Divadlo na Slovensku má bohatú a mnohovrstevnú históriu, ktorá sa odvíja od starovekých rituálov a obradov až po moderné a experimentálne formy súčasného divadelníctva. Jeho vývoj bol ovplyvnený politickými, spoločenskými a kultúrnymi zmenami, ako aj interakciou s divadelnými tradíciami iných krajín. Cesta slovenského divadla je fascinujúca a plná prekvapení, odrážajúca ducha a identitu slovenského národa.
Korene divadelných prejavov na území dnešného Slovenska siahajú hlboko do minulosti, do predkresťanských čias. Už vpohanských obradoch a rituáloch možno nájsť zárodky divadelnosti. Tieto rituály, spojené s cyklom prírody, ročnými obdobiami a významnými udalosťami v živote komunity (narodenie, svadba, smrť), obsahovali prvky dramatizácie, spevu, tanca a masiek. Išlo o kolektívne prejavy, ktoré mali magickú a obradnú funkciu, ale zároveň v sebe niesli potenciál pre neskorší vývoj divadla.
S príchodom kresťanstva sa na Slovensku začali objavovaťcirkevné divadelné formy. V stredoveku zohrávalo cirkevné divadlo významnú úlohu pri šírení viery a biblických príbehov. Predovšetkýmvianočné a veľkonočné hry, liturgické drámy a mystériá, sa stali populárnou formou divadelného prejavu. Tieto hry sa pôvodne odohrávali v kostoloch a kláštoroch a boli určené pre veriacich. Postupne sa však vyvíjali a prenikali aj do verejného priestoru, pričom sa stávali čoraz svetskejšími a obľúbenejšími aj medzi bežným obyvateľstvom.
Okrem cirkevného divadla existovala v stredoveku ajľudová divadelná tradícia.Potulní igrici, komedianti, speváci, tanečníci a artisti putovali po krajine a zabávali ľudí na jarmokoch, trhoch a slávnostiach. Ich vystúpenia boli často improvizované, plné humoru, akrobacie a hudby. Ľudové divadlo bolo dôležitým prvkom kultúrneho života a predstavovalo protipól oficiálneho cirkevného divadla. Zachované prejavy ľudového divadla dodnes svedčia o jeho starobylom slovanskom pôvode a o jeho východiskových magických či obradových funkciách.
V období renesancie a baroka sa divadelný život na Slovensku rozvíjal najmä vškolskom prostredí.Školské divadlo, pestované na jezuitských a piaristických gymnáziách, zohralo kľúčovú úlohu v šírení humanistických ideálov a vzdelávaní mládeže. Žiaci a študenti nacvičovali a hrali latinské a neskôr aj národné hry, ktoré boli často didaktické a moralizujúce. Školské divadlo bolo významným prostriedkom pre rozvoj rečníckych schopností, hereckej zručnosti a kultivácie jazyka. MestoTrnava sa stalo významným centrom školského divadla, najmä vďaka pôsobeniu Trnavskej univerzity.
V 17. storočí sa v kontexte školského divadla objavuje aj menoJána Amosa Komenského, významného pedagóga a filozofa, ktorý pôsobil aj na Slovensku. Komenský sa venoval aj teórii a praxi divadla a jeho názory ovplyvnili školské divadlo aj na Slovensku, napríklad v Prešove. Hoci Komenský sám nepôsobil priamo v Prešove, jeho diela a pedagogické princípy boli známe a aplikované aj v prešovskom školstve.
Z obdobia renesancie a baroka pochádzajú aj prvézáznamy o vystúpeniach kočovných hercov na Slovensku. Z roku 1609 pochádza prvý zachovaný záznam o vystúpení kočovných hercov v tzv. Širokom dvore. Tieto kočovné spoločnosti prinášali svetské divadlo do miest a mestečiek, často hrali komédie dell'arte a iné populárne žánre. Ich vystúpenia boli živé, dynamické a obľúbené medzi divákmi.
VBratislave, ako významnom kultúrnom a hospodárskom centre, sa divadelný život v 18. storočí začal rozvíjať aj vmestskom prostredí. Začiatkom 70. rokov 18. storočia bolo zriadené prvéstále divadlo v dome Grünes Stübel (Zelený dom) na bratislavskom Hlavnom námestí. Toto divadlo, známe aj akoKnížacie divadlo, slúžilo do roku 1776, kedy bolo otvorené prvé kamennéMestské divadlo na mieste dnešnej historickej budovy Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Mestské divadlo v Bratislave bolo významným krokom k profesionalizácii divadelného života na Slovensku a stalo sa centrom nemeckého divadla v meste.
Obdobie osvietenstva a národného obrodenia prinieslo pre slovenské divadlo nové impulzy. Vznik národného povedomia a snaha o kultúrnu emancipáciu Slovákov sa prejavili aj v divadelnej oblasti. V tomto období sa začína formovaťslovenské národné divadlo a rozvíja saochotnícke divadlo.
Koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa objavujú prvépokusy o slovenské divadelné predstavenia. Hrali sa najmä preklady a adaptácie cudzojazyčných hier, ale aj prvé pôvodné slovenské hry. Tieto predstavenia boli často organizované v rámciochotníckych spolkov a kultúrnych podujatí. Dôležitú úlohu v tomto období zohralinárodne orientovaní intelektuáli abuditelia, ktorí si uvedomovali význam divadla pre národné obrodenie a kultúrnu identitu Slovákov.
V 19. storočí saochotnícke divadlo stalo masovým hnutím a dôležitým prvkom národného života. Ochotnícke divadelné súbory vznikali v mnohých mestách a dedinách po celom Slovensku. Hrali sa slovenské hry, české hry a preklady svetovej klasiky. Ochotnícke divadlo zohralo kľúčovú úlohu vkultúrnej a jazykovej emancipácii Slovákov, v šírení národného povedomia a v rozvíjaní slovenského jazyka.
V tomto období sa objavujú aj prvévýznamné osobnosti slovenského divadla, ako napríkladJán Chalupka, autor prvých slovenských veselohier, aJozef Gregor Tajovský, významný dramatik a prozaik, ktorý sa venoval aj divadelnej problematike. Ich diela a aktivity položili základy pre rozvoj profesionálneho slovenského divadla.
Zaprelomový moment v histórii slovenského divadla sa považuje vznikSlovenského národného divadla (SND) v roku 1920. SND bolo založené v Bratislave a stalo sa prvým profesionálnym divadlom so slovenským umeleckým súborom. Jeho vznik bol výsledkom dlhoročného úsilia slovenských intelektuálov a umelcov o vytvorenie národnej kultúrnej inštitúcie. SND sa stalocentrom slovenského divadelného života a zohralo kľúčovú úlohu v rozvoji slovenského divadelníctva.
V prvých rokoch existencie SND sa súbor stretával s mnohýmiťažkosťami, najmä s nedostatkom skúsených hercov, režisérov a dramaturgov. Napriek tomu sa SND rýchlo etablovalo a stalo sa významnou kultúrnou inštitúciou. V jeho repertoári dominovalislovenské hry, ale ajsvetová klasika ačeské hry. SND sa venovalo nielen činohre, ale aj opere a baletu, čím sa stalomultidisciplinárnym divadlom.
Na vývoj slovenského herectva mal veľký vplyvzájazdový súbor Marška, hoci fungoval len jednu sezónu 1921/1922. Súbor Marška, zložený z mladých a talentovaných hercov, priniesol do slovenského divadlamoderné herecké metódy anové inscenačné postupy. Hoci jeho pôsobenie bolo krátkodobé, zanechalo výraznú stopu v slovenskom divadelníctve.
V obdobímedzivojnovej Československej republiky sa slovenské divadlo postupneprofesionalizovalo arozvíjalo. Vznikaliďalšie profesionálne divadlá, napríkladSlovenské divadlo v Košiciach (1945, predchodca Štátneho divadla Košice) aSlovenské komorné divadlo v Martine (1944). Tieto divadlá sa stali dôležitými regionálnymi centrami divadelného života a prispeli k decentralizácii divadelnej kultúry na Slovensku.
Podruhej svetovej vojne a nástupekomunistického režimu sa divadlo na Slovensku dostalo podštátny dohľad aideologický tlak. Divadlo sa stalo nástrojompropagandy asocialistickej výchovy. Napriek tomu sa v tomto období objavilo ajmnoho kvalitných inscenácií avýznamných umelcov, ktorí sa snažili prekročiť ideologické bariéry a hľadaťumeleckú autenticitu. Vznikalinové divadlá adivadelné formy, napríkladdivadlá malých javiskových foriem aštudentské divadlá.
Popáde komunizmu v roku 1989 sa slovenské divadlo oslobodilo od ideologického tlaku a otvorilo sanovým témam,formám aumeleckým prístupom. Divadlo sa stalokritickým zrkadlom spoločnosti a priestorom preslobodnú umeleckú tvorbu. Vzniklomnožstvo nezávislých divadelných súborov aalternatívnych divadelných projektov, ktoré priniesli do slovenského divadelníctvanovú energiu adiverzitu.
Súčasné slovenské divadlo jerozmanité adynamické. Pôsobí v ňommnožstvo profesionálnych divadiel,ochotníckych súborov anezávislých divadelných skupín. Repertoár slovenských divadiel jebohatý ažánrovo pestrý, od klasických hier až po moderné a experimentálne inscenácie. Slovenské divadlo saaktívne zapája do medzinárodnej divadelnej scény aúspešne reprezentuje slovenskú kultúru v zahraničí.
Vývoj slovenského divadla od počiatkov po súčasnosť je svedectvom o bohatej kultúrnej histórii Slovenska a o neustálej snahe slovenských umelcov o umeleckú excelentnosť a spoločenskú relevantnosť. Divadlo na Slovensku prešlo dlhú a komplikovanú cestu, od rituálnych obradov a cirkevných hier až po profesionálne a experimentálne formy súčasného divadelníctva. V každej etape svojho vývoja odrážalo spoločenské, politické a kultúrne zmeny a zároveň aktívne formovalo kultúrnu identitu slovenského národa.
tags: #Divadlo