Evangelos Odysseas Papathanassiou, svetoznámy ako Vangelis, bol viac než len hudobný skladateľ; bol to zvukový architekt, majster syntetizátorov a vizionár, ktorý svojou hudbou formoval predstavy celých generácií. Jeho meno sa stalo synonymom pre monumentálne filmové soundtracky, éterické elektronické kompozície a hudobnú inováciu, ktorá prekonávala žánrové hranice. Hoci od jeho odchodu uplynulo len krátko, jeho dielo rezonuje s rovnakou silou, ak nie ešte silnejšie, v kontexte súčasnej hudobnej scény.
Vangelis zanechal nezmazateľnú stopu vo svete kinematografie, a to najmä vďaka svojim ikonickým soundtrackom. Jeho meno sa navždy spája s filmomOhnivé vozy (Chariots of Fire) z roku 1981, za ktorý získal Oscara. Ústredná melódia filmu, známa jednoducho ako "Chariots of Fire", sa stala globálnym hitom a dodnes je rozpoznateľná okamžite. Jej éterická atmosféra a inšpiratívny charakter dokonale vystihujú tému filmu o olympijských snoch a vytrvalosti. Použitie syntetizátorov v kombinácii s klavírnymi partiami bolo v tom čase revolučné a definovalo zvuk 80. rokov.
Ďalším míľnikom v jeho filmovej kariére bol soundtrack kBlade Runnerovi (1982) režiséra Ridleyho Scotta. Vangelis vytvoril zvukovú krajinu, ktorá bola rovnako dystopická a futuristická ako samotný film. Použitím temných syntetizátorových tónov, atmosférických plôch a orientálnych motívov vytvoril jedinečnú atmosféru, ktorá definovala žáner kyberpunk. Soundtrack k Blade Runnerovi nie je len hudobným sprievodom filmu, ale samostatným umeleckým dielom, ktoré dodnes inšpiruje hudobníkov a poslucháčov po celom svete. Je pozoruhodné, že oficiálny soundtrack bol vydaný až v roku 1994, hoci hudba z filmu kolovala medzi fanúšikmi už roky predtým.
Epický rozmer Vangelisovej tvorby sa naplno prejavil v soundtracku k filmu1492: Dobytie raja (1492: Conquest of Paradise) (1992). Hlavná téma filmu, "Conquest of Paradise", sa stala celosvetovým hitom a je považovaná za jednu z najikonickejších filmových melódií všetkých čias. Jej majestátnosť a emotívna hĺbka evokujú ducha objavovania a dobrodružstva. Vangelis tu majstrovsky skombinoval elektronické nástroje s orchestrálnymi prvkami a zborovými vokálmi, čím vytvoril pompéznu a zároveň dojímavú skladbu. Zaujímavosťou pre slovenské a české publikum je fakt, že táto melódia sa stala populárnou aj vďaka speváckej verzii Daniela Hůlku s textom Zdeňka Borovca. Podobný osud postihol aj tému z westernu Vtedy na Západe od Ennia Morriconeho, ktorá je v Česku a na Slovensku známa aj v podaní Věry Špinarovej. Tieto príklady poukazujú na univerzálnosť silných melódií, ktoré dokážu prekročiť žánrové a kultúrne bariéry.
Medzi ďalšie významné filmové soundtracky patriaNezvestný (Missing) (1982),Bounty (1984),Alexander (2004) pre Olivera Stonea a mnohé ďalšie. Vangelisova filmová hudba nebola nikdy len obyčajným sprievodom obrazu; bola to integrálna súčasť filmového rozprávania, ktorá umocňovala emócie, vytvárala atmosféru a pomáhala divákovi hlbšie preniknúť do príbehu.
Vangelisova hudobná cesta sa však neobmedzovala len na filmovú hudbu. Jeho diskografia je rozsiahla a žánrovo pestrá. Už v 60. rokoch 20. storočia pôsobil v úspešnej gréckej rockovej kapeleThe Forminx, ktorá patrila k popredným predstaviteľom gréckej pop-rockovej scény. Po presťahovaní sa do Paríža koncom 60. rokov založil progresívnu rockovú skupinuAphrodite's Child, v ktorej pôsobil aj Demis Roussos. Album666 od Aphrodite's Child z roku 1972 je dodnes považovaný za jedno z kľúčových diel progresívneho rocku.
