Obloha sa pripravuje na výnimočnú podívanú! Hovoríme o tzv. supermesiaci, jave, kedy je Mesiac Zemi bližšie ako obvykle, čo spôsobuje, že sa javí väčší a jasnejší. Tento jav, obzvlášť keď nastáva v splne, je fascinujúci pre astronómov aj bežných pozorovateľov.
Mesiac obieha okolo Zeme po eliptickej dráhe. To znamená, že vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom sa počas jeho obehu mení. Keď sa Mesiac nachádza v bode svojej dráhy najbližšie k Zemi, nazýva sa to perigeum. Naopak, najvzdialenejší bod sa nazýva apogeum. Supermesiac nastáva, keď je spln Mesiaca blízko perigea.
Keďže je Mesiac v perigeu bližšie, javí sa nám na oblohe väčší a jasnejší. Hoci sa rozdiel v jasnosti a veľkosti môže zdať malý, je pozorovateľný voľným okom, najmä ak ho porovnáte s bežným splnom.
Dôvodom premenlivej vzdialenosti je eliptický tvar mesačnej orbity. Tento tvar je ovplyvnený gravitačnými silami Zeme, Slnka a iných planét. Gravitačné pôsobenie týchto telies neustále "ťahá" Mesiac rôznymi smermi, čo spôsobuje zmeny v jeho orbite.
V roku 2025 nás čaká mimoriadne blízky supermesiac. Podľa predpovedí sa Mesiac priblíži k Zemi na vzdialenosť, aká nebola zaznamenaná od roku 1948. To znamená, že by sme mali vidieť Mesiac, ktorý bude výrazne väčší a jasnejší ako bežný spln. Konkrétne, hovorí sa o 30% zvýšení jasnosti a 14% zväčšení priemeru oproti priemernému splnu.
Najlepší čas na pozorovanie tohto supermesiaca bude v noci zo 4. mája na 5. mája 2025. Odporúča sa hľadať Mesiac krátko po západe slnka alebo pred východom slnka, kedy je Mesiac nízko nad obzorom. Vtedy sa môže javiť ešte väčší vďaka optickej ilúzii, ktorá ho porovnáva s pozemskými objektmi.
Supermesiac má vplyv nielen na vizuálny zážitok, ale aj na príliv a odliv. Keďže je Mesiac bližšie k Zemi, jeho gravitačná sila je silnejšia, čo spôsobuje vyššie prílivy a nižšie odlivy. Tento jav sa nazývaprílivový supermesiac. Je dôležité poznamenať, že tento vplyv je obvykle malý a nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo.
Okolo supermesiaca koluje množstvo mýtov. Niektorí ľudia veria, že supermesiac spôsobuje zemetrasenia, sopečné erupcie alebo iné prírodné katastrofy. Vedci však nenašli žiadny dôkaz, ktorý by tieto tvrdenia podporoval. Je dôležité rozlišovať medzi vedecky podloženými faktami a nepodloženými špekuláciami.
Je pravda, že Mesiac má vplyv na príliv a odliv, a že vplyv je silnejší počas supermesiaca. Avšak tento vplyv je obvykle malý a nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Rovnako neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by supermesiac spôsoboval zemetrasenia alebo sopečné erupcie.
Na pozorovanie supermesiaca nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie. Stačí vám jasná obloha a dobrý výhľad. Hoci je Mesiac viditeľný voľným okom, použitie ďalekohľadu alebo teleskopu vám umožní vidieť viac detailov na jeho povrchu.
Ak chcete supermesiac odfotiť, odporúča sa použiť statív, aby ste predišli rozmazaniu. Nastavte si fotoaparát na manuálny režim a experimentujte s rôznymi nastaveniami expozície, clony a ISO, aby ste dosiahli najlepší výsledok. Je tiež dobré fotografovať Mesiac v kombinácii s nejakým pozemským objektom, aby ste získali lepšiu perspektívu jeho veľkosti.
Mesiac, známy aj ako Luna, je jediný prirodzený satelit Zeme a piaty najväčší mesiac v Slnečnej sústave. Jeho gravitačné pôsobenie stabilizuje zemskú os rotácie a spôsobuje príliv a odliv. Je to najjasnejší a najväčší objekt viditeľný na nočnej oblohe po Slnku.
Mesiac má priemer približne štvrtinu priemeru Zeme. Je to skalnaté teleso s tenkou atmosférou (exosférou). Na jeho povrchu sa nachádzajú krátery, pohoria a rozsiahle tmavé oblasti nazývané moria (maria), ktoré vznikli v dôsledku dávnych sopečných erupcií.
Mesiac vznikol pravdepodobne pred 4,51 miliardami rokov, krátko po vzniku Zeme. Najrozšírenejšia teória hovorí, že vznikol po obrovskom náraze telesa veľkosti Marsu do mladej Zeme. Úlomky z tohto nárazu sa spojili a vytvorili Mesiac.
Mesiac vykonáva tri základné pohyby: rotáciu okolo svojej osi, obeh okolo Zeme a obeh so Zemou okolo Slnka. Doba rotácie Mesiaca je rovnaká ako doba obehu okolo Zeme (27,3 dňa), čo spôsobuje, že zo Zeme vidíme stále tú istú stranu Mesiaca. Tento jav sa nazývaviazaná rotácia.
Mesačné fázy sú rôzne tvary Mesiaca, ktoré pozorujeme zo Zeme počas jeho obehu. Tieto fázy sú spôsobené meniacim sa uhlom, pod ktorým vidíme osvetlenú časť Mesiaca Slnkom. Medzi hlavné fázy patria nov, dorastajúci kosáčik, prvá štvrť, dorastajúci mesiac, spln, ubúdajúci mesiac, posledná štvrť a ubúdajúci kosáčik.
Mesiac bol cieľom mnohých vesmírnych misií. Prvý umelý satelit Mesiaca bola sovietska Luna 1 v roku 1959. Najznámejšou misiou je americký program Apollo, ktorý v rokoch 1969 až 1972 dopravil na Mesiac dvanásť astronautov.
V súčasnosti prebiehajú nové programy na návrat na Mesiac, napríklad americký program Artemis, ktorý má za cieľ dopraviť na Mesiac prvú ženu a ďalšieho muža do roku 2025. Cieľom týchto misií je nielen vedecký výskum, ale aj príprava na dlhodobý pobyt človeka na Mesiaci a využitie jeho zdrojov.
Výskum Mesiaca má veľký potenciál pre budúcnosť. Mesiac môže slúžiť ako základňa pre ďalší prieskum Slnečnej sústavy, napríklad pre misie na Mars. Na Mesiaci sa nachádzajú zdroje, ako napríklad voda ľad a hélium-3, ktoré by sa dali využiť na výrobu paliva a energie.
Supermesiac v roku 2025 je skvelou príležitosťou na to, aby sme sa zamysleli nad krásou a komplexnosťou vesmíru a nad našou pozíciou v ňom. Je to udalosť, ktorú by si nemal nechať ujsť žiadny milovník astronómie.
tags: #Divadlo