Čo je neofolklorizmus? Definícia a príklady v slovenskej hudbe

Neofolklorizmus predstavuje významný hudobný smer 20. storočia, ktorý sa prejavil ako reakcia na predošlé hudobné tendencie, najmä neskorý romantizmus a impresionizmus. Jeho podstata spočíva vnávrate k folklórnym tradíciám, avšak nie v ich priamom a nekritickom preberaní, ale vtvorivej reinterpretácii a integrácii do súčasného hudobného jazyka. Neofolklorizmus nie je jednoduchým napodobňovaním ľudovej hudby, ale skôr hlbokým ponorením sa do jej esencie a hľadaním inšpirácie v jej melodickosti, rytmike, harmonickej bohatosti a celkovej štruktúre.

Charakteristické črty neofolklorizmu

Pre neofolklorizmus sú charakteristické viaceré špecifické prvky, ktoré ho odlišujú od iných hudobných smerov:

  • Inšpirácia ľudovou hudbou: Základným pilierom neofolklorizmu je čerpanie z autentickej ľudovej hudby. Skladatelia sa inšpirovali ľudovými piesňami, tancami, obradmi a inými formami hudobného folklóru. Nešlo však o doslovné citovanie ľudových melódií, ale ovytváranie nového hudobného materiálu, ktorý bol hlboko preniknutý duchom a charakterom ľudovej hudby.
  • Moderný kompozičný jazyk: Neofolkloristickí skladatelia nepoužívali ľudovú hudbu v jej pôvodnej, nezmenenej podobe. Naopak, aplikovalimoderné kompozičné techniky 20. storočia, ako sú rozšírená tonalita, atonalita, modalita, polytonalita, bitonalita, a rôzne rytmické a metrické inovácie. Vznikla taksyntéza tradičného a moderného, ktorá dala neofolklorizmu jeho jedinečný charakter.
  • Národný charakter: Pre mnohých neofolkloristických skladateľov bol dôležitýnárodný aspekt. Prostredníctvom folklórnej inšpirácie sa snažili vyjadriťnárodnú identitu, kultúrne dedičstvo a špecifiká svojho národa. Neofolklorizmus tak často súvisel snárodným obrodením a snahou o kultúrnu emancipáciu.
  • Emocionálna hĺbka a expresivita: Hoci sa neofolklorizmus často považuje za reakciu na subjektivitu romantizmu, nepostrádaemocionálnu hĺbku a expresivitu. Skladatelia dokázali prostredníctvom folklórnej inšpirácie vyjadriť širokú škálu emócií, od radosti a optimizmu po smútok a tragédiu.
  • Rytmická a metrická rozmanitosť: Ľudová hudba je často charakteristická svojourytmickou a metrickou rozmanitosťou, ktorá sa prejavuje v nepravidelných rytmoch, synkopách, zmenách taktov a iných rytmických a metrických variáciách. Neofolkloristickí skladatelia túto rozmanitosť preberali a ďalej rozvíjali vo svojej tvorbe.
  • Zvuková farebnosť a inštrumentácia: Neofolklorizmus sa vyznačujebohatou zvukovou farebnosťou a inovatívnou inštrumentáciou. Skladatelia často využívalinetradičné nástrojové kombinácie a experimentovali s farbou zvuku, aby dosiahli špecifický folklórny charakter a expresivitu.

Významní predstavitelia neofolklorizmu

Neofolklorizmus sa prejavil v rôznych krajinách a hudobných kultúrach. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov tohto smeru patria:

