Happening je forma umenia, ktorá sa vyvinula v 50. a 60. rokoch 20. storočia ako reakcia na tradičné konvencie výtvarného umenia a divadla. Je to živá, často nepredvídateľná udalosť, ktorá sa snaží prelomiť bariéry medzi umelcom a divákom, medzi umením a životom. Skúmame jeho definíciu, vývoj a vplyv na slovenské umenie a identifikujeme kľúčových slovenských umelcov, ktorí tento smer reprezentujú.
Pojem "happening" pochádza z anglického slova "to happen," čo znamená "stať sa" alebo "prihodiť sa." Toto slovo presne vystihuje podstatu tohto umeleckého smeru. Happening je umelecká udalosť, ktorá sa odohráva v reálnom čase a priestore, často s aktívnou účasťou divákov. Na rozdiel od tradičného divadelného predstavenia, happening nemá pevne stanovený scenár a výsledok je často nepredvídateľný. Podstatou je spontánnosť, improvizácia a interakcia medzi umelcom a publikom. Prvky divadla, hudby, vizuálneho umenia a poézie sa prelínajú, vytvárajúc jedinečný, neopakovateľný zážitok.
Happening má korene v avantgardných umeleckých smeroch 20. storočia, ako bol dadaizmus a surrealizmus. Dadaisti, reagujúc na hrôzy prvej svetovej vojny, odmietali logiku a racionalitu a hlásali absurditu a iracionalitu. Ich happeningy, často šokujúce a provokatívne, mali za cieľ narušiť tradičné predstavy o umení a spoločnosti. Surrealisti, inšpirovaní psychoanalýzou, sa snažili oslobodiť podvedomie a dať priestor snom a fantázii. Ich umelecké akcie boli často spontánne a iracionálne, čím predznamenali happening ako formu umenia.
Kľúčovým hnutím pre vznik happeningu bol Fluxus. Fluxus, vzniknutý v 60. rokoch 20. storočia, združoval umelcov z rôznych oblastí (výtvarné umenie, hudba, literatúra, divadlo) s cieľom spojiť umenie s bežným životom. Fluxus happeningy boli často jednoduché, hravé a interaktívne. Zdôrazňovali proces tvorby a zapojenie divákov. Allan Kaprow, americký umelec a teoretik umenia, je považovaný za jedného z prvých tvorcov happeningov, a to už koncom 50. rokov 20. storočia. Jeho happeningy boli často rozsiahle a komplexné, zapájali množstvo ľudí a využívali rôzne materiály a prostredia.
Happening sa na Slovensku začal objavovať v 60. rokoch 20. storočia, v období uvoľňovania politických pomerov. Slovenskí umelci, inšpirovaní západnými trendmi, začali experimentovať s novými formami umenia, ktoré prelamovali hranice medzi rôznymi žánrami a zapájali divákov. Happeningy sa stali platformou pre vyjadrenie kritického postoja k spoločnosti a pre hľadanie nových možností umeleckej tvorby.
V kontexte slovenskej kultúry mal happening niekoľko špecifík. Často bol spojený s undergroundovou kultúrou a predstavoval formu odporu voči oficiálnej ideológii. Mnohé happeningy sa konali v súkromných bytoch alebo na neoficiálnych miestach, aby sa vyhli cenzúre. Slovenskí umelci často využívali happening ako prostriedok na vyjadrenie svojho názoru na politickú situáciu. Skúmali témy slobody, identity a spoločenskej zodpovednosti.
Identifikácia umelcov výhradne reprezentujúcich happening je náročná, pretože mnohí z nich pracovali s rôznymi formami akčného umenia. Niektorí však v tejto oblasti zanechali významnú stopu:
Happening zanechal významnú stopu v slovenskom umení. Jeho vplyv je badateľný v rôznych formách súčasného umenia, ako je performance art, inštalácie a interaktívne projekty. Súčasní umelci často využívajú prvky happeningu, ako je improvizácia, interakcia s divákmi a prelamovanie hraníc medzi umením a životom.
Happening prispel k rozšíreniu chápania umenia. Ukázal, že umenie nemusí byť len o vytváraní statických objektov, ale aj o vytváraní živých, dynamických udalostí. Zdôraznil dôležitosť procesu tvorby a zapojenia divákov. Taktiež otvoril dvere pre nové formy umeleckého vyjadrovania, ktoré sa vymykajú tradičným kategóriám.
Súčasní slovenskí umelci sa venujú rôznym témam a používajú rôzne médiá, ale často sa inšpirujú princípmi happeningu. Skúmajú možnosti interaktívneho umenia, zapájajú divákov do tvorby a vytvárajú diela, ktoré reagujú na aktuálne spoločenské a politické problémy. Využívajú nové technológie a digitálne médiá, čím posúvajú hranice umeleckej tvorby a vytvárajú nové formy happeningu v digitálnom veku.
Happening sa stal nástrojom spoločenskej kritiky a zmeny. Umelci ho využívali na vyjadrenie svojho názoru na politickú situáciu, na upozornenie na sociálne problémy a na podporu pozitívnych zmien v spoločnosti. Happeningy boli často formou protestu voči nespravodlivosti a útlaku. Poskytovali priestor pre vyjadrenie alternatívnych názorov a pre diskusiu o dôležitých spoločenských otázkach.
V kontexte slovenskej histórie mal happening významnú úlohu v období normalizácie. Mnohé happeningy boli formou pasívneho odporu voči režimu. Umelci využívali symboliku a metaforu, aby vyjadrili svoj nesúhlas s politikou vlády. Happeningy sa stali miestom stretávania pre ľudí s podobnými názormi a prispeli k udržaniu ducha slobody a odporu.
Happening ako umelecký smer čelí v súčasnosti viacerým výzvam. Jednou z nich je otázka jeho definície a vymedzenia. Vzhľadom na to, že happening sa neustále vyvíja a prispôsobuje novým podmienkam, je ťažké ho jednoznačne definovať. Ďalšou výzvou je otázka jeho autenticity a originality. V dobe, keď je všetko možné reprodukovať a kopírovať, je ťažké vytvoriť happening, ktorý by bol skutočne jedinečný a neopakovateľný.
Napriek týmto výzvam má happening stále potenciál osloviť a inšpirovať. Je to forma umenia, ktorá je otvorená, interaktívna a flexibilná. Môže reagovať na aktuálne spoločenské a politické problémy a ponúkať nové pohľady na svet. V budúcnosti sa dá očakávať, že happening sa bude ďalej vyvíjať a prispôsobovať novým technológiám a novým spoločenským podmienkam. Bude pravdepodobne viac interaktívny a digitálny, ale zachová si svoju podstatu: spontánnosť, improvizáciu a zapojenie divákov.
tags: #Umelec