Ben Johnston (15. marec 1926, Macon, Georgia – 21. júl 2019, DeForest, Wisconsin) bol americký skladateľ, ktorý sa preslávil predovšetkým svojím inovatívnym prístupom k mikrotonalite a just intonation (čisté ladenie). Jeho dielo, ktoré zahŕňa opery, komornú hudbu, zborové skladby a vokálne diela, malo významný vplyv na vývoj hudby 20. a 21. storočia. Napriek jeho radikálnym experimentom s hudobným jazykom, bol Johnston nakoniec uznávaný ako významná postava americkej hudby, čo potvrdzuje aj jeho zvolenie do Americkej akadémie umení a literatúry vo veku 92 rokov.
Johnston sa narodil v Macone v štáte Georgia. Jeho hudobné vzdelanie začalo na College of William & Mary vo Virgínii, kde získal titul BFA v roku 1949. Následne pokračoval v štúdiu na University of Cincinnati College-Conservatory of Music, kde získal titul MMus. Jeho formovanie ako skladateľa ovplyvnili štúdiá u významných osobností ako Harry Partch, Darius Milhaud a John Cage. Tieto vplyvy, najmä Partchov radikálny prístup k hudobnej teórii a Cageov experimentálny duch, formovali Johnstonov odhodlaný záujem o alternatívne hudobné systémy a mikrotonalitu.
Od roku 1951 do roku 1986 pôsobil Ben Johnston ako profesor kompozície a teórie na University of Illinois at Urbana-Champaign. Jeho pôsobenie na univerzite bolo kľúčové pre rozvoj novej generácie skladateľov. Medzi jeho študentov patrili významné osobnosti ako Stuart Saunders Smith, Neely Bruce a Thomas Albert. Johnstonova pedagogická metóda sa vyznačovala povzbudzovaním študentov k experimentovaniu a hľadaniu vlastného hlasu, pričom kládol dôraz na dôkladné pochopenie hudobnej teórie a histórie.
Počas svojho pôsobenia na University of Illinois bol Johnston v kontakte s mnohými avantgardnými umelcami, vrátane Johna Cagea, La Monte Younga a Iannisa Xenakisa. Tieto stretnutia mali hlboký vplyv na jeho tvorbu a pomohli mu upevniť jeho pozíciu v rámci americkej avantgardy. Cageov vplyv bol evidentný v Johnstonovom záujme o náhodu a improvizáciu, zatiaľ čo Youngov a Xenakisov prístup k matematike a akustike inšpiroval Johnstonov výskum mikrotonality a alternatívnych ladiacich systémov.
Ben Johnston sa preslávil predovšetkým svojím využívaním just intonation, systému ladenia, ktorý sa snaží o dosiahnutie "čistých" intervalov odvodených od matematických pomerov. Na rozdiel od equal temperament (rovnomerné ladenie), ktoré používa väčšina západnej hudby, just intonation vytvára zložitejšie a jemnejšie zvukové farby. Johnstonova práca s just intonation viedla k vytvoreniu hudby s bohatou mikrotonálnou štruktúrou, ktorá presahuje tradičné hranice durových a molových stupníc. Jeho diela sú často charakterizované zložitými rytmickými štruktúrami a použitím netradičných nástrojov.
Medzi najvýznamnejšie Johnstonove diela patria:
Johnstonov hudobný jazyk je charakteristický svojou komplexnosťou a dôrazom na detail. Jeho práca s just intonation vyžaduje od interpretov a poslucháčov, aby sa vzdali svojich predstáv o tradičnej harmónii a otvorili sa novým zvukovým možnostiam. Johnston často používal matematické vzorce a algoritmy na generovanie hudobných štruktúr, čo jeho hudbe dodáva určitú objektivitu a racionálnosť. Napriek svojej komplexnosti je Johnstonova hudba často hlboko emotívna a expresívna, schopná vyjadriť širokú škálu pocitov a nálad.
Napriek tomu, že Johnstonova hudba bola často považovaná za náročnú a neortodoxnú, získal si počas svojho života rozsiahle uznanie. Jeho zvolenie do Americkej akadémie umení a literatúry v roku 2018 bolo potvrdením jeho významného prínosu k americkej hudbe. Johnstonovo dielo inšpirovalo mnoho skladateľov a hudobníkov, ktorí sa zaujímajú o mikrotonalitu a alternatívne ladiace systémy. Jeho odkaz spočíva v jeho neúnavnom hľadaní nových hudobných možností a v jeho ochote spochybňovať tradičné konvencie.
Johnstonov vplyv na súčasnú hudbu je nepopierateľný. Jeho experimenty s mikrotonalitou a just intonation otvorili nové cesty pre skladateľov, ktorí sa snažia o rozšírenie tonálnych možností hudby. Mnohí súčasní skladatelia sa inšpirovali Johnstonovým prístupom k matematike a algoritmom pri tvorbe hudby. Jeho dielo je často analyzované a diskutované v akademických kruhoch, čo svedčí o jeho trvalom význame pre hudobnú teóriu a kompozíciu.
Interpretácia a vnímanie Johnstonovej hudby predstavuje určité výzvy. Jeho diela vyžadujú od interpretov vysokú úroveň technickej zručnosti a schopnosť pracovať s netradičnými ladiacimi systémami. Poslucháči musia byť otvorení novým zvukovým možnostiam a ochotní vzdať sa svojich predstáv o tradičnej harmónii. Napriek týmto výzvam, Johnstonova hudba môže byť pre poslucháčov hlboko obohacujúca a inšpiratívna.
Zoznam nahrávok a publikácií o Benovi Johnstonovi je rozsiahly. Jeho diela boli nahrávané rôznymi interpretmi a vydávané rôznymi nahrávacími spoločnosťami. O Johnstonovom živote a tvorbe bolo napísaných mnoho článkov a kníh, ktoré poskytujú hlbší pohľad na jeho hudobný jazyk a estetiku.