Bardejov, historické mesto na severovýchode Slovenska, sa môže pýšiť bohatou kultúrnou históriou. Okrem zachovanej stredovekej architektúry zanechalo mesto významnú stopu aj v oblasti hudby. Niekoľko hudobných skladateľov spojilo svoj život a tvorbu s Bardejovom, pričom ich diela obohatili európske hudobné dedičstvo. Tento článok sa zameriava na niektoré z najvýznamnejších osobností, ktoré pôsobili v Bardejove, a na ich prínos k rozvoju hudby.
Zachariáš Zarevúcky (lat.Zarewutius, Zarevutius, * okolo 1605, Brezovica nad Torysou – † 20. február 1667, Bardejov) patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov barokovej polyfónie v Európe. Hoci sa narodil v neďalekej Brezovici nad Torysou, Bardejov sa stal jeho domovom a pôsobiskom. Zarevúcky je kľúčovou postavou tzv. Bardejovskej zbierky hudobnín, cenného súboru, ktorý od roku 1916 uchováva Széchényiho knižnica v Budapešti.
Zarevúcky bol mimoriadne zručný v kompozícii polyfonických diel, kde sa viaceré melodické linky prelínajú a vytvárajú harmonický celok. Jeho tvorba demonštruje hlboké pochopenie hudobnej teórie a majstrovstvo v práci s hlasmi. Zároveň je v nej cítiť vplyv vtedajšieho európskeho hudobného diania, no Zarevúcky si dokázal vytvoriť vlastný, nezameniteľný štýl.
Bardejovská zbierka hudobnín, ktorej je Zarevúcky súčasťou, predstavuje unikátny pohľad na hudobnú kultúru 17. storočia. Obsahuje diela rôznych autorov, no Zarevúckeho kompozície patria k jej najcennejším skvostom. Výskum tejto zbierky neustále prináša nové poznatky o hudobnej histórii Slovenska a Európy.
Zarevúcky je významný nielen pre svoju umeleckú hodnotu, ale aj pre historický kontext. Jeho pôsobenie v Bardejove svedčí o vysokej úrovni kultúry a vzdelanosti v tomto meste už v ranom novoveku. Bardejov tak bol nielen centrom obchodu a remesiel, ale aj dôležitým ohniskom hudobného života.
Podrobnejšia analýza Zarevúckeho kompozícií odhaľuje majstrovské využitie kontrapunktu a imitácie. Jeho diela sa vyznačujú prepracovanou štruktúrou a bohatou melodickou invenciou. Zarevúcky často využíval aj chromatické postupy, ktoré jeho hudbe dodávali dramatický a expresívny charakter.
Zarevúcky sa vo svojej tvorbe inšpiroval aj dobovými hudobnými trendmi, no zároveň si zachoval vlastnú identitu. Jeho diela sú originálne a svedčia o jeho výnimočnom talente a hudobnom vzdelaní. Jeho hudba je dôkazom, že aj v menších mestách, ako bol Bardejov, sa mohla rozvíjať hudobná kultúra na vysokej úrovni.
Štúdium Zarevúckeho tvorby je dôležité nielen pre hudobných historikov, ale aj pre interpretov. Jeho diela sú náročné na technické zvládnutie, no zároveň ponúkajú interpretom priestor na vlastnú interpretáciu a kreativitu. Oživenie Zarevúckeho hudby na koncertných pódiách by bolo významným príspevkom k propagácii slovenskej hudobnej kultúry.
Vojtech Kéler (tiež známy ako Béla Kéler, po nemeckyAdalbert Paul von Keler, * 13. február 1820, Bardejov – † 20. november 1882, Wiesbaden) bol uhorský hudobný skladateľ a dirigent, ktorý dosiahol medzinárodné uznanie. Narodil sa v Bardejove v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo získať kvalitné vzdelanie a rozvíjať svoj hudobný talent.
Kéler sa preslávil predovšetkým ako skladateľ populárnej hudby, tanečných skladieb, pochodov a valčíkov. Jeho diela sa vyznačovali ľahkosťou, melodičnosťou a inštrumentálnou virtuozitou. Kéler bol majstrom orchestrácie a dokázal využiť rôzne nástroje na dosiahnutie pestrého a atraktívneho zvuku.
