Divadelné spracovanieDenníka Anny Frankovej patrí k náročným úlohám. Adaptovať tak intímny a zároveň univerzálny príbeh pre divadelné dosky si vyžaduje citlivosť, hlboké porozumenie téme a schopnosť preniesť autenticitu zápiskov dospievajúceho dievčaťa na diváka. Divadlo Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene sa s touto výzvou popasovalo po svojom, pričom inscenácia vyvolala rôznorodé reakcie a stala sa predmetom diskusií.
Denník Anny Frankovej, ako autentické svedectvo holokaustu, má v literatúre nezastupiteľné miesto. Jeho sila spočíva v bezprostrednosti a úprimnosti, s akou Anna opisuje každodenný život v úkryte, svoje túžby, obavy a sny. Dramatizácia tohto diela nevyhnutne prináša otázku, ako zachovať túto autenticitu a zároveň vytvoriť divadelne pôsobivé predstavenie. Zvolenská inscenácia sa pokúsila o vlastný prístup, ktorý sa líši od tradičných interpretácií.
V prípade zvolenskej inscenácie je dôležité spomenúť koncept, ktorý vytvorili Šimon Spišák a Veronika Gabčíková, pričom Spišák je aj autorom dramatizácie. Réžia sa snažila o originálny pohľad, ktorý vychádzal z analýzy denníkových zápiskov a hľadal nové spôsoby, ako priblížiť Annin svet súčasnému divákovi. Scénografia a kostýmy Karla Czecha hrali významnú úlohu pri vytváraní atmosféry úkrytu a reflektovali dobové reálie.
Herecké obsadenie, najmä Lucia Korená v úlohe Anny Frankovej a hosťujúci Ivan Martinka, mali za úlohu preniesť na javisko komplexné emócie a vnútorný svet postáv. Korenej stvárnenie Anny bolo kľúčové pre úspech inscenácie. Jej výkon musel balansovať medzi detskou naivitou a zrelosťou, ktorú Anna preukazovala vo svojich zápiskoch. Dôležitá bola aj chémia medzi hercami, ktorí stvárňovali členov rodiny Frankovcov a ďalších obyvateľov úkrytu.
Inscenácia mohla pracovať s rôznymi prvkami divadelného jazyka, ako sú dialógy, monológy, pohyb, hudba a svetlo, aby vyrozprávala príbeh Anny Frankovej. Použitie bábok, ak bolo súčasťou inscenácie, mohlo priniesť ďalšiu vrstvu interpretácie a symboliky. Dôležitá bola aj štruktúra predstavenia, ktorá mohla byť chronologická, alebo sa mohla zameriavať na určité tematické okruhy. Zvolenská inscenácia sa zrejme snažila o netradičný prístup, ktorý mohol narušiť lineárne rozprávanie a klásť dôraz na vnútorné prežívanie postáv.
InscenáciaDenníka Anny Frankovej vo Zvolene vyvolala rôznorodé reakcie kritiky a divákov. Niektorí ocenili originálny prístup a snahu o nové interpretácie klasického diela, iní boli kritickí voči odklonu od autenticity a prílišnej interpretácii. Dôležité je, že inscenácia vyvolala diskusiu o holokauste, o dôležitosti pamäti a o aktuálnosti Anninho posolstva. Karol Mišovic vo svojej recenzii pre Slovenské národné divadlo spomína zvolenskú inscenáciu v kontexte ďalších spracovaníDenníka Anny Frankovej na Slovensku, čo poukazuje na živý záujem o túto tému v slovenskom divadelníctve.
Príbeh Anny Frankovej je nadčasový a univerzálny. Hovorí o sile ľudského ducha, o nádeji a o viere v lepšiu budúcnosť, aj v tých najťažších chvíľach. Divadelné spracovanie tohto príbehu má potenciál osloviť nové generácie divákov a pripomenúť im dôležitosť tolerancie, porozumenia a boja proti všetkým formám diskriminácie a nenávisti. Zvolenská inscenácia, napriek rôznym hodnoteniam, prispela k šíreniu tohto posolstva a k udržiavaniu pamäti na obete holokaustu.
Je dôležité si uvedomiť, že zvolenská inscenácia nevznikla v izolácii. V sezóne 2016/2017 vznikli na Slovensku tri divadelné spracovaniaDenníka Anny Frankovej (okrem Zvolena aj v Novom divadle v Nitre a v ŠD Košice), čo svedčí o aktuálnosti témy a o snahe rôznych divadiel osloviť divákov s týmto silným príbehom. Každá z týchto inscenácií mohla priniesť vlastný pohľad a interpretáciu, čo obohacuje divadelnú scénu a umožňuje divákom porovnať rôzne prístupy.
InscenáciaDenníka Anny Frankovej v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene je príkladom toho, ako sa divadlo môže popasovať s náročnou témou holokaustu a ako môže priniesť nové pohľady a interpretácie klasického diela. Napriek rôznym hodnoteniam, inscenácia prispela k diskusii o dôležitosti pamäti a o aktuálnosti Anninho posolstva v súčasnom svete. Je dôležité, aby divadlá naďalej prinášali takéto inscenácie a aby sa snažili osloviť nové generácie divákov s týmto silným a nadčasovým príbehom.
tags: #Divadlo