Keď sa povie opera, mnohým okamžite napadne Miláno a slávneTeatro alla Scala. Ale prečo sa vlastne volá La Scala? A aká je história tohto ikonického operného domu, ktorý sa stal synonymom operného umenia na najvyššej svetovej úrovni? Poďme sa ponoriť do fascinujúceho príbehu tohto divadla, od jeho skromných začiatkov až po jeho súčasný status globálnej kultúrnej inštitúcie.
Presný názov a jeho pôvod
Oficiálny a presný názov divadla jeTeatro alla Scala. Často sa však používa aj skrátený názovLa Scala. Pôvod názvu je priamo spojený s miestom, kde divadlo stojí. Predtým, ako sa Miláno dočkalo svojho operného chrámu, na tomto mieste stál kostolSanta Maria alla Scala. Tento kostol, zasvätený svätej Márii od Schodov (Scala znamená v taliančine schodisko), dal meno nielen pôvodnému kostolu, ale aj následne vybudovanému divadlu.
História kostola Santa Maria alla Scala siaha až do 14. storočia. Bol to charitatívny ústav založený Beatricou Reginou della Scala, manželkou milánskeho vládcu Bernabò Viscontiho. Rodina della Scala, známa aj ako Scaligeri, bola významná šľachtická rodina pôvodom z Verony. Práve ich erb, zobrazujúci orla na schodisku, sa stal symbolom rodiny a prenikol aj do názvu kostola a neskôr divadla.
Po požiari, ktorý v roku 1776 zničil dovtedajšie milánske operné divadloTeatro Regio Ducale, sa rozhodlo o výstavbe nového a reprezentatívnejšieho divadla. Mesto Miláno vybralo práve pozemok, na ktorom stál kostol Santa Maria alla Scala. Kostol bol zbúraný a na jeho mieste sa začala výstavba nového operného domu. Tak sa stalo, že nové divadlo prevzalo meno po predchádzajúcej sakrálnej stavbe, čím sa zachovala spomienka na Beatricu Reginu della Scala a jej rodinu, ktorá mala významný vplyv na rozvoj Milána.
Zrodenie La Scaly: Od požiaru k slávnostnému otvoreniu
V noci z 25. na 26. februára 1776, počas karnevalových osláv, postiholTeatro Regio Ducale, vtedajšie hlavné operné divadlo v Miláne, ničivý požiar. Divadlo bolo takmer úplne zničené. Po tejto katastrofe sa milánska šľachta, ktorá tradične financovala operné predstavenia, rozhodla postaviť nové divadlo. Impulzom k tomuto rozhodnutiu bola nielen potreba nového operného priestoru, ale aj ambícia vybudovať divadlo, ktoré by bolo ešte honosnejšie a modernejšie ako to predchádzajúce.
Na čele iniciatívy stál arcivojvoda Ferdinand Karol Habsbursko-Lotrinský, guvernér Milánskeho vojvodstva. Architektom nového divadla bol poverenýGiuseppe Piermarini, významný neoklasicistický architekt, ktorý sa už v Miláne presadil návrhom Palazzo Reale. Piermariniho návrh nového divadla bol odvážny a inovatívny. Navrhol rozsiahlu budovu s elegantnou fasádou a priestranným interiérom, ktorý mal spĺňať najvyššie nároky na akustiku a komfort pre divákov.
Výstavba divadlaTeatro alla Scala začala v roku 1776 a trvala necelé dva roky. Na stavbe sa podieľalo množstvo remeselníkov a umelcov. Pri archeologických výskumoch pred výstavbou divadla sa našli pozostatky rímskej dlažby, čo naznačuje, že oblasť bola osídlená už v staroveku. Tieto nálezy však nemali vplyv na samotnú výstavbu divadla, ale pridali na historickej hĺbke miesta.
Slávnostné otvorenie divadlaTeatro alla Scala sa konalo 3. augusta 1778. Na úvod bola uvedená opera"L'Europa riconosciuta" od Antonia Salieriho. Premiéra opery bola súčasťou osláv menín arcivojvodu Ferdinanda. Už od svojho otvorenia sa La Scala stala centrom operného a baletného života v Miláne a rýchlo si získala medzinárodnú reputáciu. Divadlo bolo nielen miestom pre predstavenia, ale aj prestížnym spoločenským centrom, kde sa stretávala šľachta, umelci a významné osobnosti.