  • Béla Bartók (Maďarsko): Bartók je považovaný za jedného znajvýznamnejších neofolkloristických skladateľov. Jeho dielo je hlboko preniknuté štúdiom a interpretáciou maďarskej a balkánskej ľudovej hudby. Bartókzbieral ľudové piesne priamo v teréne a systematicky ich analyzoval. Jeho neofolklorizmus sa prejavuje vrytmickej a metrickej vitalite, modálnych harmóniách, drsných disonanciách a celkovej expresivite jeho hudby. Medzi jeho kľúčové neofolkloristické diela patriaAllegro Barbaro,Tancová suita,Hudba pre sláčikové nástroje, perkusie a čelestu,Koncert pre orchester aMikrokosmos.
  • Leoš Janáček (Česko): Janáček je ďalším významným predstaviteľom neofolklorizmu, ktorý sa inšpirovalmoravskou ľudovou hudbou a rečou. Janáček sa venovalmelodike reči a jej vplyvu na hudobnú kompozíciu. Jeho neofolklorizmus sa prejavuje vmodálnych harmóniách, špecifickejrytmike aexpresívnej melodike, ktorá vychádza z intonácie moravskej reči. Medzi jeho neofolkloristické diela patria operyJejí pastorkyňa,Príhody líšky Bystroušky,Glagolská omša,Sinfonietta aSláčikové kvarteto č. 2 "Listy dôverné".
  • Igor Stravinskij (Rusko/Francúzsko/USA): Stravinskij prešiel vo svojej tvorbe viacerými štýlovými obdobiami. V jehoranom ruskom období (pred prvou svetovou vojnou) sa prejavuje silný vplyvruského folklóru. Stravinskij sa inšpiroval ruskými ľudovými piesňami, obradmi a mytológiou. Jeho neofolklorizmus sa prejavuje vprimitivizme,rytmickej ostrosti,disonantnej harmónii ainovatívnej inštrumentácii. Medzi jeho kľúčové neofolkloristické diela patria baletySvätenie jari,Petruška aVták ohnivák. Neskôr sa Stravinskij od neofolklorizmu odklonil a prešiel k neoklasicizmu a sériovej hudbe.
  • Zoltán Kodály (Maďarsko): Kodály spolu s Bartókom patrí k zakladateľommaďarskej neofolkloristickej školy. Kodály sa venovalzberu a výskumu maďarskej ľudovej hudby a jej uplatneniu v pedagogickej a umeleckej praxi. Jeho neofolklorizmus sa prejavuje vmelodickej invencii,harmóniách inšpirovaných ľudovou hudbou apedagogickom zameraní. Medzi jeho neofolkloristické diela patriaHáry János Suite,Psalmus Hungaricus,Concerto pre orchester azbory.
  • Manuel de Falla (Španielsko): De Falla je predstaviteľomšpanielskeho neofolklorizmu. Vo svojej tvorbe sa inšpirovalšpanielskou ľudovou hudbou, najmä andalúzskym folklórom. De Falla sa venovalrytmickej vitalite,melodickej invencii aexotickej harmonickej farebnosti španielskej ľudovej hudby. Medzi jeho neofolkloristické diela patria baletEl amor brujo,El sombrero de tres picos,Noches en los jardines de España a operaLa vida breve.
  • Ralph Vaughan Williams (Anglicko): Vaughan Williams je významným predstaviteľomanglického neofolklorizmu. Vo svojej tvorbe sa inšpirovalanglickou ľudovou hudbou aanglickou renesančnou hudbou. Vaughan Williams sa venovalmelodickej kráse,modálnym harmóniám apastorálnemu charakteru anglickej ľudovej hudby. Medzi jeho neofolkloristické diela patriaFantasia on a Theme by Thomas Tallis,The Lark Ascending,Symfónia č. 2 "London Symphony" aSymfónia č. 3 "Pastoral Symphony".
  • Ďalší predstavitelia: Okrem spomenutých skladateľov sa neofolklorizmus prejavil aj v tvorbe mnohých ďalších autorov, ako napríkladGeorge Enescu (Rumunsko),Karol Szymanowski (Poľsko),Heitor Villa-Lobos (Brazília),Alberto Ginastera (Argentína),Aaron Copland (USA) a ďalší.

Neofolklorizmus v kontexte 20. storočia

Neofolklorizmus vznikol vprvej polovici 20. storočia ako reakcia narozpad romantickej tradície ahľadanie nových hudobných ciest. Romantizmus, s jeho subjektivitou, emocionálnou preexponovanosťou a gigantizmom, sa vyčerpal a začal strácať kontakt s realitou. Impresionizmus, hoci priniesol nové zvukové farby a atmosféry, sa stal pre mnohých skladateľov príliš estetizujúcim a povrchným. Neofolklorizmus ponúkolalternatívu - návrat kukonkrétnym, hlboko zakoreneným kultúrnym tradíciám, a zároveňmožnosť moderného hudobného vyjadrenia.

Neofolklorizmus sa stal súčasťou širšiehomodernistického hnutia v hudbe, ktoré sa vyznačovaloexperimentovaním,hľadaním nových zvukových materiálov aodklonom od tradičných kompozičných princípov. Neofolklorizmus však na rozdiel od niektorých iných modernistických smerov (napr. dodekafónia)nezavrhol tonalitu úplne, ale ju rozšíril a obohatil o nové modálne a chromatické prvky. Tým sa stalprístupnejším pre širšie publikum a získal si popularitu aj mimo úzkych kruhov avantgardy.

V kontexte 20. storočia, poznačenéhosvetovými vojnami,spoločenskými otrasmi ahľadaním identity, zohral neofolklorizmus ajkultúrno-politickú úlohu. Pre mnohé národy, ktoré si budovali svojunárodnú identitu alebo sa bránili proti cudzej dominancii, sa stal neofolklorizmusprostriedkom kultúrnej sebaprezentácie aposilnenia národného povedomia. V krajinách strednej a východnej Európy, ktoré boli dlho pod nadvládou cudzích mocností, sa neofolklorizmus stalsymbolom národnej kultúrnej autonómie.

Vplyv a odkaz neofolklorizmu

Neofolklorizmus zanechalvýznamný odkaz v hudobnej histórii 20. storočia a ovplyvnil nasledujúce generácie skladateľov. Jeho vplyv sa prejavil v rôznych oblastiach hudobnej tvorby:

  • Rozšírenie hudobného jazyka: Neofolklorizmusrozšíril paletu hudobných výrazových prostriedkov a obohatil hudobný jazyk o nové modálne, rytmické a zvukové prvky. Skladatelia sa naučili pracovať sfolklórnymi prvkami kreatívnym a inovatívnym spôsobom, čím otvorili nové možnosti pre hudobnú kompozíciu.
  • Inšpirácia pre ďalšie generácie: Neofolklorizmus sa stalinšpiráciou pre mnohých skladateľov nasledujúcich generácií, ktorí pokračovali v hľadaní inšpirácie v ľudovej hudbe, ale aj v iných kultúrnych tradíciách. Vplyv neofolklorizmu je možné nájsť aj vsúčasnej hudbe, napríklad v niektorých formáchworld music,etno-jazzu aalternatívnej hudby.
  • Podpora národnej identity: Neofolklorizmus prispel kposilneniu národnej identity akultúrneho povedomia v mnohých krajinách. Prostredníctvom folklórnej inšpirácie sa skladatelia stalihlasom svojho národa a vyjadrili jeho kultúrne špecifiká a hodnoty.
  • Pedagogický význam: Neofolklorizmus mal ajpedagogický význam. Práca s ľudovou hudbou viedla krozvoju hudobnej výchovy a kprehlbovaniu vzťahu k národnej kultúre. Metodiky hudobnej výchovy, ktoré vypracovali napríklad Bartók a Kodály, sa stalizákladom modernej hudobnej pedagogiky.

Neofolklorizmus dnes

Hoci neofolklorizmus ako štýlový smer 20. storočia už pominul, jehoodkaz zostáva živý. Inšpirácia ľudovou hudbou a inými kultúrnymi tradíciamipretrváva v súčasnej hudobnej tvorbe. Mnohí súčasní skladatelia sa vracajú k folklórnym koreňom, ale ich interpretujúnovými, súčasnými spôsobmi. Neofolklorizmus tak nie je len historickým fenoménom, ale ajzdrojom inšpirácie pre budúcnosť.

V súčasnosti sa stretávame s rôznymi formamineo-neofolklorizmu alebopost-neofolklorizmu, ktoré kombinujú folklórne prvky selektronickou hudbou,populárnou hudbou aďalšími žánrami. Tieto nové formy neofolklorizmu svedčia otrvalej príťažlivosti ľudovej hudby a jej schopnostiobnovovať sa a prispôsobovať sa novým časom.

Celkovo možno povedať, že neofolklorizmus bolvýznamným a plodným obdobím v hudobnej histórii, ktoré prinieslobohatstvo hudobných diel aobohatilo hudobný jazyk 20. storočia. Jeho odkaz pretrváva dodnes a inšpiruje skladateľov a hudobníkov na celom svete.

tags:

Similar pages: