V priestoroch Divadla Jonáša Záborského v Prešove sa odohrala inscenácia hryAudiencia Václava Havla, ktorá divákom opäť pripomenula nadčasovosť a hĺbku tohto významného českého dramatika. Hra, napísaná v roku 1975, v kontexte normalizácie v Československu, nestráca na svojej aktuálnosti ani dnes, a prešovské divadlo sa s ňou popasovalo s pozoruhodnou invenciou a citom.
Už od prvých momentov predstavenia je divák vtiahnutý do klaustrofobického prostredia pivovaru, ktoré symbolicky reprezentuje totalitný režim a jeho všadeprítomnú kontrolu. Scénografia, hoci minimalistická, je mimoriadne funkčná. Stiesnená kancelária so strohým nábytkom a neónovým osvetlením dokonale evokuje atmosféru dusnej normalizácie. Dôraz bol kladený na detail, ako napríklad všadeprítomné poháre s pivom, ktoré nie sú len rekvizitou, ale aj symbolom úniku, rezignácie a zároveň nástrojom manipulácie.
Režisér sa s Havlovým textom popasoval s úctou, no zároveň s odvahou priniesť vlastnú interpretáciu. Namiesto doslovného prepisu doby, sa zameral na univerzálne témy hry – moc, strach, konformizmus a hľadanie ľudskej dôstojnosti v neludských podmienkach. Inscenácia sa tak stáva nielen historickou sondou do minulosti, ale aj zrkadlom, ktoré nastavuje súčasnej spoločnosti. Divák sa nemôže ubrániť pocitu, že podobné mechanizmy moci a absurdity sa v rôznych formách objavujú aj dnes.
Ústrednou postavou hry je František Vaněk, intelektuál, disident a autor, ktorý je nútený pracovať v pivovare. Herec v tejto úlohe podal excelentný výkon. Jeho stvárnenie Vaňka je plné jemných nuáns – od počiatočnej ostýchavosti a neistoty, až po postupný vzdor a náznaky sebavedomia. Divák s ním súcíti, chápe jeho vnútorný konflikt a sleduje jeho snahu zachovať si integritu v prostredí, ktoré sa ju snaží udusiť. Herec dokázal majstrovsky preniesť na javisko Vaňkovu ironickú povahu, jeho suchý humor a tichý odpor.
Rovnako presvedčivý bol aj herec v úlohe Sládka. Jeho postava je komplexná a nejednoznačná. Na jednej strane predstavuje stelesnenie normalizačného aparátu – je obmedzený, oportunistický, lojálny režimu a ochotný donášať. Na druhej strane v ňom však cítiť aj náznaky ľudskosti, frustrácie a možno aj istého druhu bezmocnosti. Herec bravúrne zvládol premeny Sládkovej nálady – od úslužnej servilnosti, cez opilecké výlevy, až po agresívne vyhrážky. Dialóg medzi Vaňkom a Sládkom je majstrovsky napísaný a v prešovskej inscenácii dostáva vďaka hereckým výkonom nový rozmer. Ich vzájomné interakcie sú plné napätia, nedopovedanosti a podprahových významov.
Audiencia nie je len historickou drámou o živote v komunistickom Československu. Jej témy presahujú dobový kontext a oslovujú diváka aj v 21. storočí. Hra poukazuje na mechanizmy moci, ktoré sa nemusia nutne viazať na totalitné režimy. Stretávame sa s nimi aj v súčasných spoločnostiach – v korporáciách, v politike, v medziľudských vzťahoch. Téma konformizmu, strachu z vyjadrenia vlastného názoru a manipulácie s informáciami je stále aktuálna a rezonuje s divákmi rôznych generácií.
Prešovská inscenáciaAudiencie sa nebojí klásť nepríjemné otázky. Núti diváka zamyslieť sa nad vlastnou pozíciou v spoločnosti, nad svojimi postojmi a hodnotami. Pripomína, že sloboda nie je samozrejmosť a že je potrebné ju neustále brániť. Hra je výzvou k občianskej angažovanosti, k odvahe postaviť sa proti nespravodlivosti a k hľadaniu pravdy v dobe, ktorá je často plná klamstiev a manipulácie.
Audiencia v Divadle Jonáša Záborského nie je len divadelným predstavením, je to udalosť, ktorá podnecuje k diskusii a k hlbšiemu zamysleniu. Režisérovi a hercom sa podarilo vytvoriť inscenáciu, ktorá je nielen umelecky hodnotná, ale aj spoločensky relevantná. Hra oslovuje divákov emotívne aj intelektuálne, a zanecháva v nich silný dojem. Je to predstavenie, ktoré by si mal pozrieť každý, kto sa zaujíma o divadlo, o históriu, ale aj o súčasné spoločenské dianie.
Inscenácia vyniká svojou komplexnosťou. Nielenže verne interpretuje Havlov text, ale pridáva k nemu aj nové vrstvy významov. Vizuálne spracovanie je minimalistické, ale pôsobivé. Zvuková stránka predstavenia, hoci nenápadná, umocňuje atmosféru a prispieva k celkovému zážitku. Kostýmy hercov sú jednoduché a civilné, no zároveň presne vystihujú charakter postáv a dobový kontext. Všetky zložky inscenácie spolu harmonicky fungujú a vytvárajú silný a koherentný celok.
Audiencia v Divadle Jonáša Záborského je predstavenie, ktoré osloví široké spektrum divákov. Pre divadelných fajnšmekrov ponúka hlbokú interpretáciu klasického textu a precízne herecké výkony. Pre študentov a mladších divákov môže byť poučnou lekciou z histórie a zároveň podnetom k zamysleniu sa nad aktuálnymi spoločenskými problémami. Pre staršiu generáciu, ktorá pamätá normalizáciu, môže byť hra silnou emocionálnou spomienkou a konfrontáciou s minulosťou.
Predstavenie je zrozumiteľné aj pre divákov, ktorí sa s Havlovým dielom stretávajú prvýkrát. Hra je napísaná prístupným jazykom a jej témy sú univerzálne a ľahko pochopiteľné. Režisér sa vyvaroval zbytočnému intelektualizovaniu a sústredil sa na zrozumiteľné a emotívne vyrozprávanie príbehu. Inscenácia tak nie je určená len pre úzku skupinu intelektuálov, ale pre všetkých, ktorí majú chuť na kvalitné a podnetné divadlo.
Záverom možno konštatovať, žeAudiencia v Divadle Jonáša Záborského je inscenácia, ktorá stojí za pozretie. Je to predstavenie, ktoré diváka nenechá ľahostajným, ktoré ho prinúti premýšľať a diskutovať. Je to divadlo, ktoré má zmysel a ktoré prispieva k hlbšiemu pochopeniu seba samého a sveta okolo nás. Divadlo Jonáša Záborského opäť potvrdilo, že patrí k popredným slovenským divadelným scénam a že má divákom čo ponúknuť aj v náročných a intelektuálne podnetných inscenáciách.
(Recenzia bola napísaná na základe hypotetického predstavenia a dostupných informácií o hre Audiencia od Václava Havla a Divadle Jonáša Záborského.)
tags: #Divadlo