Divadelná hraStatky-zmatky Jozefa Gregora Tajovského patrí k pilierom slovenskej dramatickej tvorby. Hra, napísaná na prelome 19. a 20. storočia, ponúka kritický pohľad na slovenské dedinské prostredie a medziľudské vzťahy, ktoré sú deformované majetkovými záujmami. Jej nadčasovosť spočíva v univerzálnosti tém, ktoré rezonujú aj v súčasnej spoločnosti, hoci sa vonkajšie kulisy života výrazne zmenili.
Tajovský v hreStatky-zmatky s nemilosrdnou presnosťou odkrýva charakterové nedostatky slovenského národa. Nie je to lichotivý obraz, no o to pravdivejší a podnetnejší na zamyslenie. Autor sa nevyhýba ukazovaniu hrubosti, necitlivosti a falošnej morálky, ktoré sa skrývajú pod maskou mierumilovnosti, láskavosti a bohabojnosti. Práve táto diskrétnosť a pokrytectvo sú v hre kritizované snáď najviac. Tajovský poukazuje na rozpor medzi deklarovanými hodnotami a skutočným konaním postáv, čo vytvára silný dramatický konflikt.
Hra sa sústredí na príbeh dvoch rodín – Palčíkovcov a Kamenských – ktorých osudy sa prepletajú a komplikujú kvôli majetkovým ambíciám. Skupáň Palčík a jeho žena sú typickými predstaviteľmi túžby po majetku, ktorá prevyšuje všetky ostatné hodnoty. Ich myslenie a konanie sú úplne opantané hromadením statkov, čo vedie k dehumanizácii vzťahov a rozpadu rodinných väzieb. Na druhej strane stojí rodina Kamenských, ktorá sa síce tiež nevyhne majetkovým sporom, no predsa len prejavuje viac ľudskosti a citlivosti.
Televízna inscenácia hryStatky-zmatky v réžii Miloša Pietra z roku 1972 zaujíma významné miesto v histórii slovenskej televíznej tvorby. Premiéra sa konala 22. novembra 1972 pri otvorení rekonštruovanej budovy Štúdia Novej scény na Suchom mýte (Astoria). Táto inscenácia sa stala prelomovou v spôsobe interpretácie Tajovského klasiky a otvorila cestu k modernejšiemu divadelnému prejavu v televíznom médiu.
Režisér Miloš Pietor sa pri spracovaní hry zameral naaktualizáciu jej tém a prevedenie do moderného divadelného jazyka. Inscenácia priniesladrsne komickú optiku, ktorá zdôraznila satirický podtón Tajovského diela. Tvorcovia sa nevyhýbaliexperimentovaniu s formou a použitímexpresívnych hereckých prostriedkov, čo dodalo inscenáciidynamiku a sviežosť. V porovnaní s predchádzajúcimi inscenáciami bola Pietrova verziamenej patetická a viac ironická, čo lepšie korešpondovalo s kritickým duchom hry.
Dobové recenzie na inscenáciuStatky-zmatky z roku 1972 boli v prevažnej mierepozitívne a vyzdvihovali predovšetkýminvenčnosť a aktualizáciu hry. Kritici ocenili Pietrov prístup, ktorýoslobodil Tajovského text od nánosu patetizmu asentimentality a ukázal ho vnovom, modernejšom svetle. Inscenácia bola vnímaná akokrok vpred v slovenskom televíznom divadle a akodôkaz, že klasické diela môžu byť interpretované inovatívne a zaujímavo pre súčasného diváka.
Niektoré recenzie sa venovali ajtechnickému spracovaniu inscenácie. V porovnaní s mnohými inými dobovými československými televíznymi inscenáciami,Statky-zmatky nepôsobili príliš komorne a interiérovo. Hoci sa nakrúcalov ateliéri so skromnými kulísami a rekvizitami, tvorcom sa darilonavodzovať dojem dynamiky a zmeny prostredia. Použitiekamera a strihu bolopomerne prepracované a pomáhaloudržať pozornosť diváka. Na slovenské pomery bola inscenáciapo technickej stránke slušne zvládnutá, hoci sa nevyhla niektorýmnedostatkom typickým pre televíznu tvorbu tej doby.
