Meno František Hruška rezonuje v rôznych kontextoch kultúrneho a umeleckého sveta. Dnes sa však zameriame naFrantiška Hrušku, narodeného v roku 1998 v Ostrave, ktorý napriek svojmu českému pôvodu aktívne pôsobí na slovenskej a medzinárodnej umeleckej scéne akovýznamný zvukový umelec, muzikant, skladateľ a básnik. Jeho tvorba presahuje tradičné žánrové kategórie a prináša svieži a inovatívny pohľad na zvuk a jeho vnímanie.
Kľúčovým momentom v Hruškovom umeleckom vývoji bolo štúdium odboruSonológia na Kráľovskej konzervatóriu v Haagu. Toto prestížne štúdium mu poskytlo nielen hlboké teoretické znalosti o zvuku v jeho fyzikálnej, psychologickej a kultúrnej dimenzii, ale aj praktické zručnosti v oblasti elektroakustickej hudby, kompozície a zvukového dizajnu. Haagské prostredie, známe svojou otvorenosťou k experimentálnej hudbe a novým médiám, formovalo Hruškov záujem ozvukovú ekológiu aaktívne počúvanie.
Hruškova tvorba sa často obracia k témamzvukovej ekológie. V tomto kontexte nejde len o zaznamenávanie a reprodukciu zvukov z prostredia, ale okritické skúmanie vzťahu medzi človekom a zvukovým prostredím. Jeho diela neraz slúžia akostimulujúce prostredia pre vedomé a aktívne počúvanie. Hruška sa snaží diváka či poslucháča prebudiť k hlbšiemu vnímaniu zvukového sveta okolo nás, ktorý v bežnom živote často prehliadame alebo vnímame len pasívne.
Jeho prístup k zvuku nie je len estetický, ale ajangažovaný. Upozorňuje na problematikuhlukového znečistenia, nastratu biodiverzity zvukových krajín a nadôležitosť akustickej rovnováhy pre zdravie a pohodu človeka. Prostredníctvom svojich diel sa snaží iniciovať dialóg o tom, ako môžeme zodpovednejšie pristupovať k zvukovému prostrediu a ako ho môžeme aktívne formovať k lepšiemu.
Po ukončení štúdií sa František Hruška presunul doBrna, kde v súčasnosti pôsobí a ďalej rozvíja svoju umeleckú prax. Významným aspektom jeho pôsobenia je spolupráca so spoločnosťouBastl Instruments, ktorá sa venuje vývoju a výrobeinovatívnych hudobných syntetizátorov a elektronických nástrojov. Hruškova práca v Bastl Instruments mu umožňuje prepojiť teoretické znalosti s praktickým experimentovaním a prispieva k rozvoju nových technológií pre zvukovú tvorbu.
Hruškova umelecká činnosť je charakteristickáinterdisciplinárnym prístupom. Okrem zvukovej tvorby sa venuje ajvizuálnemu umeniu aperformance. Jehoživé improvizované zvukovo-svetelná vystúpenia sú obzvlášť pozoruhodné. V nich sa spája zvuk, svetlo a performatívny element dosynestetického zážitku. Kľúčovým konceptom v jeho živých vystúpeniach jehravosť, ktorá diváka vtiahne do interaktívneho dialógu s umením.
Jeho vystúpenia nie sú len pasívnym predkladaním umeleckého diela, ale skôrotvorenými platformami pre skúmanie možností zvuku a svetla v čase a priestore. Improvizácia a interakcia s prostredím a publikom sú pre Hrušku dôležité, pretože umožňujúspontánnosť a autenticitu umeleckého prejavu.
Aby sme plne pochopili význam Františka Hrušku v kontexte súčasného umenia, je potrebné umiestniť jeho tvorbu do širšieho rámcavývoja zvukového umenia a elektroakustickej hudby. Zvukové umenie ako samostatná umelecká forma sa vykryštalizovalo v 20. storočí, avšak jeho korene siahajú až k experimentom futuristov a dadaistov, ktorí začali zvuk vnímať ako rovnocenný umelecký materiál.
Vplyv na Hruškovu tvorbu možno hľadať vkonkrétnej hudbe Pierra Schaeffera a Pierra Henryho, vminimalizme Steva Reicha a Philipa Glassa, ako aj vambientnej hudbe Briana Ena. Súčasne je však zreteľný aj vplyvdigitálnych technológií anových médií, ktoré umožňujú manipuláciu so zvukom v doteraz nevídaných rozmeroch.
Hruškova tvorba predstavujeodklon od tradičného poňatia hudby, ktoré sa sústreďuje na melódiu, harmóniu a rytmus. V jeho dielach sa do popredia dostávasamotný zvuk v jeho surovosti a materiálnosti. Dôležitú úlohu zohrávatextúra zvuku, jehofarba,dynamika apriestorové umiestnenie. V tomto zmysle je Hruškova tvorba blízkaakuzmatickej hudbe, ktorá sa snaží oslobodiť zvuk od jeho vizuálneho zdroja a umožniť poslucháčovi sústrediť sa na samotný zvukový zážitok.
Je dôležité spomenúť, že meno František Hruška sa v histórii objavuje viackrát. Okrem súčasného zvukového umelca existujú zmienky oFrantiškovi Hruškovi (1847-1889), českomhudobnom skladateľovi, organistovi, dirigentovi a hudobnom pedagógovi. Tento František Hruška študoval na Pražskej organovej škole a pôsobil v orchestri Prozatímního divadla.
Ďalej sa objavuje zmienka oFrantiškovi Hruškovi (narodenom v roku 1910), českomhercovi. Je však dôležité rozlišovať medzi týmito historickými postavami a súčasným zvukovým umelcom Františkom Hruškom (narodeným 1998), ktorého tvorba je zameraná na úplne iné umelecké oblasti.
František Hruška (narodený 1998) predstavuje významný hlas v súčasnom zvukovom umení. Jeho tvorba jeinovativná, premyslená a angažovaná. Svojím interdisciplinárnym prístupom, dôrazom na zvukovú ekológiu a aktívne počúvanie, ako aj hravými živými vystúpeniami, prispieva krozvoju a obohateniu slovenskej a medzinárodnej umeleckej scény. Jeho práca v Bastl Instruments a ďalšie aktivity naznačujú, že jeho umelecká cesta bude naďalej dynamická a plná prekvapení.
Jeho tvorba jedôležitá pre široké publikum, od laikov, ktorí sa chcú zoznámiť so svetom zvukového umenia, až po profesionálov, ktorí hľadajú nové inšpirácie a impulzy. Hruškov prístup k zvuku jeuniverzálny a aktuálny, a oslovuje poslucháčov naprieč generáciami a kultúrami.
Pre ďalšie informácie o Františkovi Hruškovi a jeho tvorbe odporúčame sledovať jehoonline platformy, ako sú Facebook, YouTube a Instagram, kde pravidelne zdieľa novinky a informácie o svojich projektoch.