Možno ste už počuli o hudbe z ďalekých krajín, o zvukoch, ktoré sa vymykajú bežným hudobným žánrom. Jedným z takýchto unikátnych hudobných prejavov je ajtujská hudba, často nazývaná ajtuvianska hudba. Názov "Tuj" je pravdepodobne preklepom a správne by malo byť "Tuvinská" alebo "Tuvská" hudba, ktorá pochádza zRepubliky Tuva, federálneho subjektu Ruskej federácie, nachádzajúceho sa v južnej Sibíri, na hranici s Mongolskom. Táto oblasť, s bohatou históriou a jedinečnou kultúrou, je domovom hudobného štýlu, ktorý fascinuje poslucháčov po celom svete –chöömey, alebohrdelný spev.

Hrdelný spev: Srdce tuvianskej hudby

Hrdelný spev nie je len hudobná technika, je to umenie, ktoré hlboko preniká do tuvianskej kultúry a spirituality. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o akýsi trik alebo neobvyklú vokálnu zručnosť. Avšak, hrdelný spev je oveľa viac. Je tokomplexný systém vokálnych techník, ktoré umožňujú spevákovi produkovaťsúčasne dva alebo dokonca tri tóny. Základom jezákladný tón, dron, ktorý znie hlboko a rezonantne, a nad ním sa objavujúvyššie harmonické tóny, ktoré vytvárajú melódiu. Tieto harmonické tóny, niekedy nazývané ajalikvóty, sú bežne prítomné v každom zvuku, ale hrdelný spev ich dokáže zosilniť a vyzdvihnúť tak, že sú jasne počuteľné ako samostatná melódia.

Pre začiatočníka môže byť ťažké pochopiť, ako je možné produkovať viacero tónov naraz. Kľúčom je precíznakontrola dýchacieho aparátu, hrtana, jazyka a ústnej dutiny. Spevák mení tvar rezonančných dutín v ústach a hrdle, čím filtruje a zosilňuje určité harmonické frekvencie základného tónu. Je to podobné, ako keď hráte na fľaši – fúkaním do hrdla fľaše vytvárate základný tón a menením množstva vzduchu v nej (alebo tvaru úst) meníte výšku harmonických tónov.

Hrdelný spev nie je len jedna technika, alecelá škála rôznych štýlov, z ktorých každý má svoje špecifické charakteristiky a zvukové kvality. Medzi najznámejšie štýly patria:

  • Chöömej (Хоомей) - Základný a najznámejší štýl hrdelného spevu. Zvuk pripomínahluk vetra v skalách aleboprúd vody. Je to relatívne jemný a melodický štýl, často považovaný za najľahší na naučenie (v porovnaní s inými štýlmi). Názov "Chöömej" je aj všeobecným označením pre hrdelný spev ako celok.
  • Sygyt (Сыгыт) - Charakteristickýpískavým, prenikavým zvukom, pripomínajúcimsvišťanie vetra alebozvuk stepného vtáctva. Je to veľmi jasný a vysoký štýl, ktorý vyžaduje presnú kontrolu nad vokálnym aparátom.
  • Kargyraa (Каргыраа) - Najhlbší a najdrsnejší štýl hrdelného spevu. Zvuk jehrubý, gutturálny a pripomínarev medveďa alebodunenie vodopádu. Produkuje sa s využitím falošných hlasiviek, čo vytvára veľmi nízke frekvencie.
  • Borbangnadyr (Борбаңнадыр) - Štýl imitujúcibublanie potoka alebožblnkotanie vody. Charakterizuje horytmus a vibrácie v harmonických tónoch, vytvárajúc dojem pohybujúcej sa vody.
  • Ezenggileer (Эзеңгилээр) - Štýl, ktorý napodobňujezvuk cválajúceho koňa, konkrétnezvonenie strmeňov (ezengi). Dosahuje sa rýchlym a rytmickým pulzovaním harmonických tónov.
  • Chylandyk (Чыландык) - Štýl pripomínajúcicvrlikanie cvrčka alebozvuk cikády. Je to vysoký a rýchly štýl s jemnými, prerušovanými harmonickými tónmi.
  • Dumchuktaar (Думчуктаар) - Štýl, pri ktorom sanosová dutina využíva ako rezonátor, čím sa dosahujenosový charakter zvuku.

Tieto štýly sa často kombinujú a prelínajú, čím tuvianski speváci vytvárajúbohatú paletu zvukových farieb a textúr. Každý štýl má svoje špecifické použitie a význam v rámci tuvianskej kultúry, často sú spojené simitáciou zvukov prírody, čo odráža hlboký vzťah Tuvianov k ich prostrediu.

