Divadlo v Epidaure, nachádzajúce sa v starovekom gréckom meste Epidauros (v blízkosti dnešného Lygouria), je jedným z najvýznamnejších a najzachovalejších antických divadiel na svete. Nie je len architektonickým skvostom, ale aj živým svedectvom o starovekej gréckej kultúre a umení. Dodnes sa aktívne využíva na divadelné predstavenia, čím spája minulosť so súčasnosťou.
Divadlo bolo postavené koncom 4. storočia pred Kristom, približne v rokoch 340-330 pred Kristom. Jeho výstavba bola súčasťou rozsiahleho komplexu svätyne zasvätenej Asklépiovi, bohovi lekárstva a uzdravovania. Výber lokality nebol náhodný. Cynortion Mountain poskytovala nielen prirodzený svah pre stavbu hľadiska, ale aj akustické vlastnosti, ktoré sa ukázali ako mimoriadne priaznivé. Asklépiova svätyňa v Epidaure bola dôležitým náboženským a liečebným centrom, a divadlo slúžilo ako miesto pre náboženské obrady, slávnosti a dramatické predstavenia, ktoré boli často spojené s liečebnými rituálmi. Predstavenia mali nielen zábavný, ale aj terapeutický účel, pretože sa verilo, že umenie a krása môžu prispieť k uzdraveniu ducha a tela.
Zaujímavosťou je, že mesto Epidauros, hoci známe vďaka divadlu a svätyni, nebolo významným politickým centrom. Jeho dôležitosť spočívala predovšetkým v náboženskom a kultúrnom význame. To umožnilo, aby sa mesto a jeho okolie rozvíjali ako centrum umenia a vedy, bez toho, aby boli zaťažené politickými bojmi a intrigami, ktoré charakterizovali mnohé iné staroveké grécke mestá.
Architektúra divadla v Epidaure je považovaná za vrchol starovekého gréckeho divadelného dizajnu. Je to najzachovalejšia pamiatka svätyne Asklépia v Epidaure. Typická trojdielna štruktúra helénskeho divadla: hľadisko, orchester a javisková budova (skéné). Divadlo má kapacitu 13 000 až 14 000 divákov.
Hľadisko je postavené do svahu hory Cynortion a je rozdelené na dve časti: dolnú časť (ima cavea) a hornú časť (epano cavea). Tieto dve časti sú oddelené horizontálnou chodbou (diazoma), ktorá slúžila ako priestor pre pohyb divákov. Sedadlá sú usporiadané do radov, ktoré sa postupne dvíhajú, čím zabezpečujú dobrý výhľad pre všetkých divákov. Sedadlá boli pôvodne vyrobené z kameňa a boli rozdelené na sektory, ktoré boli určené pre rôzne spoločenské skupiny. V prvých radoch sedeli významní občania, kňazi a úradníci, zatiaľ čo v horných radoch sedeli bežní občania a otroci. Rozdelenie sedadiel odrážalo hierarchickú štruktúru starovekej gréckej spoločnosti.
Špeciálna pozornosť bola venovaná akustike hľadiska. Architekti využili prirodzené vlastnosti svahu a navrhli hľadisko tak, aby sa zvuk šíril rovnomerne do všetkých častí divadla. Použitie vápenca, z ktorého sú sedadlá vyrobené, tiež prispelo k zlepšeniu akustiky. Vďaka tomu bolo možné počuť hercov aj v najvzdialenejších radoch bez potreby zosilňovačov.
Orchestra je kruhový priestor v strede divadla, kde vystupoval chór a tancovali herci. Má priemer 19,5 metra. Bola to srdce divadelného predstavenia. Podlaha orchestry je z udupanej zeminy a je ohraničená kruhom kameňov. V strede orchestry sa nachádzal oltár (thymele), ktorý bol zasvätený Dionýzovi, bohovi divadla. Oltár slúžil ako symbolické centrum divadelných predstavení a bol miestom, kde sa konali náboženské obrady.
V priebehu času sa orchestra menila a prispôsobovala sa rôznym divadelným štýlom. V helenistickom období bola orchestra obklopená kamenným múrom, ktorý ju oddelil od hľadiska. V rímskom období bola orchestra často využívaná na gladiátorské zápasy a iné krvavé predstavenia, čo viedlo k zmenám v jej dizajne a funkcii.
Javisková budova, známa aj akoskéné, sa nachádzala za orchestrou a slúžila ako pozadie pre predstavenia. Pôvodne to bola jednoduchá drevená konštrukcia, ktorá sa používala na prezliekanie hercov a ukladanie rekvizít. V priebehu času sa skéné stala zložitejšou a prepracovanejšou. V helenistickom období bola skéné postavená z kameňa a mala niekoľko poschodí. Fasáda skéné bola zdobená stĺpmi, sochami a reliéfmi, ktoré vytvárali pôsobivé vizuálne pozadie pre predstavenia.
Skéné mala niekoľko funkcií. Slúžila ako kulisa pre predstavenia, umožňovala hercom prezliekať sa a pripravovať sa na vystúpenia, a poskytovala priestor pre ukladanie rekvizít a kostýmov. Skéné tiež slúžila ako symbolické miesto, ktoré reprezentovalo rôzne lokality a prostredia v hre. Napríklad, skéné mohla predstavovať kráľovský palác, chrám, alebo jaskyňu.
