodila nová nádej a túžba po obnove kultúry a umenia.
Necelé dva mesiace po oficiálnom skončení druhej svetovej vojny, 3. júla 1945, vzniklo nariadením Slovenskej národnej rady Východoslovenské národné divadlo so sídlom v Košiciach. Tento akt bol prejavom snahy o rýchlu obnovu kultúrneho života na oslobodenom území. Činohra zohrala prím, keď 15. septembra 1945 slávnostne uviedla divadlo do prevádzky inscenáciou hry Marína Havranová od Ivana Stodolu. Táto udalosť predstavovala symbolický návrat k normálnosti a kultúrnej tvorbe.
Operný súbor sa predstavil prvýkrát 6. októbra 1945, a to operetou Poľská krv od Oskara Nedbala. Táto voľba žánru svedčí o snahe osloviť široké publikum a priniesť do Košíc dielo, ktoré bolo v tom čase populárne a obľúbené. Zaujímavosťou je, že prvý premiérový baletný večer sa konal až v roku 1947, čo naznačuje, že formovanie baletného súboru si vyžadovalo viac času a prípravy.
Počas svojej existencie prešlo divadlo viacerými zmenami názvu a štruktúry. Od sezóny 1946-1947 nieslo názov Národné divadlo v Košiciach. V roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo (ŠD) Košice, čo je názov, ktorý používa dodnes. Tieto zmeny odrážali politické a spoločenské premeny, ktoré sa v povojnovom Československu odohrávali.
V súčasnosti sa vedú diskusie o možnom návrate k pôvodnému názvu Národné divadlo v Košiciach. Táto iniciatíva, ktorá sa objavila aj v mediálnom priestore (napr. rtvs.sk, pravda.sk, kosicednes.sk), poukazuje na snahu o posilnenie národného charakteru inštitúcie a zdôraznenie jej významu pre slovenskú kultúru. Rozhodnutie v tejto veci však závisí od Ministerstva kultúry SR.
Medzi významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj košického divadla, patrí nepochybne Janko Borodáč, riaditeľ divadla v povojnových rokoch. Borodáč mal ambíciu budovať košické divadlo nie ako regionálnu scénu, ale ako plnohodnotnú národnú inštitúciu. Táto ambícia sa prejavovala v dramaturgickom smerovaní divadla, v angažovaní kvalitných umelcov a v snahe o uvádzanie diel, ktoré reflektovali slovenskú a svetovú kultúru.
Osobná skúsenosť s divadlom je spojená s rokom 1976, kedy som ako mladý študent Konzervatória v Košiciach hosťoval v baletoch a operách ako tanečník. Táto skúsenosť mi umožnila zblízka sledovať fungovanie divadla a spoznať talentovaných umelcov, ktorí v ňom pôsobili.
Štátne divadlo Košice aj v súčasnosti pokračuje v tradícii kvalitnej umeleckej tvorby. Uvádza inscenácie z oblasti činohry, opery, baletu a muzikálu, a to s cieľom osloviť široké spektrum divákov. Divadlo sa snaží reflektovať aktuálne spoločenské témy a zároveň prinášať diela klasického repertoáru. Okrem toho sa venuje aj podpore mladých talentov a rozvoju divadelnej kultúry v regióne.
Budúcnosť košického divadla závisí od mnohých faktorov, vrátane finančnej podpory zo strany štátu, schopnosti divadla adaptovať sa na meniace sa kultúrne prostredie a v neposlednom rade od kvality umeleckej tvorby. Je však isté, že divadlo má v Košiciach pevné miesto a bude aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu v kultúrnom živote mesta a regiónu.
Počas horthyovskej okupácie v rokoch 1938 – 1945 bol kultúrny život v Košiciach značne obmedzený. Obnovenie Východoslovenského národného divadla po oslobodení bolo preto symbolickým aktom obnovy slovenskej kultúry v meste. Následné premenovanie na Národné divadlo v Košiciach v roku 1947 ešte viac podčiarklo tento národný rozmer.
Štátne divadlo Košice pozostáva z niekoľkých umeleckých súborov: činohry, opery, baletu a v minulosti aj operety. Každý z týchto súborov sa zameriava na špecifický žáner a prispieva k celkovej rozmanitosti repertoáru divadla. Opera sa tradične venuje uvádzaniu klasických operných diel, ale aj moderných inscenácií. Baletný súbor sa zameriava na klasický aj moderný tanec a pravidelne uvádza premiéry. Činohra sa venuje uvádzaniu diel slovenskej aj svetovej dramatickej tvorby.
Štátne divadlo Košice nie je len miestom pre divadelné predstavenia, ale aj dôležitým kultúrnym centrom. Organizuje rôzne podujatia, ako sú koncerty, festivaly a workshopy, ktoré prispievajú k rozvoju kultúry v regióne. Divadlo sa tiež aktívne zapája do vzdelávacích programov pre deti a mládež, čím sa snaží vychovávať budúcu generáciu divákov.
Záverom možno konštatovať, že história Štátneho divadla Košice je neoddeliteľnou súčasťou kultúrnych dejín Slovenska. Divadlo prešlo mnohými zmenami a výzvami, ale vždy si zachovalo svoj význam ako dôležitá kultúrna inštitúcia. Jeho budúcnosť závisí od schopnosti adaptovať sa na meniace sa podmienky a pokračovať v tradícii kvalitnej umeleckej tvorby.
tags: #Divadlo