Svet skla je fascinujúci. Je to materiál, ktorý v sebe spája krehkosť a pevnosť, transparentnosť a farebnosť, jednoduchosť a nekonečnú zložitosť. V českom sklárskom umení sa nachádza meno, ktoré je s týmto materiálom neoddeliteľne spojené – meno Brychta. Rodina Brychtovcov, najmä Jaroslav Brychta starší a jeho dcéra Jaroslava Brychtová, zanechali v sklárskom umení hlbokú a trvalú stopu. Ich diela nie sú len ukážkou remeselnej zručnosti, ale aj prejavom hlbokého umeleckého cítenia. V ich sklenených kreáciách môžeme nájsť paralely s hudbou, s jej rytmom, harmóniou a schopnosťou vyjadrovať emócie.
Jaroslav Brychta starší (1895-1971) bol kľúčovou postavou českého sklárskeho umenia 20. storočia. Narodil sa v Pohodlí u Litomyšle a už od mladosti prejavoval umelecké sklony. Po štúdiách na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, kde bol žiakom Bohumila Kafku, sa v roku 1920 stal učiteľom na novozaloženej sklárskej škole v Železnom Brode. Táto škola sa pod jeho vedením stala významným centrom sklárskeho vzdelávania a umenia.
Brychta sa preslávil predovšetkým svojimisklenenými figúrkami. Tieto drobné, často hravo a vtipne štylizované postavičky, zvieratá a scény, sa stali ikonou českého sklárskeho umenia. Jeho prístup k tvorbe figúrok bol inovatívny. Namiesto tradičného fúkania skla do foriem, Brychta uprednostňoval technikuťahania skla. Táto technika, spočívajúca v ručnom ťahaní rozžeraveného skla a jeho tvarovaní, mu umožňovala vytvárať dynamické a organické tvary s veľkou expresivitou. Figúrky neboli statické, ale plné pohybu a života. Ich jednoduchosť a zároveň precíznosť v detailoch fascinujú dodnes.
Jeho figúrky nie sú len dekoratívne predmety. Majú v sebe poetiku, rozprávkovosť a istú naivnú radosť, ktorá oslovuje diváka bez ohľadu na vek. Sú to malé sklenené príbehy, ktoré hovoria o radostiach a drobných starostiach každodenného života. V ich krehkosti a priehľadnosti sa zrkadlí efemérnosť momentu, ale zároveň aj trvalá hodnota umeleckého majstrovstva.
Brychtov prínos však nespočíval len v jeho umeleckej tvorbe. Bol aj vynikajúcimpedagógom, ktorý vychoval generácie sklárov. Jeho žiakmi boli mnohí významní českí sklárski umelci. Prenášal na nich nielen svoje remeselné zručnosti, ale aj svoj umelecký pohľad a lásku k sklu. Vďaka jeho pedagogickej činnosti sa Železný Brod stal synonymom kvalitného a inovatívneho sklárskeho umenia.
Ako možno spojiť sklenené figúrky s hudbou? Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o dva odlišné svety. Sklo je vizuálne umenie, hudba je umenie zvukové. Avšak pri hlbšom zamyslení sa objavujú zaujímavé paralely. Brychtove figúrky, napriek svojej statickej povahe ako objektov, v sebe nesú dynamiku a rytmus, ktoré sú charakteristické pre hudbu.
Zamyslime sa nadrytmom. V hudbe je rytmus základným stavebným kameňom. Usporiadanie tónov v čase, ich striedanie a opakovanie vytvára rytmický pulz, ktorý dáva hudbe život a pohyb. Aj v Brychtových figúrkach môžeme nájsť rytmus, avšak rytmus vizuálny. Opakovanie určitých tvarov, línií a prvkov v kompozícii figúrky vytvára vizuálny rytmus, ktorý vedie oko diváka a dáva dielu dynamiku. Napríklad, séria sklenených vtáčikov, každý mierne odlišný, ale s rovnakým základným tvarom, vytvára vizuálny rytmus, podobne ako opakujúci sa motív v hudobnej skladbe.
Ďalším hudobným aspektom, ktorý sa prejavuje v Brychtových figúrkach, jemelódia tvarov. Melódia v hudbe je lineárny sled tónov, ktorý vytvára rozpoznateľnú a zapamätateľnú líniu. V sklenených figúrkach môžeme hovoriť o melódii línií a tvarov. Hladké, plynulé línie, ktoré Brychta vytváral ťahaním skla, pripomínajú melodické línie v hudbe. Ich krivky, oblúky a prechody vytvárajú vizuálnu melódiu, ktorá je pre oko lahodná a harmonická. Predstavme si napríklad líniu krku labute, ktorá sa elegantne vlní a prechádza do tela. Táto línia má v sebe melodickú kvalitu, podobne ako melodická fráza v hudbe.
Navyše, samotnápriehľadnosť skla môže evokovať hudbu. Priehľadnosť skla umožňuje svetlu prenikať a lámať sa, vytvárajúc hru svetiel a tieňov. Táto hra svetla a tieňa môže pripomínať dynamiku a nuansy hudby, jej striedanie svetlých a tmavých momentov, tichých a hlasných pasáží. Sklo, podobne ako hudba, je médiom, ktoré pracuje s efemérnosťou a premenlivosťou. Svetlo sa mení, hudba plynie v čase. Obe umenia zachytávajú prchavé momenty a dávajú im trvalú umeleckú formu.
Rodinná tradícia Brychtovcov v sklárskom umení pokračovala v druhej generácii. Jaroslava Brychtová (1924-2020), dcéra Jaroslava Brychtu staršieho, sa stala jednou z najvýznamnejších českých sklárskych umelkýň. Spolu so svojím manželom Stanislavom Libenským (1921-2002) vytvorili umeleckú dvojicu, ktorá posunula české sklárske umenie na úplne novú úroveň. Ich monumentálne sklenené plastiky a architektonické realizácie sú ukážkou majstrovstva, inovácie a hlbokého umeleckého konceptu.