V 70. rokoch sa Vangelis začal venovať sólovej kariére a experimentovať s elektronickou hudbou. Jeho albumy akoHeaven and Hell (1975),Albedo 0.39 (1976) aSpiral (1977) položili základy pre žáner elektronickej hudby, aký poznáme dnes. Charakteristickým znakom jeho tvorby sa stalo rozsiahle využívanie syntetizátorov, najmä Yamaha CS-80, ktorý si obľúbil pre jeho expresívne možnosti a schopnosť vytvárať jedinečný vibrato efekt. Vangelis bol majstrom atmosférickej hudby, ktorá poslucháča prenášala do iných svetov. Jeho hudba bola často inšpirovaná vesmírom, prírodou, históriou a mytológiou.
V roku 2001 Vangelis predstavil monumentálne dieloMythodea, pôvodne napísané už v roku 1993. Táto prevažne orchestrálna kompozícia, s menším zastúpením elektroniky, bola použitá NASA ako téma pre misiu Mars Odyssey. Koncertné predvedenie Mythodey v Aténach v roku 2001, s orchestrom, zborom a sopranistkami Kathleen Battle a Jessye Norman, bolo grandióznou udalosťou, ktorá potvrdila Vangelisovu schopnosť spájať klasické orchestrálne postupy s modernou elektronickou hudbou.
V roku 2002 Vangelis vytvoril oficiálnu hymnu pre Majstrovstvá sveta vo futbale 2002, čím opäť potvrdil svoju žánrovú flexibilitu a schopnosť osloviť široké publikum. Jeho tvorba sa pohybovala od ambientných meditatívnych skladieb až po energické a rytmické kompozície. Vangelis bol neustále hľadajúcim umelcom, ktorý sa nebál experimentovať a prekračovať hranice konvenčnej hudby.
Vangelis bol nielen talentovaný skladateľ, ale aj technicky zdatný hudobník a inovátor. Jeho prístup k tvorbe hudby bol intuitívny a experimentálny. Hoci ovládal hru na klávesové nástroje, jeho prístup nebol striktne klasický. Uprednostňoval improvizáciu a spontánnosť, často komponoval priamo pri klávesoch, bez nutnosti rozsiahlych partitúr. Jeho štúdio bolo laboratóriom zvuku, kde experimentoval s rôznymi syntetizátormi, efektami a technikami nahrávania.
Obľúbeným nástrojom Vangelisa bol syntetizátorYamaha CS-80. Začal ho používať v roku 1977 a fascinovala ho jeho expresivita a schopnosť vytvárať organické, živé zvuky. Vangelis bol známy svojou technikou vibrata, ktorú dosahoval variovaním tlaku na klávesy CS-80. Tento nástroj zohral kľúčovú úlohu pri definovaní jeho charakteristického zvuku. Okrem CS-80 používal aj Crumar Compac-piano, Yamaha CP-80 a množstvo ďalších syntetizátorov a klávesových nástrojov, ktoré mu umožňovali vytvárať bohaté a vrstvené zvukové plochy.
Vangelisova hudba je často charakterizovaná ako atmosférická, epická, melodická a emotívna. Jeho zvukový podpis je rozpoznateľný vďaka charakteristickému používaniu syntetizátorov, orchestrálnych aranžmánov a zborových vokálov. Jeho hudba je často popisovaná ako vizuálna, evokujúca obrazy a príbehy. Dokázal vytvoriť hudbu, ktorá oslovovala poslucháčov na emocionálnej úrovni a zároveň stimulovala ich predstavivosť.
Vangelisov vplyv na hudobnú scénu je nespochybniteľný. Patrí k priekopníkom elektronickej hudby a jeho tvorba inšpirovala generácie hudobníkov v rôznych žánroch. Jeho filmové soundtracky definovali zvuk mnohých ikonických filmov a stali sa súčasťou populárnej kultúry. Jeho sólové albumy posúvali hranice elektronickej hudby a otvárali nové možnosti pre zvukový dizajn a kompozíciu.
Vangelisov prístup k hudbe bol holistický a filozofický. Veril v silu hudby ako univerzálneho jazyka, ktorý dokáže prekonať kultúrne a jazykové bariéry. Jeho hudba odráža jeho záujem o vedu, filozofiu, históriu a spiritualitu. Bol umelcom s hlbokým humanistickým posolstvom, ktoré sa prejavuje v jeho tvorbe.
Hoci Vangelis už nie je medzi nami, jeho hudba zostáva živá a naďalej oslovuje poslucháčov po celom svete. Jeho dielo je trvalým prínosom pre hudobné umenie a jeho odkaz bude žiť ďalej v srdciach tých, ktorí sa nechali uniesť jeho zvukovými svetmi.