Napriek prevažne pozitívnemu prijatiu sa objavili ajkritické hlasy. Niektorí diváci a kritici poukazovali nadĺžku inscenácie apomalé tempo rozprávania. Pre niektorých bola stopážpríliš dlhá a obsahovalamnožstvo nudných scén, ktoréspomaľovali dej. Vzhľadom na charakter hry, ktorá je založená nadialógoch a charakterových štúdiách, sa niektorým zdalo temponedostatočne svižné a celkovomálo dynamické.
Iná kritická pripomienka sa týkalahereckých výkonov. Hoci väčšina hercov odviedlaprofesionálnu prácu, niektorým sa dostalo kritiky zaprehnanú expresivitu aafektovanosť. Niektorí herci sa podľa kritikovnedokázali vyhnúť istému pátosu aprehrávaniu, čooslabovalo dôveryhodnosť postáv. Na druhej strane boli všakvyzdvihované výkony niektorých hercov, ktorídokázali vytvoriť presvedčivé a plastické charaktery.
Napriek týmto kritickým pripomienkam je však nevyhnutné uznať, že inscenáciaStatky-zmatky z roku 1972 bolavýznamným prínosom pre slovenské televízne divadlo. Prinieslanový pohľad na klasické dielo aukázala možnosti modernej interpretácie. Inscenácia sa stalainšpiráciou pre ďalších tvorcov aprispela k rozvoju slovenského divadelného umenia.
HraStatky-zmatky oslovuje široké spektrum divákov a čitateľov vďaka svojejuniverzálnosti tém. Hoci sa dej odohráva v konkrétnom historickom a spoločenskom kontexte slovenskej dediny na prelome 19. a 20. storočia,základné problémy, ktoré hra nastoluje, súnadčasové a relevantné aj pre súčasnú spoločnosť.
Premladších divákov a začiatočníkov v divadelnom umení môže byť hraStatky-zmatkyprínosná pre pochopenie slovenských kultúrnych a historických koreňov. Hra ponúkaobraz života na dedine v minulosti, ktorý môže byť pre mladú generáciupoučný a zaujímavý. Zároveň sa môžuzamyslieť nad univerzálnymi témami, ako súmedziľudské vzťahy, rodinné väzby, majetkové spory a morálne hodnoty. Hra môže byťpre nich príležitosťou na kritické myslenie a formovanie vlastných názorov.
Preskúsenejších divadelných nadšencov a profesionálov jeStatky-zmatkydielom s bohatým interpretačným potenciálom. Hra ponúkamnožstvo podnetov na analýzu a interpretáciu zrôznych perspektív. Môžu sa hlbšie ponoriť dorozboru charakterov,motivácií postáv,dramatickej štruktúry ajazykových prostriedkov. Hra môže byťpre nich výzvou na hľadanie nových interpretácií ainovativnych inscenačných prístupov. Zároveň môžuoceniť historický a kultúrny význam hry v kontexte slovenskej dramatickej tvorby.
Statky-zmatky nie sú len obrazom minulosti, ale ajzrkadlom, do ktorého sa môže pozrieť aj súčasná spoločnosť. Hra nastolujeotázky, ktoré sú stále aktuálne avyžadujú si zamyslenie. Túžba po majetku, konkurencia, závist, pokrytectvo a deformované medziľudské vzťahy sú javmi, ktoré sa vyskytujú aj v dnešnom svete, hoci v inej forme a v inom kontexte.
HraStatky-zmatky náspoučuje o dôsledkoch bezuzdnej túžby po majetku avaruje pred dehumanizáciou vzťahov. Pripomína nám, žeskutočné hodnoty života sa neskrývajú v hromadení statkov, ale v ľudskosti, súcitu, láske a solidarite. Hra nás nabáda kkritickému pohľadu na seba samých a naspoločnosť, v ktorej žijeme.Statky-zmatky súnadčasovým dielom, ktorémá stále čo povedať súčasnému divákovi ačitateľovi.
Inscenácia z roku 1972, hoci možno s niektorými drobnejšími nedostatkami,zostáva významným momentom v histórii slovenského divadelníctva. Pripomína nám, žeklasické diela môžu byť živé a relevantné aj v modernom svete, ak sa k nim pristupuje sinvenciou, kritickým myslením a snahou o aktualizáciu.Statky-zmatky súdôkazom, že pravé umenie pretrváva čas astále má silu osloviť a inšpirovať.
tags: #Divadlo