Zatiaľ čo Jaroslav Brychta starší sa špecializoval na drobné, intímne figúrky, Jaroslava Brychtová a Stanislav Libenský sa zamerali namonumentálne sklo v architektúre. Ich diela sú rozsiahle, často monumentálne, a sú určené pre verejné priestory, galérie a sakrálne stavby. Pracovali staveným sklom v formách, čo im umožňovalo vytvárať rozsiahle a zložité kompozície s hlbokou farebnosťou a štruktúrou.
Ich tvorba sa vyznačujeabstrakciou asymbolikou. Sklo pre nich nebolo len materiálom, ale aj médiom na vyjadrenie hlbokých myšlienok a emócií. Ich diela často nesú filozofický alebo duchovný rozmer. Pracovali s témami ako čas, priestor, svetlo, tma, život a smrť. Ich sklenené plastiky nie sú len dekoratívne, ale sú tovýpovede o ľudskej existencii a o vzťahu človeka k svetu.
V tvorbe Jaroslavy Brychtovej a Stanislava Libenského môžeme nájsť ešte silnejšie paralely s hudbou, a to najmä ssymfonickou hudbou. Ich monumentálne sklenené diela pripomínajú symfónie svojou rozsiahlosťou, komplexnosťou a emocionálnou hĺbkou. Podobne ako symfónia, aj ich sklenené plastiky sú zložené z rôznychmotívov,tém avariácií. Používajú rôznemateriály,farby,textúry atechniky, aby vytvorili bohatú a mnohovrstevnatú kompozíciu.
Svetlo hrá v ich dielach kľúčovú úlohu, podobne ako dynamika v hudbe. Hra svetla a tieňa na štruktúrovanom povrchu skla vytvára dynamické efekty, ktoré pripomínajú striedanie forte a piano v hudbe. Farby skla, od jemných pastelových tónov po sýte a intenzívne farby, evokujú rôznenálady aemócie, podobne ako tónové farby v hudbe. Ich diela nie sú statické, ale pulzujú životom, svetlom a farbou, podobne ako symfónia, ktorá sa rozvíja v čase a priestore.
Ich monumentálne sklenené steny, okná a plastiky v architektúre sú akohudobné partitúry v priestore. Vytvárajú atmosférické prostredie, ktoré ovplyvňuje diváka nielen vizuálne, ale aj emocionálne a duchovne. V sakrálnych priestoroch ich sklenené realizácie prispievajú k vytvoreniu posvätnej atmosféry, podobne ako sakrálna hudba. V galériách a múzeách ich diela dominujú priestoru a stávajú sa centrom pozornosti, podobne ako sólový nástroj v koncerte.
Brychta sklo, v tvorbe Jaroslava Brychtu staršieho a Jaroslavy Brychtovej s Stanislavom Libenským, predstavuje jedinečný fenomén v českom a svetovom sklárskom umení. Ich diela spájajútradíciu remeselnej zručnosti sinováciou umeleckého konceptu. Jaroslav Brychta starší položil základy moderného českého sklárskeho umenia svojimi hravými figúrkami a pedagogickou činnosťou. Jaroslava Brychtová a Stanislav Libenský posunuli hranice sklárskeho umenia svojimi monumentálnymi dielami a architektonickými realizáciami.
Napriek rozdielom v mierke a technike tvorby, obe generácie Brychtovcov spájaláska k sklu aumelecké cítenie. Ich diela sú prejavom hlbokejkreativity,technickej zručnosti aemocionálnej inteligencie. V ich sklenených dielach môžeme nájsť ozveny hudby, jej rytmu, harmónie a schopnosti vyjadrovať emócie. Brychta sklo je dôkazom toho, že umenie skla môže byť rovnako expresívne a emocionálne bohaté ako hudba, maliarstvo alebo sochárstvo.
Ich prínos pre české sklárske umenie je neoceniteľný. Pomohli ho etablovať na svetovej umeleckej scéne a inšpirovali generácie sklárov. Ich diela sú súčasťou zbierok významných múzeí a galérií po celom svete a sú obdivované pre svoju krásu, originalitu a umeleckú hodnotu. Brychta sklo je živým dôkazom toho, že sklo nie je len materiál, ale ajmédium umenia, ktoré dokáže spájať rôzne svety, vrátane sveta vizuálneho umenia a sveta hudby.
V kontexte dnešnej doby, kedy sa umenie čoraz viac prepája s technológiami a novými médiami, je dôležité pamätať nahodnotu tradičného remesla aručnej tvorby. Brychta sklo je pripomienkou toho, že aj v 21. storočí má ručne tvarované sklo svoje nezastupiteľné miesto v umení a kultúre. Je to umenie, ktoré oslovuje zmysly, prebúdza emócie a inšpiruje k zamysleniu. Spojenie umenia a hudby v sklenených dielach Brychtovcov je metaforou preharmóniu ajednotu rôznych foriem ľudskej kreativity a pre schopnosť umenia prekračovať hranice a spájať svety.
Diela Jaroslava Brychtu staršieho a Jaroslavy Brychtovej s Stanislavom Libenským sú nielen skvostami českého sklárskeho umenia, ale ajkultúrnym dedičstvom, ktoré by malo byť chránené a odovzdávané ďalším generáciám. Ich odkaz je stále živý a inšpiratívny, a ich diela budú aj naďalej oslovovať divákov svojou krásou, originalitou a hlbokým umeleckým posolstvom, pripomínajúc nám tiché melódie ukryté v priehľadnosti skla.
tags: #Hudobni