OperetaPoľská krv od Oskara Nedbala patrí k pilierom klasického operetného žánru a na slovenských divadelných doskách má svoje pevné miesto už desaťročia. Jej melódie sú chytľavé, príbeh plný humoru a romantiky, čo z nej robí obľúbený titul pre divákov všetkých generácií. Aby sme pochopili jej trvalú popularitu a význam pre slovenskú kultúru, musíme sa pozrieť na rôzne aspekty tohto diela a jeho inscenácií na Slovensku.
Oskar Nedbal, hoci rodák z Čiech, zanechal výraznú stopu aj v slovenskej hudobnej kultúre. Bol to skladateľ, dirigent a violista, ktorý sa narodil v roku 1874 a zomrel v roku 1930. Jeho dielo je neodmysliteľne spojené s rozvojom operety v stredoeurópskom priestore. Nedbal bol žiakom Antonína Dvořáka a jeho hudobný štýl v sebe spája českú melodickosť s viedenským šarmom a eleganciou.Poľská krv, pôvodným názvomPolenblut, premiérovala v roku 1913 vo Viedni a okamžite si získala obrovskú popularitu. Úspech operety bol taký veľký, že sa rýchlo rozšírila do divadiel po celej Európe a dodnes patrí k najhranejším operetným titulom.
Nedbalova hudba je charakteristická svojou invenciou, melodickou bohatosťou a inštrumentálnou prepracovanosťou. VPoľskej krvi nájdeme strhujúce valčíky, temperamentné polky, ale aj lyrické árie a duety. Jeho kompozičný štýl je majstrovský a zároveň prístupný širokému publiku. Práve táto kombinácia kvality a diváckej príťažlivosti stojí za dlhodobým úspechom jeho diel.
Slovenské národné divadlo (SND) má dlhú tradíciu uvádzania operetných diel aPoľská krv sa na jeho scéne objavovala opakovane. Podľa dostupných informácií, SND uviedlo premiéryPoľskej krvi v historickej budove SND 13. a 14. apríla 2018. Táto inscenácia, režírovaná Mariánom Chudovským a hudobne naštudovaná Mariánom Vachom, bola označená ako klenot operetného repertoáru. V tíme sa ďalej podieľali dirigent Dušan Štefánek, choreograf Igor Holováč, scénograf Jaroslav Valek, kostýmový výtvarník Peter Čanecký a zbormajster Ladislav Kaprinay. Dramaturgiu inscenácie mal na starosti Pavol... (meno nie je v texte uvedené celé).
Inscenácia z roku 2018 sa zamerala na zdôraznenie humorných a romantických aspektov operety, pričom sa snažila osloviť súčasného diváka. Režisér Marián Chudovský sa pokúsil o moderné uchopenie klasického diela, zachovávajúc pritom jeho pôvodný šarm a vtip. Hudobné naštudovanie Mariána Vacha malo za cieľ vyniknúť melodickú krásu Nedbalovej hudby a dynamiku orchestrálneho prevedenia.
Opera SND sa v kontextePoľskej krvi ukazuje ako scéna, ktorá si váži klasické operetné dedičstvo a zároveň sa snaží o jeho živé a aktuálne interpretácie. Výberom skúseného inscenačného tímu a kvalitného speváckeho obsadenia divadlo potvrdzuje svoj záujem o udržiavanie operety ako žánru relevantného pre súčasnú kultúru.
Okrem Slovenského národného divadla zohrávala významnú úlohu v uvádzaní operety na Slovensku aj Nová scéna v Bratislave. Z informácií vyplýva, že Spevohra Novej scény pravidelne uvádzala klasickú operetu, muzikál a iné hudobno-zábavné formy až do roku 1999, kedy bola zrušená. Avšak, tradícia operety na Novej scéne je hlboko zakorenená a siaha do minulosti.
Dokumenty z Knižnice Divadelného ústavu v Bratislave uvádzajú, že Nová scéna uviedlaPoľskú krv už v divadelných sezónach 1951-1953-1954. Premiéra sa konala 30. decembra 1953. V inscenácii z roku 1953 účinkovali Jozef Křepela v úlohe Zarembu a Gizela Veclová-Kostelníková ako Helena. Fotografie z predstavenia od Gejzu Podhorského dokumentujú vizuálnu stránku inscenácie a atmosféru tejto doby.
UvedeniePoľskej krvi na Novej scéne v 50. rokoch svedčí o dôležitosti operety ako populárneho žánru aj v povojnovom období. Nová scéna sa v tom čase profilovala ako divadlo zamerané na ľahšie žánre, čím dopĺňala repertoár SND, ktoré sa orientovalo skôr na klasickú operu a činohru. PrítomnosťPoľskej krvi na repretoári Novej scény dokazuje jej trvalú atraktivitu pre divákov a jej schopnosť osloviť široké spektrum publika.