Hudobné nástroje Tuvianska: Spojenie s prírodou

Hrdelný spev nie je jediným charakteristickým prvkom tuvianskej hudby. Rovnako dôležité sú ajtradičné hudobné nástroje, ktoré sú často vyrobené zprírodných materiálov a svojím zvukom dopĺňajú a umocňujú atmosféru hrdelného spevu. Tieto nástroje sú svedectvomzručnosti tuvianskych remeselníkov a ichhlbokého prepojenia s prírodou.

  • Igíl (Игил) -Dvojstrunový sláčikový nástroj, považovaný zanárodný nástroj Tuvianska. Má dlhý krk a lichobežníkovú rezonančnú skrinku. Tradične sa vyrába z dreva a struny sú z konských žíní. Charakteristický jehlavica v tvare konskej hlavy, ktorá symbolizuje dôležitosť koní v tuvianskej kultúre. Zvuk igílu jemelancholický, hlboký a rezonantný, často doprevádza hrdelný spev a rozprávanie príbehov.
  • Doshpuluur (Дошпулуур) -Trojstrunový brnkací nástroj, podobný lutne alebo bandžo. Má okrúhlu rezonančnú skrinku, často potiahnutú kožou. Struny sú tradične z čriev alebo žíní, v modernej dobe aj z nylonu. Zvuk doshpuluuru jejasný, prenikavý a rytmický, vhodný na sprievodné melódie a rytmické pasáže.
  • Khomus (Хомус) -Brnkací nástroj, známy aj akožidovská harfa alebodrumbľa. Je to malý, prenosný nástroj, ktorý sa drží v ústach a brnkaním na kovový jazýček sa vytvára zvuk. Ústna dutina slúži ako rezonátor a menením tvaru úst a dýchaním sa mení výška tónu a farba zvuku. Khomus jepolyfonický nástroj, ktorý dokáže produkovať bohaté harmonické zvuky. V Tuviansku existuje množstvo rôznych typov khomusu, líšiacich sa materiálom (kov, bambus, drevo) a zvukom.
  • Dunggur (Дүңгүр) -Šamanský bubon, používaný prirituálnych obradoch ašamanských seansách. Je to rámový bubon s koženou blanou, často zdobený symbolickými maľbami a príveskami. Zvuk dungguru jehlboký, rezonantný a hypnotický, používa sa na navodenie tranzu a komunikáciu s duchovným svetom.
  • Byzaanchy (Бызанчы) -Štvorstrunový sláčikový nástroj, podobný igílu, ale s väčšou rezonančnou skrinkou a tmavším, hlbším zvukom. Menej bežný ako igíl, ale stále dôležitý v tuvianskej hudobnej tradícii.
  • Chadagan (Чадаган) -Citara, brnkací nástroj s viacerými strunami, podobný mongolskej yatge alebo čínskej guzheng. Zvuk chadaganu jejasný, zvonivý a melodický, často sa používa na sólové vystúpenia a komornú hudbu.

Použitie týchto nástrojov v kombinácii s hrdelným spevom vytvárajedinečný a charakteristický zvuk tuvianskej hudby, ktorý odrážaprírodné prostredie Tuvianska – stepi, hory, rieky a lesy. Hudba je úzko spojená skočovným životným štýlom Tuvianov a ichanimistickými a šamanskými tradíciami.

Kultúrny a historický kontext tuvianskej hudby

Tuvinská hudba nie je len umelecký prejav, ale je hlboko zakorenená vkultúre, histórii a spiritualite tuvianskeho ľudu. Jej korene siahajú dostarovekých šamanských tradícií akočovného životného štýlu, ktorý charakterizoval život v Tuviansku po stáročia.

Všamanizme, ktorý bol tradičným náboženstvom Tuvianov, hudba zohrávalakľúčovú úlohu prirituálnych obradoch akomunikácii s duchovným svetom. Šamanský bubon (dunggur) bol považovaný zaposvätný nástroj, ktorý pomáhal šamanovivstúpiť do tranzu acestovať medzi svetmi. Hrdelný spev a ďalšie hudobné prejavy boli súčasťou šamanských seáns, kde saliečili choroby, veštilo sa budúcnosť ahľadala sa harmónia s prírodou a duchovným svetom.

Kočovný životný štýl Tuvianov tiež významne ovplyvnil ich hudobnú tradíciu.Blízkosť k prírode,pozorovanie prírodných javov azvukov sa odráža v mnohých štýloch hrdelného spevu a v zvukoch hudobných nástrojov. Zvuky vetra, vody, zvierat a stepi súimitované a transformované do hudobných foriem. Hudba bolasúčasťou každodenného života, sprevádzalaprácu, oslavy, cesty avoľný čas.

Ústna tradícia je ďalším dôležitým aspektom tuvianskej hudby. Tradičné piesne, legendy a eposy saodovzdávali z generácie na generáciu ústne, prostredníctvomspevu a rozprávania. Hudobné znalosti a zručnosti sa učilipriamo od starších, v rodinnom kruhu a v komunitách. Tátoústna tradícia zohrala kľúčovú úlohu prizachovaní a rozvoji tuvianskej hudobnej kultúry po stáročia.