Divadlo v Epidaure je známe svojou výnimočnou akustikou. Hlas herca je počuteľný aj v najvyšších radoch hľadiska bez potreby zosilňovacej techniky. Táto výnimočná akustika je výsledkom kombinácie niekoľkých faktorov: prirodzeného tvaru hľadiska, materiálov použitých pri stavbe a umiestnenia divadla v krajine.
Tvar hľadiska bol starostlivo navrhnutý tak, aby sa zvuk šíril rovnomerne do všetkých častí divadla. Svah hory Cynortion poskytoval prirodzenú oporu pre hľadisko a pomáhal odrážať zvuk smerom nahor. Vápencové sedadlá tiež prispievali k zlepšeniu akustiky, pretože vápno má schopnosť odrážať zvukové vlny. Poloha divadla v krajine tiež hrala dôležitú úlohu. Divadlo je obklopené horami, ktoré pomáhajú odrážať zvuk a zabraňujú jeho rozptýleniu.
Moderné štúdie potvrdili, že akustika divadla v Epidaure je skutočne výnimočná. Vedci zistili, že divadlo má veľmi nízky koeficient dozvuku, čo znamená, že zvuk sa v divadle rýchlo rozplynie. To umožňuje, aby bol hlas herca jasný a zrozumiteľný aj v najvzdialenejších radoch hľadiska.
V staroveku sa v divadle v Epidaure konali predovšetkým dramatické predstavenia, ktoré boli súčasťou náboženských slávností a festivalov. Hrali sa tragédie od Aischyla, Sofokla a Euripida, ako aj komédie od Aristofana a Menandra. Predstavenia boli často spojené s liečebnými rituálmi a mali terapeutický účinok na divákov. Verilo sa, že umenie a krása môžu prispieť k uzdraveniu ducha a tela.
V súčasnosti sa v divadle v Epidaure konajú každoročne divadelné predstavenia v rámci Aténskeho festivalu. Na javisku vystupujú poprední grécki a zahraniční herci a režiséri. Program festivalu zahŕňa predovšetkým staroveké grécke drámy, ale aj moderné hry a opery. Predstavenia v Epidaure sú jedinečným zážitkom, ktorý spája minulosť so súčasnosťou a umožňuje divákom zažiť krásu a silu starovekého gréckeho divadla.
Výber hier pre Aténsky festival v Epidaure je často predmetom diskusií a kontroverzií. Niektorí kritici tvrdia, že by sa mali hrať len staroveké grécke drámy, zatiaľ čo iní podporujú uvádzanie moderných hier a adaptácií. Bez ohľadu na to, aké hry sa hrajú, predstavenia v Epidaure sú vždy významnou kultúrnou udalosťou, ktorá priťahuje divákov z celého sveta.
Divadlo v Epidaure má pre súčasnosť obrovský význam. Je to nielen dôležitá historická pamiatka, ale aj živé svedectvo o starovekej gréckej kultúre a umení. Divadlo slúži ako inšpirácia pre architektov, umelcov a divadelníkov po celom svete. Jeho výnimočná akustika a estetická krása priťahujú turistov a divákov z celého sveta.
Okrem toho, divadlo v Epidaure pripomína dôležitosť umenia a kultúry v našom živote. Starovekí Gréci verili, že umenie má terapeutický účinok a môže prispieť k uzdraveniu ducha a tela. Táto myšlienka je aktuálna aj dnes. V súčasnej dobe, keď sme vystavení stresu a tlaku moderného života, môže byť umenie a kultúra zdrojom úľavy, inšpirácie a uzdravenia.
V neposlednom rade, divadlo v Epidaure nás učí o dôležitosti zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva. Staroveké pamiatky sú krehké a zraniteľné a vyžadujú si neustálu starostlivosť a údržbu. Je našou povinnosťou chrániť tieto pamiatky pre budúce generácie, aby mohli aj ony zažiť krásu a silu starovekej gréckej kultúry.
Archeologický výskum divadla v Epidaure prebieha už viac ako storočie a priniesol cenné informácie o jeho histórii, architektúre a funkcii. Výskum sa zameriava na štúdium pôvodných stavebných plánov, rekonštrukciu pôvodného vzhľadu divadla a analýzu materiálov použitých pri stavbe. Súčasťou výskumu je aj dokumentácia nálezov, ako sú fragmenty sôch, nápisov a keramiky.
Kompletná fotografická dokumentácia sa nachádza v rôznych archívoch (4. eforát pre prehistorické a klasické pamiatky, Výbor pre ochranu pamiatok v Epidaure atď.). Kresby častí orchestrišťa, javiskovej budovy, parodoi a častí cavea sú zahrnuté v A.V. Gerkan / W. Müller-Wiener, Das Theater von Epidaurus.
Výsledky archeologického výskumu sú publikované v odborných časopisoch a knihách a sú prístupné verejnosti. Informácie o divadle v Epidaure sú tiež dostupné na internete a v múzeách. Cieľom archeologického výskumu a dokumentácie je zabezpečiť, aby boli informácie o divadle v Epidaure dostupné pre budúce generácie a aby bola táto významná pamiatka chránená a zachovaná.
tags: #Divadlo