Divadlo Jonáša Záborského (DJZ) v Prešove je neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života východného Slovenska. Jeho história je bohatá a spletitá, siahajúca od skromných začiatkov v amatérskych spolkoch až po súčasnú pozíciu významnej profesionálnej scény. Toto divadlo prešlo mnohými premenami, prekonalo rôzne výzvy a vždy dokázalo reflektovať dobu, v ktorej pôsobilo. Článok sa zameriava na komplexný prehľad histórie DJZ, od jeho predhistórie v divadelných aktivitách v Prešove, cez založenie a rozvoj profesionálneho súboru, až po jeho súčasné pôsobenie a význam.
Hoci profesionálne divadlo v Prešove vzniklo až v polovici 20. storočia, divadelná tradícia v meste má oveľa staršie korene. Už v 17. storočí sa v Prešove hralo divadlo, hoci v iných jazykoch ako slovenčina. Mestské prostredie, v ktorom sa stretávali rôzne kultúrne vplyvy, vytváralo živnú pôdu pre divadelné aktivity.
Kľúčovým momentom pre vznik profesionálneho divadla v Prešove bola aktivita amatérskych divadelných spolkov. Medzi najvýznamnejšie patrilSpolok Záborský, ktorý združoval nadšencov divadelného umenia. Tento spolok niesol meno po významnom slovenskom spisovateľovi, kňazovi a buditeľovi Jonášovi Záborskom, ktorý bol rodákom z blízkeho Záboria. Spolok Záborský bol dôležitým prepojením medzi ochotníckym a profesionálnym divadlom. Jeho členovia, s vášňou pre divadlo a lokálnym patriotizmom, tvorili základ prvého profesionálneho súboru.
Okrem miestneho amatérskeho divadla, Prešov pravidelne hostil aj zájazdové divadelné spoločnosti. Tieto predstavenia prinášali do mesta rôznorodý repertoár a divadelné štýly, čím obohacovali kultúrny život a formovali divadelný vkus prešovskej verejnosti. Zájazdové divadlá z väčších centier, ako aj kočovné spoločnosti, hrali dôležitú úlohu v udržiavaní divadelnej tradície a v popularizácii divadelného umenia v Prešove pred vznikom stálej profesionálnej scény.
Rok 1944 predstavuje prelomový moment v divadelnej histórii Prešova. V tomto roku bolo založenéSlovenské divadlo v Prešove, prvé profesionálne divadlo v meste. Oficiálne bolo otvorené 30. januára 1944 v zrenovovanej budove Mestského divadla (dnes Historická budova DJZ) slávnostnou premiérou hry Ferka UrbánkaŠkriatok.
Založenie divadla v čase druhej svetovej vojny sa môže zdať paradoxné, no práve v ťažkých časoch sa často zdôrazňuje význam kultúry ako prostriedku na udržanie národnej identity a duchovnej sily. Slovenský štát, hoci politicky problematický, mal ambície posilniť slovenskú kultúru a umenie. Založenie divadla v Prešove bolo súčasťou tejto snahy o kultúrnu emancipáciu a budovanie národného sebavedomia. Divadlo malo byť nielen miestom zábavy, ale aj nástrojom kultúrnej a národnej výchovy.
Slovenské divadlo v Prešove začínalo ako činoherné divadlo. Prvé predstavenia sa zameriavali na slovenskú klasiku a hry s národnou tematikou.Škriatok Ferka Urbánka, s ktorým divadlo otvorilo svoje brány, bol typickým príkladom vtedajšieho repertoáru – komédia s ľudovými prvkami a optimistickým posolstvom. V prvých rokoch sa divadlo snažilo osloviť široké publikum a budovať si divácku základňu. Okrem činohry sa však čoskoro začali objavovať aj hudobné diela, čo viedlo k rozšíreniu umeleckého zamerania divadla.
Po skončení druhej svetovej vojny a nástupe nového politického režimu v roku 1948, prešlo divadlo ďalšími zmenami. V roku 1948 vznikol samostatnýhudobný súbor, čo znamenalo rozšírenie repertoáru o operety a opery. Divadlo sa tak staloviacžánrovým, čo bolo v tom čase bežné pre regionálne divadlá. Repertoár sa postupne rozširoval o diela socialistického realizmu, ktoré reflektovali ideologické požiadavky doby. Napriek ideologickému tlaku sa však divadlo snažilo uvádzať aj hodnotné diela slovenskej a svetovej klasiky. V tomto období pôsobili v divadle významné umelecké osobnosti, ktoré formovali jeho umelecký profil.
V roku 1961 divadlo prijalo menoDivadlo Jonáša Záborského na počesť významného rodáka a spisovateľa. Tento krok bol prejavom úcty k osobnosti Jonáša Záborského a zároveň posilnením regionálnej identity divadla.
Jonáš Záborský bol významnou postavou slovenskej kultúry 19. storočia. Jeho rozsiahle literárne dielo, hoci často kritické a satirické, malo významný vplyv na slovenskú literatúru a myslenie. Pomenovanie divadla po ňom bolo symbolickým gestom, ktoré malo zdôrazniť nadväznosť na slovenské kultúrne tradície a zároveň vyjadriť ambíciu divadla stať sa významným kultúrnym centrom regiónu. Záborského kritický duch a intelektuálna hĺbka mohli byť inšpiráciou pre umeleckú tvorbu divadla.