La Scala v 19. storočí: Éra talianskeho belcanta a Verdiho
19. storočie bolo pre La Scalu obdobím rozkvetu a formovania jej identity ako jedného z najvýznamnejších operných domov na svete. Toto storočie je neodmysliteľne spojené s rozvojom talianskeho belcanta a s menami skladateľov akoGioachino Rossini,Vincenzo Bellini aGaetano Donizetti. Ich opery sa stali základom repertoáru La Scaly a dodnes patria k pilierom opernej literatúry.
Rossiniho opery ako "Il barbiere di Siviglia" (Lazebník sevillský), "La Cenerentola" (Popoluška) a "Semiramide" boli na javisku La Scaly uvádzané s obrovským úspechom. Belliniho melodická genialita sa prejavila v operách ako "Norma", "La Sonnambula" (Námesačná) a "I Puritani" (Puritáni), ktoré sa stali synonymom belcantového spevu. Donizettiho rozsiahle operné dielo, vrátane diel ako "L'elisir d'amore" (Nápoj lásky), "Lucia di Lammermoor" a "Don Pasquale", obohatilo repertoár La Scaly o diela plné dramatických situácií a virtuóznych árií.
Druhá polovica 19. storočia je v La Scale neodmysliteľne spojená s menomGiuseppe Verdi. Verdi, najvýznamnejší taliansky operný skladateľ 19. storočia, mal s La Scalou dlhodobý a nie vždy jednoduchý vzťah. Mnohé z jeho najslávnejších opier mali premiéru práve v La Scale, vrátane diel ako "Nabucco", "I Lombardi alla prima crociata" (Lombardčania na prvej križiackej výprave), "Giovanna d'Arco" (Jana z Arku), "Otello" a "Falstaff". Verdiho drámy plné silných emócií a národného cítenia oslovili talianske publikum a upevnili postavenie La Scaly ako národného operného divadla.
Okrem operných predstavení sa v 19. storočí v La Scale rozvíjal aj balet. Divadlo malo vlastný baletný súbor a baletnú školu, ktorá vychovala mnohých významných tanečníkov a choreografov. Baletné predstavenia sa stali neoddeliteľnou súčasťou programu La Scaly a prispeli k jej celkovej umeleckej prestíži.
V roku 1883 prešlo divadlo prvou významnou rekonštrukciou, ktorú realizoval architekt Giulio Ricordi. Rekonštrukcia sa týkala najmä technického vybavenia divadla, zlepšenia osvetlenia a akustiky. V roku 1911 bolo v priestoroch La Scaly otvorenéMuseo Teatrale alla Scala, múzeum venované histórii divadla a operného umenia. Múzeum sa stalo dôležitou súčasťou La Scaly a uchováva rozsiahle zbierky kostýmov, scénických návrhov, hudobných rukopisov a ďalších artefaktov spojených s históriou divadla.
20. a 21. storočie: La Scala v modernom svete
20. storočie prinieslo pre La Scalu nové výzvy a zmeny. Divadlo prežilo dve svetové vojny, obdobie fašizmu a povojnovú obnovu. Napriek ťažkostiam si La Scala udržala svoju pozíciu jedného z popredných operných domov sveta a naďalej udávala tón v opernej produkcii.
Kľúčovou postavou prvej polovice 20. storočia bol dirigentArturo Toscanini. Toscanini pôsobil v La Scale v rokoch 1898-1908 a neskôr sa vrátil ako umelecký riaditeľ v rokoch 1921-1929. Toscanini bol známy svojou prísnou disciplínou, perfekcionizmom a snahou o vernosť skladateľskému zámeru. Jeho pôsobenie v La Scale je považované za zlatú éru divadla. Toscanini prispel k zvýšeniu umeleckej úrovne predstavení, k modernizácii inscenácií a k rozšíreniu repertoáru o diela moderných skladateľov.
