Divadlo Oldřicha Nového je významnou kapitolou v dejinách českého divadelníctva. Jeho existencia a vplyv siahajú do obdobia pred, počas a po druhej svetovej vojne, pričom zanechalo nezmazateľnú stopu v kultúrnom povedomí národa. Táto scéna nebola len miestom zábavy, ale aj priestorom pre umeleckú slobodu a tvorivosť v ťažkých časoch.
Oldřich Nový, herec, režisér, skladateľ a dramatik, prišiel do Prahy po šestnástich rokoch pôsobenia v brnianskych divadlách. V roku 1935 založil v Prahe Nové divadlo (Nové divadlo Oldřicha Nového), ktorého názov bol slovnou hračkou s jeho priezviskom. Divadlo si rýchlo získalo popularitu vďaka svojmu repertoáru, ktorý pozostával z hudobných komédií, konverzačných hier a situačných komédií. Nový často adaptoval klasické veseloherné texty, pričom sám hral a spieval titulné role. Jeho šarm, inteligencia a zmysel pre humor pritiahli široké publikum, ktoré si divadlo rýchlo obľúbilo.
Zaujímavosťou je, že predstavenia boli pôvodne sprevádzané produkciou na dva klavíry, čo svedčí o skromných začiatkoch a postupnom rozvoji divadelného telesa. Neskôr bol zriadený malý orchester, ktorý dodal predstaveniam nový rozmer a zvýšil ich umeleckú hodnotu.
Obdobie Protektorátu Čechy a Morava bolo pre Nové divadlo Oldřicha Nového náročné, no zároveň obdobím, kedy sa prejavila jeho odolnosť a schopnosť prinášať divákom radosť a únik od reality. Napriek obmedzeniam a cenzúre sa divadlo snažilo zachovať si svoj repertoár a umeleckú úroveň. Oldřich Nový sa stal populárnym aj vďaka filmovým úspechom, čo prispelo k naplneniu divadla a udržaniu jeho prevádzky. Jeho predstavenia, často adaptácie klasických veseloherných textov, boli vítaným spestrením života v ťažkých časoch.
V septembri 1944 boli všetky divadlá na území Protektorátu z nařízení protektorátnych úřadů uzavreté, čo znamenalo dočasný koniec činnosti Nového divadla. Avšak, po skončení vojny a oslobodení Československa bola činnosť divadla obnovená.
Po vojne sa Nové divadlo Oldřicha Nového vrátilo na divadelnú scénu a pokračovalo vo svojej činnosti. Avšak, politická situácia v krajine sa menila a s nástupom komunistického režimu sa začali prejavovať ideologické tlaky na kultúru. V roku 1948 bolo divadlo zatvorené, čo znamenalo koniec jednej významnej éry v dejinách českého divadelníctva.
Dôvody zatvorenia divadla neboli len politické. Súviseli aj s ekonomickými faktormi a zmenou preferencií divákov. Napriek tomu, Nové divadlo Oldřicha Nového zanechalo nezmazateľnú stopu v kultúrnom povedomí národa a dodnes je spomínané ako symbol umeleckej slobody a tvorivosti.
Oldřich Nový bol komplexnou osobnosťou, ktorá sa okrem herectva a réžie venovala aj skladaniu hudby a písaniu divadelných hier. Bol známy svojím šarmom, inteligenciou a zmyslom pre humor, čo sa prejavovalo aj v jeho tvorbe. Svoje súkromie si strážil, no je známe, že jeho manželkou bola Alice Wienerová, s ktorou sa oženil v roku 1936. Jeho prínos pre hudobno-zábavné divadlo spočíval aj v tom, že viedol na pražskej konzervatóriu oddelenie pre hudobno-dramatické umenie.
Nové divadlo Oldřicha Nového malo významný vplyv na vývoj českého divadelníctva. Jeho repertoár, ktorý pozostával z hudobných komédií, konverzačných hier a situačných komédií, oslovoval široké publikum a prinášal mu radosť a zábavu. Oldřich Nový vychoval generáciu hercov a režisérov, ktorí pokračovali v jeho diele a prispeli k rozvoju českého divadelníctva. Jeho odkaz je dodnes živý a jeho meno je synonymom pre kvalitnú zábavu a umeleckú tvorivosť.
Dvojalbum Nové divadlo Oldřicha Nového, vydaný Radioservisom, prináša zvukové záznamy z rokov 1935-1946 a je cenným dokumentom o činnosti tohto legendárneho divadla. Eduard Bass nazval v roku 1936 predstavenieDalší, prosím operetou pre kultúrnych ľudí, čo svedčí o vysokej umeleckej úrovni predstavení Nového divadla.
tags: #Divadlo