OperetaPoľská krv rozpráva príbeh grófa Bolestawa Baranského, ktorý je známy svojou povesťou márnotratníka a ženského obľúbenca. Aby ho jeho strýko, bohatý statkár Zaremba, prinútil k rozumu, rozhodne sa ho oženiť s chudobnou sedliačkou Helenou. Helena je krásna a energická dievčina, ktorá sa však nedá len tak ľahko zlomiť. Spočiatku sa medzi Bolestawom a Helenou rozvíja vzájomná nevraživosť a nedôvera, no postupne, cez rôzne komické situácie a nedorozumenia, sa ich vzťah premieňa na lásku.
Okrem hlavnej dvojice vystupujú v operete aj ďalšie zaujímavé postavy. Patrí k nim napríklad Helena v podaní sopranistky Evy Hornyakovej, ktorá stvárňuje dve protichodné postavy - slečnu Helenu, dcéru grófa, a sedliačku Maryňu. Táto dvojúloha poskytuje interpretnke priestor na preukázanie svojich hereckých a speváckych schopností. Dôležitou postavou je aj Zaremba, strýko Bolestawa, ktorý je motorom celého deja a svojimi intrigami a plánmi dáva udalostiam spád. A samozrejme, nesmieme zabudnúť na ďalšie vedľajšie postavy, ktoré dotvárajú atmosféru operety a prispievajú k jej humornému charakteru.
PríbehPoľskej krvi je jednoduchý a priamočiary, no zároveň plný emócií a vtipu. Motív premeny nevraživosti na lásku je univerzálny a oslovuje divákov všetkých dôb. Opereta sa vyznačuje ľahkosťou, optimistickou náladou a šťastným koncom, čo sú typické črty tohto žánru. Práve táto kombinácia príjemnej zábavy a kvalitnej hudby robí zPoľskej krvi operetu, ktorá nestráca na svojej popularite.
HudbaPoľskej krvi je bohatá na melodické invencie a rôznorodé rytmické motívy. Nedbal v nej majstrovsky kombinuje viedenskú operetnú tradíciu s prvkami slovanskej (najmä poľskej) hudby. V operete sa striedajú rýchle a temperamentné tance (polky, mazurky) s lyrickými valčíkmi a dojemnými áriami. Orchester hrá v Nedbalovej hudbe významnú úlohu, podčiarkuje atmosféru jednotlivých scén a dodáva hudbe farebnosť a dynamiku.
Medzi najznámejšie hudobné čísla zPoľskej krvi patria napríklad ária Bolestawa "Nur das eine bitt' ich dich" (Len o jedno ťa prosím), duet Heleny a Bolestawa "Ich bin verliebt" (Som zamilovaný), alebo finálový kvartet "Finale II. Akt". Tieto melódie sa stali hitmi a sú dodnes obľúbené nielen v divadlách, ale aj na koncertoch a v rozhlasovom vysielaní.
Nedbalova hudba je charakteristická svojou prístupnosťou a bezprostrednosťou. Je ľahko zapamätateľná a oslovuje poslucháča na prvý posluch. Zároveň však nie je povrchná a jednoduchá. Jej kompozičná prepracovanosť a inštrumentálna bohatosť svedčia o skladateľovom majstrovstve a profesionalite.Poľská krv je dôkazom, že opereta môže byť nielen zábavná, ale aj umelecky hodnotná.
PopularitaPoľskej krvi pretrváva už viac ako sto rokov a dôvodov je viacero. Jedným z nich je už spomínaná kvalitná a chytľavá hudba Oskara Nedbala. Ďalším faktorom je univerzálny príbeh o láske, ktorý je zrozumiteľný a blízky divákom rôznych kultúr a generácií. Humorné situácie a komické postavy dodávajú operete ľahkosť a zábavnosť, zatiaľ čo romantické momenty a dojemné melódie oslovujú divácke emócie.
Poľská krv je opereta, ktorá dokáže osloviť široké spektrum divákov. Je vhodná pre začiatočníkov v operetnom žánri, pretože je prístupná a ľahko pochopiteľná. Zároveň však ponúka dostatočnú umeleckú hodnotu a prepracovanosť, aby uspokojila aj náročnejších divákov a hudobných fajnšmekrov. InscenáciePoľskej krvi sa objavujú v divadlách po celom svete, čo svedčí o jej medzinárodnej relevancii a trvalej popularite.
Na slovenskej scénePoľská krv predstavuje dôležitú súčasť operetného repertoáru. Jej uvádzanie v Slovenskom národnom divadle aj na Novej scéne potvrdzuje jej význam pre rozvoj a udržiavanie operetnej tradície na Slovensku.Poľská krv nie je len klasickým dielom, ale aj živým a stále aktuálnym titulom, ktorý má svoje pevné miesto v slovenskej divadelnej kultúre.
tags: #Divadlo