Počas druhej svetovej vojny bola budova La Scaly ťažko poškodená bombardovaním v roku 1943. Divadlo bolo čiastočne zničené a muselo prejsť rozsiahlou rekonštrukciou. Obnova divadla sa stala symbolom povojnovej obnovy Milána a Talianska. La Scala bola znovu otvorená 11. mája 1946, presne na výročie oslobodenia Milána, predstavením koncertu pod vedením Artura Toscaniniho. Symbolicky bola uvedená Verdiho "Nabucco", opera s národným a slobodným posolstvom.
V druhej polovici 20. storočia a na začiatku 21. storočia La Scala pokračovala v uvádzaní tradičného operného repertoáru, ale zároveň sa otvorila aj moderným a súčasným dielam. Na javisku La Scaly účinkovali najvýznamnejší operní speváci, dirigenti a režiséri sveta. Divadlo si zachovalo svoju prestížnu pozíciu a naďalej priťahuje operných nadšencov z celého sveta.
V rokoch 2002-2004 prešla La Scala ďalšou, komplexnou rekonštrukciou a modernizáciou pod vedením architekta Maria Botta. Rekonštrukcia sa týkala nielen historickej budovy, ale aj výstavby novej scénickej veže a moderných technických priestorov. Cieľom rekonštrukcie bolo zlepšiť technické možnosti divadla a zároveň zachovať jeho historický charakter a akustickú kvalitu.
Architektúra a dizajn: Neoklasicistická elegancia
BudovaTeatro alla Scala je ukážkovým príkladom neoklasicistickej architektúry. Architekt Giuseppe Piermarini navrhol divadlo s elegantnou a symetrickou fasádou, ktorá sa vyznačuje jednoduchými líniami a klasickými prvkami. Fasáda je zdobená pilastrami a reliéfmi, ktoré dodávajú budove monumentálny charakter. Dominantným prvkom fasády je hlavný vchod s portikom, ktorý vedie do priestranného foyer.
Interiér divadla je rovnako pôsobivý ako exteriér. Hlavným priestorom je hľadisko v tvare podkovy, ktoré má kapacitu približne 2000 divákov. Hľadisko je obklopené lóžami usporiadanými do šiestich poschodí. Dekorácia interiéru je bohato zdobená štukami, zlátením a zrkadlami, ktoré vytvárajú luxusnú a slávnostnú atmosféru. Centrálnym prvkom hľadiska je krištáľový luster, ktorý osvetľuje priestor a dodáva mu eleganciu.
Akustika hľadiska La Scaly je považovaná za jednu z najlepších na svete. Piermarini pri návrhu hľadiska dbal na optimalizáciu šírenia zvuku a dosiahol vynikajúcu akustickú rovnováhu v celom priestore. Práve vďaka vynikajúcej akustike sa La Scala stala obľúbeným miestom pre operných spevákov a dirigentov, ktorí si cenili možnosť predviesť svoje umenie v ideálnych podmienkach.
La Scala dnes: Živá legenda operného sveta
Teatro alla Scala aj v súčasnosti patrí k najvýznamnejším operným domom na svete. Divadlo si zachovalo svoju umeleckú úroveň a naďalej uvádza operné a baletné predstavenia na najvyššej úrovni. Repertoár La Scaly zahrňuje diela od barokovej opery až po súčasné kompozície. Divadlo sa snaží o vyvážený program, ktorý osloví široké publikum a zároveň podporuje vznik nových diel.
La Scala je nielen divadlom, ale aj kultúrnou inštitúciou s rozsiahlymi vzdelávacími aktivitami.Accademia Teatro alla Scala, akadémia divadla La Scala, ponúka kurzy operného spevu, baletu, scénografie, manažmentu umenia a ďalších umeleckých odborov. Akadémia vychováva mladé talenty z celého sveta a prispieva k rozvoju operného a baletného umenia.
La Scala je symbolom talianskej kultúry a opernej tradície. Jej história je príbehom vášne, umenia, inovácie a neustálej snahy o dokonalosť. Divadlo prekonalo ťažké časy, prežilo vojny a rekonštrukcie, ale vždy si udržalo svoju jedinečnú atmosféru a prestíž. Návšteva La Scaly je pre mnohých operných fanúšikov splneným snom a zážitkom, ktorý sa vryje do pamäti na celý život. La Scala nie je len divadlo, je to živá legenda, ktorá pokračuje v písaní histórie operného umenia.
tags: #Divadlo