InscenáciaČím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, uvádzaná divadlom Astorka Korzo 90 v Bratislave, predstavuje zaujímavý a komplexný pohľad na tému osamelosti, starnutia a hľadania zmyslu života. Predstavenie, inšpirované rovnomenným debutovým románom nórskej autorky Kjersti A. Skomsvoldovej, si získalo pozornosť kritiky aj divákov.
InscenáciuČím rýchlejšie kráčam, tým som menšia režíroval Jakub Nvota. Premiéra sa konala v Divadle Astorka Korzo 90. V hlavných úlohách sa predstavili Zita Furková ako Mathea, ďalej Ady Hajdu, Pavel Šimun a hosťujúci Tomáš Mrekaj. Text pre divadelnú adaptáciu pripravil Jakub Nvota na základe prekladu Miroslava Zumríka. Inscenácia sa zameriava na vnútorný svet hlavnej hrdinky, jej úvahy a pocity.
Kniha Kjersti A. Skomsvoldovej,Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, je psychologickou sondou do mysle ženy, ktorá sa cíti neviditeľná a odcudzená od sveta. Divadelná adaptácia sa snaží zachytiť túto atmosféru a pretransformovať ju do javiskovej podoby. Nevyhnutne dochádza k určitým zmenám a interpretáciám, pričom režisér a dramaturg sa museli rozhodnúť, ktoré aspekty knihy zdôrazniť a ako ich vizuálne a zvukovo stvárniť.
Výkon Zity Furkovej v úlohe Mathey bol kriticky uznávaný. Furková dokázala vierohodne stvárniť vnútornú krehkosť a osamelosť svojej postavy. Jej herecký prejav bol plný nuáns a detailov, čo umožnilo divákom hlbšie sa vcítiť do pocitov Mathey. Ady Hajdu, Pavel Šimun a Tomáš Mrekaj prispeli k celkovému dojmu z inscenácie svojimi hereckými výkonmi, vytvárajúc presvedčivé postavy, ktoré obklopujú Matheu v jej svete.
Réžia Jakuba Nvotu priniesla do inscenácie osobitý rukopis. Nvota sa zameral na psychologickú hĺbku postáv a na vytvorenie atmosféry osamelosti a odcudzenia. Použitie scénografie, svetla a zvuku prispelo k celkovému dojmu z inscenácie a pomohlo divákom lepšie pochopiť vnútorný svet hlavnej hrdinky.
Scénografia inscenácie bola minimalistická a funkčná. Použitie jednoduchých prvkov umožnilo sústrediť sa na herecké výkony a na psychologickú stránku predstavenia. Kostýmy boli zvolené tak, aby podčiarkovali charakter postáv a ich vnútorný stav. Hudba, použitá v inscenácii, dopĺňala atmosféru a umocňovala emotívny zážitok divákov.
InscenáciaČím rýchlejšie kráčam, tým som menšia sa zaoberá témami osamelosti, starnutia, hľadania zmyslu života a medziľudských vzťahov. Hlavná hrdinka, Mathea, sa cíti neviditeľná a odcudzená od sveta. Jej úvahy a pocity sú blízke mnohým ľuďom, ktorí sa cítia podobne. Inscenácia kladie otázky o tom, ako žiť plnohodnotný život, ako nájsť zmysel v starobe a ako sa vyrovnať s pocitom osamelosti.
Inscenácia zároveň prináša posolstvo nádeje a povzbudenia. Aj v ťažkých životných situáciách je možné nájsť krásu a zmysel. Medziľudské vzťahy a schopnosť vcítiť sa do pocitov druhých ľudí sú dôležité pre prekonávanie osamelosti a prežívanie plnohodnotného života.
InscenáciaČím rýchlejšie kráčam, tým som menšia vyvolala rôzne interpretácie a diskusie. Niektorí diváci ocenili psychologickú hĺbku predstavenia a jeho schopnosť vcítiť sa do pocitov osamelosti. Iní kritizovali pomalšie tempo predstavenia a jeho zameranie na vnútorný svet hlavnej hrdinky. Diskutovalo sa aj o tom, či sa inscenácii podarilo adekvátne preniesť atmosféru knihy do javiskovej podoby.
Bez ohľadu na rôzne interpretácie, inscenáciaČím rýchlejšie kráčam, tým som menšia patrí k významným divadelným udalostiam. Jej téma je aktuálna a relevantná pre súčasnú spoločnosť. Herecké výkony, réžia a scénografia prispeli k celkovému dojmu z inscenácie a vytvorili emotívny zážitok pre divákov.
Inscenácia vznikla v kontexte snahy Divadla Astorka Korzo 90 o uvádzanie kvalitných a myšlienkovo podnetných inscenácií. Divadlo sa dlhodobo zameriava na súčasnú dramatiku a na témy, ktoré rezonujú v spoločnosti. Režisér Jakub Nvota je známy svojím osobitým rukopisom a schopnosťou prenikať do psychologickej hĺbky postáv.
InscenáciaČím rýchlejšie kráčam, tým som menšia sa stretla s pozitívnou kritikou. Ocenili ju pre herecké výkony, réžiu, scénografiu a pre jej schopnosť dotknúť sa dôležitých tém. Diváci si ju obľúbili pre jej emotívny zážitok a pre jej schopnosť vcítiť sa do pocitov osamelosti a odcudzenia.
InscenáciaČím rýchlejšie kráčam, tým som menšia prispela k obohateniu slovenskej divadelnej scény. Jej úspech ukázal, že diváci majú záujem o inscenácie, ktoré sa zaoberajú psychologickou hĺbkou postáv a ktoré kladú otázky o zmysle života. Inscenácia zároveň povzbudila ďalších tvorcov k uvádzaniu podobných projektov.
Inscenácia nasleduje nelineárnu štruktúru, odrážajúcu chaotické a fragmentované myšlienky Mathey. Scény sa prelínajú, miešajú realitu s fantáziami a spomienkami, čím diváka vtiahnu do jej vnútorného sveta. Gradácia spočíva v postupnom odhaľovaní Matheynej minulosti a v pochopení príčin jej osamelosti. Záver inscenácie ponecháva priestor pre interpretáciu, naznačujúc možnosť nájdenia pokoja a zmierenia.
Jazyk inscenácie je poetický a metaforický, plný vnútorných monológov a úvah. Dialógy sú minimalistické a často naznačujú viac, ako priamo povedia. Štýl inscenácie je intímny a komorný, zameraný na detailné vykreslenie pocitov a emócií. Použitie symboliky a alegórií prispieva k hlbšiemu pochopeniu témy.
Vstupenky na predstavenia Divadla Astorka Korzo 90, vrátane inscenácieČím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, je možné zakúpiť online na oficiálnej stránke divadla alebo osobne v pokladni divadla. Divadlo Astorka program Štúdio A2 ponúka alternatívne predstavenia s odlišným zameraním.
tags: #Divadlo