Epické divadlo, pojem neodmysliteľne spojený s menom Bertolta Brechta, predstavuje revolučný prístup k divadelnej tvorbe, ktorý zásadne zmenil chápanie a funkciu divadla v 20. storočí. Na prvý pohľad sa môže zdať, že každé divadlo rozpráva príbeh. Prečo teda epické divadlo tak explicitne zdôrazňuje prednosť príbehu a čo to v skutočnosti znamená?
Aby sme pochopili špecifickosť epického divadla, je nevyhnutné porovnať ho s tradičným, takzvanýmdramatickým divadlom. Dramatické divadlo, ktoré dominovalo divadelnej scéne po stáročia, sa zameriava nailúziu. Jeho cieľom je vtiahnuť diváka do deja, emocionálne ho prepojiť s postavami a vyvolať pocit, že to, čo sa odohráva na javisku, je akousi "skutočnosťou". Dramatické divadlo budujeempatické prežívanie, divák sa má stotožniť s postavami a prežívať ich osudy akoby boli jeho vlastné. Konflikt je ústredným motorom dramatického divadla, dej sa lineárne vyvíja k vyvrcholeniu a katarzii.
Epické divadlo, naopak, odmieta túto iluzívnu povahu. Jeho cieľom nie je diváka emocionálne pohltiť, aleracionálne aktivizovať. Namiesto empatie a stotožnenia sa s postavami, epické divadlo pracuje sodstupom a kritickým pohľadom. Príbeh nie je prostriedkom na vyvolanie emócií, ale nástrojom naanalyzovanie spoločenských vzťahov a procesov.
Pre epické divadlo je príbehzákladným stavebným kameňom, avšak nie ako cieľ sám o sebe, ale akoprostriedok na pochopenie sveta. Brecht veril, že divadlo by malo byť"učebným divadlom" (Lehrstück), miestom, kde sa divák učí kriticky myslieť a analyzovať realitu. Príbeh sa stávamodelom spoločenských situácií, na ktorom je možné demonštrovať a skúmať rôzne aspekty ľudského konania a spoločenských štruktúr.
Príbeh v epickom divadle nie je lineárny, uzavretý celok. Často jeepizodický, rozdelený na menšie časti, ktoré sú relatívne samostatné. Tieto epizódy nemusia nutne na seba nadväzovať v kauzálnom slede, ale skôr ilustrujú rôzne aspekty danej problematiky.Chronologické usporiadanie nie je prvoradé, dôležitejšie je pochopiťpríčinné súvislosti a spoločenské podmienky, ktoré formujú konanie postáv a vývoj príbehu.
Epické divadlo využíva špecifické techniky, ktoré mu umožňujú dosiahnuť odstup a kritickú reflexiu. Medzi najdôležitejšie patria:
Kľúčovým konceptom epického divadla jeVerfremdungseffekt, často prekladaný akoefekt odcudzenia, ozvláštnenia, alebo zneistenia. Cieľom tohto efektu jeprelomiť divácku ilúziu a zabrániť emocionálnemu stotožneniu. Divák by nemal zabudnúť, že sledujedivadelnú hru, a nie "skutočný život".
Efekt odcudzenia sa dosahuje rôznymi prostriedkami:
Ako už bolo spomenuté, epické divadlo často využívaepizodickú štruktúru. Dej nie je lineárny, ale rozdelený navoľne prepojené epizódy, ktoré ilustrujú rôzne aspekty skúmanej problematiky. Táto štruktúra umožňujerozšíriť záber príbehu aprezentovať rôzne perspektívy. Umožňuje tiežprerušovanie deja a vkladaniekomentárov, piesní, a iných epických prvkov.
Epické divadlo častohistorizuje témy a problémy, o ktorých hovorí. Udalosti, ktoré sa odohrávajú na javisku, súzasadené do historického kontextu, často dominulosti, hoci reflektujúsúčasné spoločenské problémy. Historizácia umožňujezískať odstup od aktuálnych problémov aanalyzovať ich v širších historických a spoločenských súvislostiach. Ukazuje, žespoločenské problémy nie sú nemenné, ale súvýsledkom historického vývoja aľudského konania, a teda súzmeniteľné.
Teraz sa dostávame k jadru otázky: prečo epické divadlo kladie taký dôraz na príbeh? Odpoveď nie je jednoduchá a má viacero rovín:
Pre Brechta bolo divadlonástrojom spoločenskej kritiky a zmeny. Veril, že divadlo by maloodkrývať spoločenské rozpory a nespravodlivosti apodnecovať divákov k aktívnemu konaniu. Príbeh v epickom divadle sa stávamodelom spoločenských vzťahov, na ktorom je možnédemonštrovať mechanizmy moci, vykorisťovania, a útlaku. Epické divadlo sa často zameriava nahistorické a spoločenské procesy, ktoré formujú životy jednotlivcov a skupín.
Epické divadlo savedome stavia proti emocionálnemu pôsobeniu tradičného divadla. Brecht veril, žeemócie môžu diváka zaslepiť azabrániť mu v kritickom myslení. Cieľom epického divadla nie je vyvolať emócie, aleaktivizovať rozum. Príbeh je prostriedkom naracionálne pochopenie reality, naanalýzu príčin a dôsledkov. Divák by malpochopiť, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú, aaké sú možnosti zmeny.
Epické divadlo chápe divadelnú hru akoexperiment, akolaboratórium, v ktorom sa skúmajú rôzne spoločenské modely a situácie. Príbeh sa stávamodelovou situáciou, na ktorej je možnédemonštrovať a analyzovať rôzne spoločenské mechanizmy. Divák sa stávapozorovateľom experimentu, ktorý jevyzvaný k premýšľaniu a kritickému hodnoteniu.
Epické divadlo nie je len o kritike, ale aj oakcii. Brecht veril, že divadlo by malopodnecovať divákov k zmene sveta. Príbeh v epickom divadleukazuje, že spoločenské pomery nie sú nemenné, ale súvýsledkom ľudského konania, a teda súzmeniteľné. Epické divadlovyzýva diváka k aktívnemu zapojeniu sa do spoločenského diania a kboju za spravodlivejší svet.
Epické divadlo postupujeod partikulárneho k všeobecnému. Konkrétny príbeh, ktorý sa odohráva na javisku, jevždy ilustráciou širších spoločenských zákonitostí a problémov. Príbeh nie je len individuálny osud postáv, alezrkadlo reality, ktoréodráža spoločenské štruktúry, ideológie, a konflikty. Epické divadloanalyzuje konkrétne prípady, abyodhalilo všeobecné princípy amechanizmy, ktoré fungujú v spoločnosti.
Napríklad, v hre "Matka Guráž a jej deti" sa príbeh o matke, ktorá sa snaží prežiť v čase vojny obchodovaním, stávametaforou kapitalistickej spoločnosti akrutosti vojny. Konkrétny osud Matky Gurážilustruje všeobecné zákonitosti vojny a kapitalizmu, ako jeničenie ľudských hodnôt, vykorisťovanie, a dehumanizácia.
Epické divadlo, napriek svojej teoretickej náročnosti, jeprístupné pre široké publikum, od začiatočníkov až po divadelných profesionálov. Jehojasné a zrozumiteľné príbehy,angažované témy, ainovatívne divadelné techniky oslovujú divákov rôznych vekových kategórií a vzdelanostných úrovní.
Prezačiatočníkov môže byť epické divadlofascinujúce svojou formálnou inovatívnosťou a spoločenskou angažovanosťou.Jasné príbehy,pútavé postavy, adynamické inscenácie ich môžuvtiahnuť do sveta divadla apodnietiť k premýšľaniu o dôležitých spoločenských témach. Jednoduché a priamočiare posolstvá hier, často zamerané nakritiku nespravodlivosti a útlaku, súľahko pochopiteľné a rezonujú s ich vlastnými skúsenosťami.
Preprofesionálov ponúka epické divadlobohatý zdroj inšpirácie a experimentovania. Jehoteoretické základy,široká škála divadelných techník, adôraz na spoločenskú angažovanosť otvárajúnekonečné možnosti pre tvorivé hľadanie a inovácie. Profesionálni divadelníci môžu v epickom divadle nájsťvýzvu pre svoje herecké, režisérske, a scénografické umenie, amožnosť vytvárať divadlo, ktoré má skutočný dopad na spoločnosť.
Epické divadlo saprogramovo vyhýba klišé a bežným mylným predstavám. Jeho cieľom jeprelomiť stereotypy, spochybňovať samozrejmosti, a otvárať priestor pre kritické myslenie. Namiestojednoznačných odpovedí a uzavretých interpretácií, ponúkaotvorené otázky a provokuje dialóg.
Častým klišé v tradičnom divadle jeidealizácia hrdinov a démonizácia zloduchov. Epické divadloodmieta čierno-biele videnie sveta asnaží sa o komplexné a nuansované zobrazenie postáv a situácií. Postavy v epickom divadlenie sú jednoznačne dobré alebo zlé, alekonajú v konkrétnych spoločenských podmienkach, ktoré ich formujú a ovplyvňujú.Motivácie postáv sú často komplexné a protirečivé, adivák je vyzvaný k kritickému hodnoteniu ich konania.
Ďalším klišé, ktoré epické divadlo odmieta, jepredstava divadla ako čistej zábavy a úniku od reality. Epické divadlochápe divadlo ako nástroj poznania a spoločenskej zmeny. Jeho cieľom nie jezabávať diváka, aleprovokovať ho k premýšľaniu, kritike, a akcii. Epické divadlonechce diváka uspokojiť, alezneistiť ho, vyviesť ho z komfortnej zóny, a podnietiť ho k hľadaniu nových perspektív.
V konečnom dôsledku, epické divadlo dáva prednosť príbehu preto, žepríbeh je preň nástrojom poznania, kritiky, a zmeny. Nie je to príbeh pre príbeh samotný, alepríbeh, ktorý slúži na pochopenie sveta a podnecovanie k akcii. Epické divadlo jedivadlom rozumu, kritiky, a angažovanosti, a jehodôraz na príbeh je neoddeliteľnou súčasťou jeho revolučného prístupu k divadelnej tvorbe.
tags: #Divadlo