Nemá éra filmu, trvajúca zhruba od konca 19. storočia do konca 20. rokov 20. storočia, predstavuje fascinujúce obdobie vo vývoji kinematografie. Hoci filmy postrádali synchrónny zvuk, neboli v žiadnom prípade "nemé". Práve naopak, boli sprevádzané živou hudbou, ktorej cieľom bolo obohatiť vizuálny zážitok, dodať mu emocionálnu hĺbku a pomôcť rozprávať príbeh.
V prvopočiatkoch kinematografie, keď sa filmy premietali v putovných kinách a zábavných parkoch, bol hudobný sprievod často improvizovaný a rôznorodý. Mohol zahŕňať čokoľvek od sólového klavíra alebo organu až po malé salónne orchestre. Cieľom bolo predovšetkým prekryť hluk premietacieho stroja a vytvoriť atmosféru, ktorá by divákov vtiahla do deja.
S rastúcou popularitou a sofistikovanosťou filmov sa aj hudobný sprievod začal vyvíjať. Vznikali rozsiahlejšie kiná s vlastnými orchestrami a hudobnými riaditeľmi. Títo profesionáli mali za úlohu vyberať, upravovať alebo dokonca komponovať hudbu, ktorá by presne zodpovedala nálade a udalostiam na plátne.
Hudba zohrávala v nemej ére kľúčovú úlohu pri:
Hudba používaná v nemých filmoch bola rôznorodá a závisela od žánru filmu, jeho produkčnej hodnoty a vkusu hudobného riaditeľa. Často sa používali:
Aj keď nemé filmy nemali "skladateľov filmovej hudby" v modernom zmysle slova, existovali hudobní riaditelia a skladatelia, ktorí zohrávali dôležitú úlohu pri tvorbe hudobného sprievodu. Medzi významné osobnosti patrili:
Koncom 20. rokov 20. storočia sa začal presadzovať zvukový film. FilmJazzový spevák (1927) bol prelomový, pretože obsahoval synchronizovaný zvuk a hudbu. Nástup zvukového filmu znamenal koniec nemej éry a zmenu v spôsobe, akým sa hudba používala vo filme.
Hoci živá hudba v kinách ustúpila nahranej hudbe, hudba naďalej zohrávala dôležitú úlohu pri dotváraní filmového zážitku. Skladatelia filmovej hudby začali písať hudbu priamo pre film, s cieľom podporiť vizuálne rozprávanie a emocionálny dopad príbehu.
Napriek svojmu krátkemu trvaniu zanechala nemá éra filmu trvalé dedičstvo v oblasti filmovej hudby. Ukázala, akú silu má hudba pri dotváraní filmového zážitku a ako dokáže ovplyvniť emócie a porozumenie divákov. Mnohé z techník a postupov, ktoré sa používali v nemej ére, sa používajú aj v modernej filmovej hudbe.
Dnes sa nemé filmy často premietajú s novou hudbou, skomponovanou modernými skladateľmi. Tieto nové partitúry umožňujú divákom zažiť nemé filmy novým a vzrušujúcim spôsobom a pripomínajú nám, akú dôležitú úlohu zohrávala hudba v prvopočiatkoch kinematografie.
V komédiách nemej éry sa často používala rýchla, živá hudba, ktorá zodpovedala tempu a energii vizuálnych gagov. Klavír bol ideálnym nástrojom pre tento typ hudby, pretože dokázal produkovať širokú škálu zvukov a efektov. Hudobníci často improvizovali a používali zvukové efekty, ako napríklad klaksóny a píšťalky, aby zvýraznili komické momenty.
Napríklad, v komédiách Charlieho Chaplina sa často používala hudba, ktorá bola v kontraste s vizuálnym dejom. Chaplin bol majstrom v používaní kontrastu medzi komickým a tragickým, a hudba hrala dôležitú úlohu pri podpore tohto kontrastu. Hudba mohla byť napríklad veselá a optimistická, zatiaľ čo Chaplinova postava čelila ťažkostiam a prekážkam.
V drámach a hororoch nemej éry sa používala hudba, ktorá bola tmavšia a atmosférickejšia. Organ bol ideálnym nástrojom pre tento typ hudby, pretože dokázal produkovať hlboké, strašidelné zvuky. Hudobníci často používali disonancie a chromatické postupy, aby vytvorili napätie a strach.
Napríklad, vo filmoch F.W. Murnaua, ako napríkladNosferatu (1922), sa často používala hudba, ktorá bola v súlade s gotickou atmosférou filmu. Hudba bola často pomalá a ťahavá, s použitím strašidelných melódií a harmónií. Hudba pomáhala budovať napätie a strach a prispievala k celkovému efektu filmu.
Zachovanie hudobného dedičstva nemej éry je dôležité pre pochopenie histórie filmu a hudby. Mnohé z pôvodných hudobných partitúr a aranžmánov sa stratili, ale vďaka úsiliu historikov a hudobníkov sa darí niektoré z nich rekonštruovať a znovu uvádzať do života. Premietanie nemých filmov s živou hudbou je populárny spôsob, ako si pripomenúť a oceniť toto dôležité obdobie vo vývoji kinematografie.
V súčasnosti existujú organizácie a archívy, ktoré sa venujú zachovávaniu a sprístupňovaniu hudby k nemým filmom. Tieto organizácie organizujú koncerty, prednášky a workshopy, ktoré pomáhajú šíriť povedomie o hudbe nemej éry a jej význame.
Hudba nemej éry je často vnímaná ako naivná a jednoduchá, ale v skutočnosti bola často veľmi sofistikovaná a komplexná. Hudobníci a skladatelia nemej éry boli veľmi kreatívni a inovatívni a vyvinuli mnoho techník a postupov, ktoré sa používajú aj v modernej filmovej hudbe. Hudba nemej éry je dôležitou súčasťou histórie filmu a hudby a zaslúži si našu pozornosť a ocenenie.
Moderní skladatelia a hudobníci sa často inšpirujú hudbou nemej éry a používajú ju vo svojich dielach. Niektorí skladatelia píšu nové hudobné partitúry k nemým filmom, zatiaľ čo iní používajú prvky hudby nemej éry vo svojej vlastnej tvorbe. Hudba nemej éry je stále živá a inšpiratívna a má čo ponúknuť aj modernému publiku.
tags: #Hudba