Divadlo na Slovensku má bohatú a komplexnú históriu, ktorá sa prelína s kultúrnym a spoločenským vývojom krajiny. Tento sprievodca je určený študentom pripravujúcim sa na maturitu a ponúka prehľad kľúčových aspektov divadelnej tvorby a histórie na Slovensku, s dôrazom na diela, ktoré sú súčasťou maturitných zoznamov.
História slovenského divadla sa začala písať v období národného obrodenia v 19. storočí. Dovtedy bola divadelná činnosť obmedzená na ochotnícke predstavenia a hosťujúce súbory z iných krajín. Zásadný moment predstavovalo založenie Slovenského národného divadla (SND) v roku 1919. Družstvo SND, na čele s Vavrom Šrobárom poverené vtedajšími vládnymi orgánmi, malo za úlohu vytvoriť profesionálnu divadelnú inštitúciu.
Strategickým krokom bolo umiestnenie SND do Bratislavy, nového hlavného mesta Slovenska, v roku 1920. Vzniklo transformáciou Východočeskej divadelnej spoločnosti, ktorá spočiatku hrala prevažne v českom jazyku. Postupne sa však do repertoáru začali zaraďovať aj slovenské hry, čím sa začala formovať slovenská divadelná tradícia. Nutnosť prekladu hier, ale aj ich tvorba priamo v slovenčine, prispela k rozvoju slovenského jazyka v umeleckom kontexte.
Medzivojnové obdobie bolo pre slovenské divadlo obdobím hľadania vlastnej identity. Vznikali nové divadelné súbory a autori, ktorí sa snažili reflektovať realitu a problémy slovenskej spoločnosti. Dôležitú úlohu zohrávalo aj ochotnícke divadlo, ktoré pôsobilo najmä v menších mestách a dedinách a šírilo kultúru a slovenský jazyk. Napriek absencii rozsiahlych inštitúcií a kultúrnych centier, ktoré by systematicky podporovali rozvoj drámy, toto obdobie položilo základy pre budúci rozmach.
V tomto období začali vznikať prvé slovenské divadelné hry, ktoré sa venovali témam zo slovenského života. Autori sa inšpirovali ľudovou kultúrou, históriou a súčasnými spoločenskými problémami. Zároveň sa prekladali a uvádzali aj hry zahraničných autorov, čím sa slovenské publikum oboznamovalo s aktuálnymi trendmi v európskom divadle.
Po druhej svetovej vojne sa slovenské divadlo dostalo pod vplyv socialistického realizmu, ktorý preferoval ideologicky angažované hry. Napriek tomu vznikali aj kvalitné diela, ktoré reflektovali zložitosť ľudského života a kriticky sa pozerali na realitu. V 70. rokoch sa mnohí autori odmlčali, čo viedlo k vzniku divadiel malých foriem, ako napríklad Radošínske naivné divadlo Stanislava Štepku. Tieto divadlá experimentovali s formou a obsahom a často sa venovali spoločenskej kritike prostredníctvom humoru a satiry. Významné boli aj experimenty Lasicu a Satinského, ktorí svojou tvorbou posúvali hranice divadelného prejavu.
Po roku 1989 sa slovenské divadlo otvorilo novým vplyvom a trendom. Vzniklo množstvo nezávislých divadelných súborov, ktoré sa venujú alternatívnemu a experimentálnemu divadlu. Slovenské divadlo sa stalo súčasťou európskeho divadelného diania a aktívne sa zapája do medzinárodných projektov a festivalov. Súčasní autori sa venujú rôznym témam, od osobných príbehov až po globálne problémy.
Súčasné divadlo na Slovensku je charakteristické svojou diverzitou a snahou o dialóg s publikom. Divadlá sa snažia oslovovať rôzne skupiny divákov a ponúkať im rôznorodý program. Dôležitú úlohu zohrávajú aj divadelné festivaly, ktoré predstavujú to najlepšie zo slovenskej a zahraničnej divadelnej tvorby.
Pri príprave na maturitu z literatúry s dôrazom na divadlo je dôležité zamerať sa na kľúčové diela a autorov, ktorí sú súčasťou maturitných zoznamov. Patria sem napríklad:
Okrem týchto autorov je dôležité poznať aj diela svetových autorov, ktorí ovplyvnili vývoj divadla na Slovensku, ako napríklad William Shakespeare, Henrik Ibsen, Anton Pavlovič Čechov a Bertolt Brecht.
Pri analýze divadelnej hry je dôležité zamerať sa na nasledujúce aspekty:
Projekt *Maturitná Marška* vznikol na základe spolupráce Divadelnej fakulty VŠMU s viacerými strednými školami a gymnáziami a Metodicko-pedagogickým centrom v Bratislave. Cieľom projektu je priblížiť divadlo študentom a pomôcť im s prípravou na maturitu z literatúry. Podobný projekt *Maturita v Divadle* sa zameriava na kompletné zinscenovanie 25 povinných maturitných diel z literatúry, čím sa snaží uľahčiť študentom pochopenie a analýzu týchto diel.
V období normalizácie, keď bola umelecká sloboda obmedzená, vznikali divadlá malých foriem, ktoré sa snažili obchádzať cenzúru a vyjadrovať kritický postoj k spoločnosti prostredníctvom humoru, satiry a alegórie. Radošínske naivné divadlo a tvorba Lasicu a Satinského sú príkladmi takejto tvorby. Tieto divadlá experimentovali s formou a obsahom a často sa venovali tabuizovaným témam.
Humanizmus a renesancia priniesli do drámy nové prvky, ako sú racionalizmus, individualizmus a senzualizmus. Autori sa inšpirovali antickými vzormi a snažili sa zobrazovať človeka ako komplexnú a individualnu bytosť. Dôraz sa kládol na prežívanie emócií a na zobrazenie ľudského osudu. Tieto prvky sa prejavili aj v slovenskej dráme, aj keď s určitým oneskorením.
Rozvoj profesionálneho divadla na Slovensku v medzivojnovom období bol spojený s vznikom ČSR a snahou o vytvorenie národnej kultúry. Napriek nedostatku inštitúcií a kultúrnych centier sa podarilo vybudovať sieť divadiel, ktoré uvádzali slovenské aj zahraničné hry. Dôležitú úlohu zohrávali aj divadelní kritici, ktorí pomáhali formovať vkus publika a podporovali rozvoj slovenskej dramatickej tvorby.
Tvorba Andreja Sládkoviča a Pavla Országha Hviezdoslava je významná pre slovenské literárne dejiny. Ich diela zobrazujú obraz ľudu, človeka, prírody a práce. Sládkovičova *Marína* je oslavou krásy slovenskej prírody a lásky k vlasti. Hviezdoslavova tvorba sa venovala sociálnym problémom a osudu slovenského ľudu. Ich diela sú dôležitým zdrojom informácií o živote a kultúre na Slovensku v 19. storočí.
Slovenská medzivojnová dráma sa venovala rôznym témam, od historických udalostí až po súčasné spoločenské problémy. Autori sa snažili reflektovať realitu a kriticky sa pozerať na politickú a ekonomickú situáciu v krajine. Dôležitú úlohu zohrávali aj preklady zahraničných hier, ktoré obohacovali slovenskú divadelnú scénu a prinášali nové podnety.
tags: #Divadlo