V 20. storočí, pod vplyvomsovietskeho režimu amodernizácie, sa tuvianska kultúra a hudba stretli s novými výzvami.Kolektivizácia, industrializácia asekularizácia spoločnosti mali vplyv na tradičný životný štýl a šamanské tradície. Napriek tomu,tuvianska hudba prežila a dokonca zažilarenesanciu v druhej polovici 20. storočia. Záujem o tradičnú kultúru, etnickú identitu a hrdelný spevvzrástol, a tuvianski hudobníci začalivystupovať na medzinárodných festivaloch akoncertoch, čímpriniesli tuviansku hudbu do sveta.

Tuvinská hudba v modernom svete: Globálny fenomén

V súčasnosti tuvianska hudbaprekročila hranice Tuvianska a stala saglobálnym fenoménom. Záujem o hrdelný spev a tuviansku kultúrurastie po celom svete. Tuvinskí hudobnícivystupujú na popredných svetových pódiách,spolupracujú s umelcami z rôznych žánrov aprinášajú tuviansku hudbu novým poslucháčom.

Skupiny akoHuun-Huur-Tu,Yat-Kha,Chirgilchin a mnohé ďalšie zohralikľúčovú úlohu pripopularizácii tuvianskej hudby v zahraničí. Ich koncerty súfascinujúce a emotívne zážitky, ktoré prenášajú poslucháčov doexotického sveta tuvianskej stepi a hôr. Ich hudbakombinuje tradičné prvky s modernými aranžmánmi, čím oslovuješiroké publikum.

Tuvinská hudba sa objavuje aj vofilmoch, dokumentárnych filmoch, videohrách a reklamách. Jejunikátny zvuk aatmosféra sú vyhľadávané tvorcami, ktorí chcúobohatiť svoje diela o exotický a spirituálny rozmer. Použitie tuvianskej hudby vpopulárnej kultúre prispieva k jejďalšiemu šíreniu a popularite.

Napriek úspechom a medzinárodnému uznaniu, tuvianska hudba stále čelívýzvam.Zachovanie tradičných foriem aústnej tradície v modernom svete je náročné.Vplyv globalizácie akomercializácie hudby môže viesť kstrate autenticity avytrácaniu sa hlbších kultúrnych významov. Preto je dôležitépodporovať tuvianskych hudobníkov,vzdelávať mladú generáciu v tradičnej hudbe achrániť kultúrne dedičstvo Tuvianska.

Ako počúvať a oceniť tuviansku hudbu

Pre začiatočníka môže byť tuvianska hudba na prvý posluchnezvyčajná a ťažko pochopiteľná. Zvuky hrdelného spevu a tradičných nástrojov sa môžu líšiť od toho, na čo sme zvyknutí v západnej hudobnej tradícii. Avšak, sotvorenou mysľou a trochou trpezlivosti, môžemeobjaviť krásu a hĺbku tuvianskej hudby aoceniť jej jedinečný charakter.

Pre začiatočníkov je dobré začať spočúvaním nahrávok známych skupín ako Huun-Huur-Tu alebo Yat-Kha. Ich hudba jerelatívne prístupná amelodická, a zároveň zachovávatradičné prvky. Je užitočnéčítať si o tuvianskej kultúre a histórii, aby sme lepšie pochopili kontext hudby.Sledovanie videí s tuvianskymi spevákmi môže pomôcť pochopiť techniku hrdelného spevu a vizuálne vnímať jeho prepojenie s prírodou a kultúrou.

Pre pokročilejších poslucháčov, ktorí sa zaujímajú oetnomuzikológiu ahlbšie pochopenie hudby, je možnéštudovať rôzne štýly hrdelného spevu,analyzovať hudobnú štruktúru askúmať kultúrne a spirituálne významy tuvianskej hudby. Existuje množstvoakademických štúdií a publikácií o tuvianskej hudbe, ktoré ponúkajúhlbší vhľad do tejto fascinujúcej hudobnej tradície.

Dôležité je počúvať tuviansku hudbu s otvoreným srdcom a mysľou, bez predsudkov a očakávaní. Nechajme sauniesť zvukmi,predstavme si tuviansku step a hory, avnímajme emócie a príbehy, ktoré sa skrývajú v hudbe. Tuvinská hudba jemostom medzi kultúrami,spojením s prírodou aodrazom hlbokej ľudskej spirituality.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tuvianskej hudbe, odporúčame vámvyhľadať nahrávky tuvianskych umelcov,navštíviť koncerty (ak je to možné),prečítať si knihy a články o tuvianskej kultúre asledovať dokumentárne filmy. Internet je plný zdrojov, ktoré vám pomôžuodkryť tajomstvá tuvianskej hudby aponoriť sa do jej fascinujúceho sveta.

tags: #Hudba

Similar pages: