Datel veľký (Dendrocopos major) je jedným z najrozšírenejších a najznámejších druhov ďatlov v Európe, Ázii a severnej Afrike. Jeho prítomnosť je bežná v rôznych typoch lesov, parkov a dokonca aj v mestských oblastiach, čo z neho robí fascinujúci objekt pozorovania pre ornitológov, prírodovedcov, ale aj pre bežných milovníkov prírody. Jeho charakteristické bubnovanie, pestré operenie a užitočná úloha v ekosystéme ho robia skutočne výnimočným vtákom.
Pre správnu identifikáciu ďatla veľkého je kľúčové poznať jeho základné morfologické znaky. Tento stredne veľký ďateľ je približne rovnako veľký ako škorec, s dĺžkou tela 23-26 cm a rozpätím krídel 38-44 cm. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 70 a 100 gramami. Dominantným znakom je jehočiernobiele strakaté operenie. Chrbát a krídla sú čierne s výraznými bielymi škvrnami, ktoré vytvárajú charakteristické pruhy na krídlach. Brucho je svetlé, zvyčajne belavé s jemným nádychom okrovej farby, najmä v podchvostovej oblasti. Boky sú strakaté, kombinujúce čiernu a bielu farbu.
Hlava ďatla veľkého je tiež výrazne sfarbená. Čelo, temeno a záhlavie sú čierne. Samce a samice sa líšia v sfarbení temena.Samec má na záhlavíjasne červenú škvrnu, ktorá je jedným z najspoľahlivejších rozlišovacích znakov.Samica túto červenú škvrnunemá, jej temeno je čierne, prípadne s veľmi malými náznakmi červenej farby v zadnej časti hlavy, ktoré však nie sú tak výrazné ako u samca. Mladé jedince majú temeno tmavočervené, niekedy až ružové, čo môže byť mätúce, ale červená farba u samcov je oveľa sýtejšia a ostrejšie ohraničená.
Ďalším dôležitým identifikačným znakom jelícnica, ktorá je biela a prechádza cez ňu čierny pás, ktorý sa tiahne od zobáka až k zátylku. Tento pás je u oboch pohlaví rovnako výrazný.Zobák ďatla veľkého je silný, dláto-vitý, prispôsobený na vŕtanie do dreva a hľadanie potravy. Je tmavosivej až čiernej farby.Nohy sú šedé a prsty sú usporiadané zygodaktylne, teda dva prsty smerujú dopredu a dva dozadu, čo im umožňuje pevné uchopenie kôry stromov a lezenie po kmeni.Oči sú tmavohnedé až čierne.
V letovej siluete je ďateľ veľký pomerne ľahko rozpoznateľný. Jeho let je vlnkovitý, strieda krátke trepotavé lety s fázami plachtenia so zatiahnutými krídlami. Pri lete často vydáva charakteristické volanie "kik" alebo "čik".
V strednej Európe sa môže ďateľ veľký zameniť s niekoľkými ďalšími druhmi ďatlov, najmä s ďateľom prostredným a ďateľom malým.Ďateľ prostredný (Dendrocopos medius) je o niečo menší a má červenú korunku na hlave, ktorá sa tiahne od čela až po záhlavie, teda je rozsiahlejšia ako červená škvrna u samca ďatla veľkého. Ďateľ prostredný tiež preferuje staršie listnaté lesy a je menej bežný v ihličnatých lesoch a parkoch.Ďateľ malý (Dendrocopos minor) je výrazne menší, približne veľkosti vrabca, a nemá červenú škvrnu na záhlaví (samce majú červené temeno, ale to je iná časť hlavy). Ďateľ malý má jemnejšie operenie a preferuje redšie lesy a okraje lesov. Dôležitým rozlišovacím znakom je aj veľkosť a celkový dojem – ďateľ veľký je robustnejší a výraznejší ako oba menšie druhy.
Spev ďatľa veľkého nie je v tradičnom zmysle slova melodický, ako napríklad u spevavcov. Jeho hlasové prejavy sú skôrkrátke a ostré, slúžiace na komunikáciu a označovanie teritória. Najčastejšie volanie jeostrý, prenikavý zvuk "kik" alebo "čik", ktorý sa často opakuje v sériách. Tieto zvuky sú používané na udržiavanie kontaktu s partnerom, varovanie pred nebezpečenstvom a na obhajobu teritória. Okrem tohto základného volania vydáva ďateľ veľký aj rôzne iné zvuky, napríklad krátke, mäkšie "kip" alebo "kjuk". V období párenia môžeme počuť aj jemnejšie, cvrlikavé zvuky.
Najcharakteristickejším prejavom ďatľa veľkého je všakbubnovanie. Ide o rýchle a rytmické ťukanie zobákom do suchého dreva, ktoré vytvára hlasný, rezonujúci zvuk. Bubnovanie nie je určené na hľadanie potravy, ale slúži akoakustický signál na označovanie teritória a prilákanie partnera. Každý jedinec má svoj vlastný, charakteristický rytmus a frekvenciu bubnovania, čo umožňuje ďatlom rozpoznať sa navzájom na diaľku. Bubnovanie ďatľa veľkého jesilné a výrazné, počuteľné aj na veľkú vzdialenosť. Zvyčajne trvá 1-2 sekundy a opakuje sa v intervaloch. Ďatle bubnujú najčastejšie na jar, v období párenia, ale môžeme ich počuť bubnovať aj v iných ročných obdobiach, hoci menej často. Obľúbenými "bubnovacími nástrojmi" sú suché konáre, duté stromy, ale aj umelé predmety ako plechové strechy alebo telefónne stĺpy, ktoré dobre rezonujú.
Rozlišovanie medzi bubnovaním rôznych druhov ďatlov môže byť náročné, ale existujú určité rozdiely. Bubnovanie ďatľa veľkého jerýchlejšie a dlhšie ako bubnovanie ďatľa malého avýraznejšie a hlasnejšie ako bubnovanie ďatľa prostredného. Pozorným poslucháčom sa dá naučiť rozlišovať tieto jemné nuansy a identifikovať tak jednotlivé druhy ďatlov len podľa zvuku.
Datel veľký je veľmiprispôsobivý druh, ktorý osídľuje širokú škálu biotopov. Jeho pôvodným prostredím súlesy, a to ako listnaté, tak aj ihličnaté a zmiešané. Uprednostňuje staršie lesy s dostatkom starých a odumretých stromov, ktoré poskytujú dostatok potravy a vhodné miesta na hniezdenie. V listnatých lesoch sa často vyskytuje v dubových, bukových a lužných lesoch. V ihličnatých lesoch preferuje borovicové a smrekové porasty. Dôležitým faktorom je prítomnosť stromov s mäkkým drevom, ktoré sa ľahšie vŕta a do ktorého si ďatle vyhrabávajú hniezdne dutiny.
Okrem lesov sa ďateľ veľký adaptoval aj nakultúrnu krajinu. Bežne ho nájdeme v parkoch, záhradách, alejach stromov, cintorínoch a dokonca aj v mestských oblastiach s dostatkom zelene. Jeho prítomnosť v mestách sa stáva čoraz bežnejšou, čo svedčí o jeho schopnosti prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam a využívať nové zdroje potravy. V mestách sa často živí na kŕmidlách a hľadá potravu aj v parkoch a záhradách.
Rozšírenie ďatľa veľkého je rozsiahle. Obýva takmer celúEurópu, s výnimkou najsevernejších oblastí Škandinávie a severného Ruska. Jeho areál rozšírenia sa tiahne cezÁziu až po Japonsko a severnúAfriku. Je to stály druh, ktorý sa v rámci svojho areálu rozšírenia zvyčajne nepohybuje na veľké vzdialenosti. Mladé jedince sa po osamostatnení rozlietajú do okolia, aby si našli vlastné teritórium, ale dospelé jedince sú teritoriálne a zostávajú na svojom území celoročne.
V rámci svojho rozsiahleho areálu rozšírenia sa ďateľ veľký vyskytuje v rôznychpoddruhoch, ktoré sa líšia drobnými morfologickými znakmi, ako je napríklad sfarbenie operenia alebo veľkosť tela. Tieto poddruhy sú prispôsobené lokálnym podmienkam prostredia. Napríklad populácie z južnej Európy a severnej Afriky sú často menšie a svetlejšie ako populácie zo severnej Európy.
Datel veľký jedenný vták, najaktívnejší je ráno a popoludní. Väčšinu času trávi v korunách stromov, kde hľadá potravu a hniezdi. Je tozručný lezec, ktorý sa pohybuje po kmeni a konároch pomocou silných nôh a ostrých pazúrov. Pri lezení sa opiera o chvost, ktorého tuhé perá slúžia ako opora. Je to ostražitý vták, ktorý pozorne sleduje okolie a v prípade nebezpečenstva sa rýchlo skryje v hustej korune stromov alebo v dutine.
Potravu ďatľa veľkého tvorí široká škála živočíšnej a rastlinnej zložky. Hlavnou zložkou potravy súlarvy hmyzu žijúce pod kôrou stromov, najmä podkôrny hmyz ako lykožrúty, fúzače a drevokazi. Ďateľ veľký ich vyhľadáva pomocou svojho ostrého sluchu a potom ich vyťahuje z dreva pomocou dlhého, lepkavého jazyka. Jeho jazyk je mimoriadne dlhý, môže byť až dvakrát taký dlhý ako zobák a je zakončený drobnými háčikmi a lepkavým slinami, ktoré mu pomáhajú uchopiť a vytiahnuť larvy z hlbokých chodbičiek v dreve. Okrem lariev hmyzu sa živí ajdospelým hmyzom, pavúkmi, stonožkami a inými bezstavovcami. V menšej miere konzumuje ajrastlinnú potravu, najmä semená ihličnatých stromov, orechy, bobule a plody. V zime často navštevuje kŕmidlá, kde sa živí slnečnicovými semenami, lojom a inými krmivami.
Ďateľ veľký jedôležitým regulátorom populácií hmyzu v lesných ekosystémoch. Konzumáciou podkôrneho hmyzu pomáha udržiavať zdravie stromov a predchádzať premnoženiu škodcov. Tým prispieva k stabilite a biodiverzite lesných spoločenstiev. Dutiny, ktoré si ďatle vyhrabávajú v stromoch, sú dôležité nielen pre ne samotné, ale aj pre mnohé ďalšie druhy vtákov a cicavcov, ktoré ich využívajú na hniezdenie alebo úkryt. Medzi takéto druhy patria napríklad sýkorky, brhlíky, mucháriky, netopiere a veverice.
Datel veľký jeteritoriálny vták, ktorý si bráni svoje územie pred ostatnými ďatľami rovnakého druhu. Veľkosť teritória závisí od dostupnosti potravy a hniezdnych možností. V období párenia vytváramonogamné páry, ktoré spolu zostávajú počas jednej hniezdnej sezóny, niekedy aj dlhšie. Páry sú verné svojmu hniezdisku a často sa vracajú na rovnaké miesto hniezdiť aj v nasledujúcich rokoch.
Hniezdne obdobie ďatľa veľkého začína najar, zvyčajne v apríli alebo máji. V tomto období sú ďatle najaktívnejšie v bubnovaní a hlasových prejavoch, ktorými si označujú teritórium a prilákavajú partnera. Páry si spoločne vyhrabávajúhniezdnu dutinu v mäkkom dreve stromu, najčastejšie v odumretom alebo starom strome. Dutina má zvyčajne okrúhly vchod a hĺbku 25-35 cm. Vyhrabávanie dutiny trvá obom partnerom približne 1-2 týždne. Vnútro dutiny nie je vystlané žiadnym materiálom, vajcia sú kladené priamo na drevenú drvinu na dne dutiny.
Samica znáša4-7 bielych vajec, zvyčajne v intervaloch jedného dňa. Nainkubácii sa striedajú obaja rodičia, pričom samica sedí na vajciach najmä v noci a samec cez deň. Inkubácia trvá10-12 dní. Mláďatá sa liahnunekŕmivé, sú slepé a pokryté riedkym páperím. Rodičia ich kŕmia vyvrhovanou potravou, najmä larvami hmyzu. Mláďatá rastú rýchlo a po20-25 dňoch opúšťajú hniezdo. Aj po vyletení z hniezda sú ešte niekoľko dní závislé od rodičov, ktorí ich dokrmujú. Po osamostatnení si mladé ďatle hľadajú vlastné teritórium. Pohlavnú dospelosť dosahujú v nasledujúcom roku.
Priemerná dĺžka života ďatľa veľkého jepribližne 5-7 rokov, hoci sa môžu dožiť aj vyššieho veku. Najstarší zaznamenaný ďateľ veľký sa dožil viac ako 11 rokov. V prvom roku života je úmrtnosť mláďat pomerne vysoká, ale dospelé jedince majú menšie percento úmrtnosti. Medzi hlavnépredátory ďatľa veľkého patria jastraby, kuny a líšky, ktoré môžu loviť dospelé jedince aj mláďatá v hniezde. Vajcia a mláďatá sú ohrozované aj vevericami a lasicami.
Datel veľký je v súčasnosti považovaný zabežný a hojný druh v rámci svojho rozsiahleho areálu rozšírenia. V celosvetovom meradle nie je ohrozený a nie je zaradený medzi ohrozené druhy. V niektorých krajinách, vrátane Slovenska, patrí medzichránené druhy, čo znamená, že je chránený zákonom pred prenasledovaním, zabíjaním a ničením jeho hniezd. Avšak aj napriek jeho relatívnej hojnosti čelí ďateľ veľký určitýmhrozbám, ktoré môžu ovplyvniť jeho populácie v budúcnosti.
Najväčšou hrozbou pre ďatľa veľkého jestrata a degradácia biotopov. Intenzívne lesné hospodárstvo, ťažba starých a odumretých stromov, premena lesov na poľnohospodársku pôdu a urbanizácia vedú k úbytku vhodných hniezdnych a potravných stanovíšť. Moderné lesné hospodárstvo často uprednostňuje mladé, husté porasty, ktoré neposkytujú dostatok potravy a hniezdnych možností pre ďatle. Odstraňovanie starých a odumretých stromov z lesov a parkov znižuje dostupnosť dutín a potravy.
Ďalšou hrozbou jepoužívanie pesticídov v poľnohospodárstve a lesníctve, ktoré môžu znižovať množstvo hmyzu, ktorý je hlavnou zložkou potravy ďatľa veľkého. Pesticídy môžu tiež priamo otravovať ďatle, ak sa dostanú do ich tela prostredníctvom kontaminovanej potravy.Klimatické zmeny môžu tiež mať negatívny dopad na populácie ďatľa veľkého. Zmeny v teplotných a zrážkových režimoch môžu ovplyvniť dostupnosť potravy a hniezdnych podmienok, a tiež zvýšiť riziko lesných požiarov, ktoré ničia biotopy ďatľov.
Naochranu ďatľa veľkého je dôležité zachovávať a chrániť jeho biotopy, najmä staré lesy s dostatkom starých a odumretých stromov. V lesnom hospodárstve je potrebné uprednostňovaťprírode blízke hospodárenie, ktoré zohľadňuje potreby biodiverzity a ponecháva v lesoch dostatok starých a odumretých stromov. V parkoch a záhradách je vhodnéneodstraňovať staré a choré stromy, pokiaľ nepôsobia bezpečnostné riziko.Podpora hmyzu, napríklad prostredníctvom pestovania kvetov a kríkov, ktoré priťahujú hmyz, môže tiež pomôcť zlepšiť potravnú ponuku pre ďatle. V zimnom období je možné ďatleprikladať na kŕmidlách slnečnicovými semenami a lojom.
Datel veľký je vták plný zaujímavostí a prekvapení. Jeho schopnosť prispôsobiť sa rôznym prostrediam a jeho kľúčová úloha v ekosystéme ho robia skutočne fascinujúcim druhom.
Jednou z najzaujímavejších adaptácií ďatľa veľkého je jehoschopnosť bubnovať. Bubnovanie nie je len hluk, je to sofistikovaný komunikačný systém, ktorý umožňuje ďatlom označovať teritórium a prilákať partnera. Vedci zistili, že ďatle používajú rôzne rytmy a frekvencie bubnovania na prenos rôznych informácií. Bubnovanie je tiež znakom zdravia a vitality jedinca. Silné a pravidelné bubnovanie svedčí o dobrej kondícii a schopnosti brániť teritórium.
Ďalšou fascinujúcou adaptáciou je jehojazyk. Jazyk ďatľa veľkého je mimoriadne dlhý a flexibilný, môže sa vysunúť až o niekoľko centimetrov za špičku zobáka. Jeho koreň sa obtáča okolo lebky a siaha až k nosným dierkam. Jazyk je pokrytý lepkavými slinami a drobnými háčikmi, ktoré mu umožňujú uchopiť a vytiahnuť larvy hmyzu z hlbokých chodbičiek v dreve. Pri ťukaní do dreva chráni mozog ďatľašpeciálna štruktúra lebky a silné krčné svaly, ktoré tlmia nárazy a zabraňujú poškodeniu mozgu. Táto adaptácia je inšpiráciou pre inžinierov pri vývoji ochranných prilieb a tlmičov nárazov.
Datel veľký jeužitočný vták, ktorý zohráva dôležitú úlohu v ekosystéme. Konzumáciou podkôrneho hmyzu pomáha regulovať populácie škodcov a udržiavať zdravie stromov. Dutiny, ktoré si vyhrabáva, slúžia ako hniezdiská pre mnohé ďalšie druhy vtákov a cicavcov. Tým prispieva k biodiverzite a stabilite lesných spoločenstiev. Jeho prítomnosť je znakom zdravého lesného ekosystému.
Vkultúre a symbolike je ďateľ veľký často vnímaný ako symbol pracovitosti, vytrvalosti a energie. Jeho ťukanie do dreva sa spája s húževnatosťou a neúnavnosťou. V niektorých kultúrach je považovaný za posla lesa a symbol šťastia. Jeho charakteristické bubnovanie a pestré operenie ho robia obľúbeným motívom v umení, folklóre a literatúre.
Pozorovanie ďatľa veľkého v prírode je vždy zážitkom. Jehovytrvalé bubnovanie,pestrofarebné operenie aakrobatické pohyby po kmeni stromov nás upútajú a pripomínajú nám krásu a rozmanitosť prírody, ktorá nás obklopuje. Aj v bežnom mestskom prostredí, v parkoch a záhradách, môžeme byť svedkami jeho fascinujúceho života a oceniť jeho prispôsobivosť a význam pre ekosystém.
tags: #Spev