V nasledujúcich desaťročiach sa Divadlo Jonáša Záborského postupne rozvíjalo a upevňovalo svoju pozíciu na slovenskej divadelnej scéne. Súbor sa rozrastal o mladých talentovaných hercov, režisérov a ďalších divadelných tvorcov. Repertoár sa stal pestrejším a žánrovo rôznorodejším. Okrem klasickej činohry a hudobných diel sa v repertoári objavovali aj moderné hry, experimentálne projekty a inscenácie pre deti a mládež. Divadlo sa snažilo oslovovať rôzne divácke skupiny a reflektovať aktuálne spoločenské témy.
História DJZ je spojená s mnohými významnými inscenáciami, ktoré sa stali míľnikmi v jeho vývoji. Medzi ne patria inscenácie klasických slovenských hier, ako aj odvážne interpretácie svetovej dramatiky. Divadlo sa mohlo pochváliť aj pôsobením mnohých talentovaných umelcov, ktorí sa stali významnými osobnosťami slovenského divadelníctva. Režiséri, herci, scénografi a kostýmoví výtvarníci, ktorí pracovali v DJZ, prispeli k jeho umeleckej kvalite a renomé. Mená ako napríklad ... (doplniť mená významných umelcov, režisérov, hercov, scénografov, ak sa dajú dohľadať - nutné doplniť mená pre zvýšenie detailnosti a relevantnosti, ak sú dostupné verejne známe informácie). Ich prínos formoval umelecký profil divadla a zabezpečil jeho úspech u divákov i kritiky.
Významným medzníkom v histórii DJZ bol rok 1996, kedy došlo kzlúčeniu s Divadlom Janka Borodáča v Košiciach. Vzniklo takVýchodoslovenské divadlo, ktoré malo ambície stať sa silným regionálnym divadelným centrom.
Zlúčenie prešovského a košického divadla bolo administratívnym rozhodnutím, ktoré malo za cieľ racionalizovať divadelnú sieť a posilniť divadelnú produkciu vo východoslovenskom regióne. Východoslovenské divadlo malo disponovať štyrmi súbormi: činohrou, operou, operetou (spevohrou) a baletom. Teoreticky malo ísť o silnú divadelnú inštitúciu s rozsiahlym umeleckým potenciálom. Prax však ukázala, že zlúčenie prinieslo aj mnohé problémy a komplikácie, najmä v oblasti organizačnej a umeleckej koordinácie.
Projekt Východoslovenského divadla sa ukázal ako neudržateľný. Organizačné ťažkosti, problémy s koordináciou štyroch súborov pôsobiacich v dvoch mestách a odlišné umelecké tradície oboch divadiel viedli k napätiu a neefektívnosti. Už v krátkom čase sa ukázalo, že zlúčenie nie je prospešné pre žiadnu zo zúčastnených strán. Divadlo pod názvom Východoslovenské divadlo pôsobilo len krátko a neprinieslo očakávané synergie.
Po krátkom období existencie Východoslovenského divadla došlo krozdeleniu a prešovské divadlo sa opäť osamostatnilo.1. januára 1999 sa divadlo vrátilo k svojmu pôvodnému názvuDivadlo Jonáša Záborského. Návrat k pôvodnému menu bol symbolickým krokom, ktorý signalizoval návrat ku koreňom a k identite prešovského divadla. Osamostatnenie umožnilo DJZ opäť sa sústrediť na vlastný umelecký program a na divákov v Prešove a okolí.
Po opätovnom osamostatnení sa Divadlo Jonáša Záborského opäť etablovalo ako významná regionálna divadelná scéna. V 21. storočí prechádza divadlo ďalším vývojom, reaguje na nové výzvy a hľadá si svoje miesto v súčasnom kultúrnom prostredí.
V súčasnosti Divadlo Jonáša Záborského pôsobí vHistorickej budove aNovej budove, celkovo natroch scénach. Disponuječinohrou ahudobným súborom (opereta). Repertoár divadla je pestrý a žánrovo rôznorodý, zahŕňa klasické činoherné diela, modernú drámu, komédie, muzikály, rozprávky pre deti a operety. Divadlo sa snaží oslovovať široké spektrum divákov a ponúkať kvalitné umelecké zážitky pre rôzne vekové a záujmové skupiny. Dôraz sa kladie na inscenácie slovenskej dramatiky, ako aj na uvádzanie významných diel svetovej divadelnej literatúry.
Súčasné divadlo čelí mnohým výzvam, ako sú napríklad zmeny v diváckom vkuse, konkurencia iných foriem zábavy a kultúry, finančné obmedzenia a potreba reagovať na rýchlo sa meniace spoločenské prostredie. DJZ sa snaží na tieto výzvy reagovať inovatívnym prístupom k tvorbe repertoáru, oslovovaním mladého publika, využívaním nových technológií a hľadaním nových foriem komunikácie s divákmi. Napriek výzvam dosahuje divadlo aj úspechy, o čom svedčia pozitívne ohlasy kritiky a divákov, účasť na divadelných festivaloch a ocenenia za umeleckú činnosť. (Doplniť konkrétne úspechy, ocenenia, ak sa dajú dohľadať – opäť pre detailnosť a aktuálnosť).
Divadlo Jonáša Záborského je dôležitým kultúrnym centrom Prešova a celého východoslovenského regiónu. Okrem svojej umeleckej činnosti plní aj dôležitú spoločenskú funkciu. Podieľa sa na kultúrnej výchove mladej generácie, organizuje rôzne sprievodné podujatia, diskusie a workshopy, a aktívne sa zapája do kultúrneho života mesta. Divadlo je miestom stretávania sa ľudí, priestorom pre dialóg a platformou pre prezentáciu rôznych umeleckých názorov. Jeho existencia a činnosť sú nenahraditeľné pre kultúrnu identitu Prešova a pre kultúrny rozvoj regiónu.
(Bez záverečného bloku podľa požiadavky)
tags: #Divadlo