Kéler pôsobil ako dirigent v rôznych mestách Európy, vrátane Berlína, Viedne a Hamburgu. Jeho koncerty boli veľmi populárne a tešili sa veľkej návštevnosti. Kéler bol vynikajúci interpret a dokázal strhnúť publikum svojou energiou a hudobnou zanietenosťou.
Napriek tomu, že Kéler bol populárny skladateľ, jeho diela neboli vždy docenené hudobnou kritikou. Niektorí kritici mu vyčítali prílišnú ľahkosť a povrchnosť. Napriek tomu Kélerova hudba oslovila široké publikum a dodnes sa teší popularite.
Medzi Kélerove najznámejšie diela patria valčíkyAm schönen Rhein gedenk ich dein,Hoffnungssterne aLustlager-Polka. Jeho pochodyUngarischer Sturmmarsch aFriedensmarsch sa stali obľúbenými v celej Európe. Kéler skomponoval aj operety a symfonické diela, no tie nedosiahli taký úspech ako jeho tanečné skladby.
Kélerova hudba bola inšpirovaná ľudovou hudbou rôznych národov, vrátane slovenskej, maďarskej a nemeckej. Jeho diela sú plné melódií a rytmov, ktoré sú ľahko zapamätateľné a príjemné na počúvanie. Kéler bol majstrom v spájaní rôznych hudobných štýlov a tradícií do harmonického celku.
Kélerov odkaz spočíva v jeho schopnosti tvoriť hudbu, ktorá oslovuje široké publikum. Jeho diela sú dôkazom, že populárna hudba môže byť aj kvalitná a umelecky hodnotná. Kéler bol priekopníkom v oblasti populárnej hudby a jeho tvorba ovplyvnila mnohých ďalších skladateľov.
Pôsobenie Zarevúckeho a Kélera v Bardejove svedčí o tom, že mesto bolo v minulosti dôležitým hudobným centrom. Bardejov mal bohatú hudobnú tradíciu, ktorá sa prejavovala v organizovaní koncertov, divadelných predstavení a cirkevných obradov. Mesto malo aj vlastný orchester a zbor, ktoré sa podieľali na hudobnom živote mesta.
Bardejov mal aj významnú školu, ktorá poskytovala hudobné vzdelanie. V škole pôsobili kvalifikovaní učitelia, ktorí vychovávali budúcich hudobníkov. Mnohí absolventi školy sa stali významnými hudobníkmi a pôsobili v rôznych mestách Európy.
Bardejov mal aj bohatú zbierku hudobnín, ktorá obsahovala diela rôznych autorov. Zbierka bola uložená v mestskej knižnici a slúžila na štúdium a interpretáciu hudby. Bardejovská zbierka hudobnín je cenným zdrojom informácií o hudobnej kultúre minulosti.
Diela Zachariáša Zarevúckeho a Vojtecha Kélera sú dodnes súčasťou hudobného dedičstva Slovenska. Ich hudba sa hráva na koncertoch, nahráva na CD a študuje na hudobných školách. Ich odkaz je inšpiráciou pre súčasných hudobníkov a skladateľov.
Mesto Bardejov si pripomína svojich hudobných skladateľov organizovaním rôznych podujatí, koncertov a výstav. Mesto sa snaží propagovať ich diela a pripomínať ich prínos k rozvoju hudobnej kultúry.
Výskum života a tvorby Zarevúckeho a Kélera pokračuje aj v súčasnosti. Hudobní historici a muzikológovia sa snažia objaviť nové informácie o ich živote a diele. Ich práca prispieva k lepšiemu pochopeniu hudobnej histórie Slovenska.
Bardejov sa právom môže pýšiť svojimi hudobnými skladateľmi, ktorí zanechali významný odkaz v európskej hudobnej kultúre. Zachariáš Zarevúcky a Vojtech Kéler boli výnimočné osobnosti, ktorých diela si zaslúžia pozornosť a uznanie. Ich hudba je dôkazom, že aj v menších mestách sa môže rozvíjať hudobná kultúra na vysokej úrovni.
tags: #Skladatel