Hrdelný spev, v angličtine často označovaný akothroat singing,overtone singing aleboharmonic singing, predstavuje fascinujúce vokálne umenie s hlbokými koreňmi v rôznych kultúrach po celom svete. Zatiaľ čo v tradičných komunitách slúžil ako neoddeliteľná súčasť rituálov, duchovných praktík a každodenného života, v modernom anglicky hovoriacom svete sa stáva čoraz viac predmetom záujmu, štúdia a umeleckej inovácie. Aby sme pochopili, ako toto tradičné umenie rezonuje v súčasnom jazyku, musíme sa ponoriť do jeho podstaty, techník a kultúrneho kontextu, a zároveň zvážiť, ako sa o ňom hovorí a píše v angličtine.
Na prvý pohľad sa hrdelný spev môže zdať tajomný a komplikovaný. Jeho základným princípom je však manipulácia s hlasivkami a rezonančnými dutinami tak, aby spevák dokázal vytvoriť ilúziu, že spievaviacero tónov naraz. Hoci v skutočnosti vychádza z hrdla iba jeden základný tón (tzv.základný frekvenčný tón, fundamental pitch), spevák cielene zosilňuje a vyzdvihujealikvótne tóny, známe aj akoharmonické tóny aleboovertones. Tieto alikvótne tóny sú prirodzenou súčasťou každého tónu, no pri bežnom speve ich nevnímame tak výrazne. Hrdelný spev ich však sofistikovanými technikami dostáva do popredia, čím vzniká dojem polyfonickej hudby z jedného hlasu.
V angličtine sa často používa termín "overtone singing" alebo "harmonic singing", čo priamo odkazuje na túto schopnosť speváka ovládať alikvótne tóny. Termín "throat singing" zdôrazňuje, že primárnym rezonátorom a zdrojom zvuku je hrdlo, hoci v skutočnosti sa na tvorbe zvuku podieľa celý vokálny trakt, vrátane jazyka, pier, mäkkého podnebia a hrtana.
Hrdelný spev nie je monolitická technika, ale zahŕňa širokú škálu štýlov a tradícií, ktoré sa vyvinuli v rôznych geografických oblastiach a kultúrach. V anglickom jazyku sa tieto štýly často popisujú a klasifikujú podľa ich pôvodu a charakteristických zvukových znakov.
Medzi najznámejšie a najrozšírenejšie štýly hrdelného spevu patríchöömij (v angličtine často prepisované akokhoomii,khöömei alebokhomei), ktorý pochádza zTuvy, ruskej republiky v južnej Sibíri, aMongolska. Chöömij sa vyznačuje hlbokým, hrdelným základným tónom (drone) a výraznými, melodickými alikvótnymi tónmi, ktoré sa vznášajú nad ním. Existuje množstvo podštýlov chöömij, ktoré sa líšia technikou tvorby alikvótnych tónov a ich charakterom. Medzi najznámejšie patria:
V anglických popisoch chöömij sa často zdôrazňuje jeho spojenie snomádskou kultúrou aprírodou Tuvanov a Mongolov. Hrdelný spev je vnímaný ako spôsob napodobňovania zvukov prírody – vetra, vody, zvierat – a ako forma duchovného spojenia s okolitým svetom. V anglickej literatúre sa často spomína, že tradične bol chöömij doménoumužov, spojený s ich pastierskym a loveckým životným štýlom. Avšak, ako sa uvádza aj v zadanom texte, v súčasnosti sa toto tabu postupne prekonáva a hrdelný spev sa stáva prístupným aj preženy adievčatá.
Ďalším významným štýlom hrdelného spevu jekatajjaq (v angličtineInuit throat singing alebokatajjait), ktorý pochádza zInuitských kultúr Arktídy, najmä z Kanady a Grónska. Katajjaq sa výrazne líši od chöömij svojímduetovým charakterom arytmickou štruktúrou. Zvyčajne ho spievajúdve ženy, ktoré stoja oproti sebe a striedajú sa v krátkych, rytmicky komplexných frázach. Katajjaq sa vyznačujeostrými nádychmi a výdychmi, hrdelnými zvukmi a pulzujúcim rytmom. Je to formavokálnej hry asúťaže, kde cieľom je, aby jedna speváčka predbehla druhú a vytrvala dlhšie v speve. V anglickom jazyku sa katajjaq často opisuje ako "vocal game", "throat-boxing" alebo "rhythmic breathing singing". Zdôrazňuje sa jehohravosť,komunikačný aspekt asociálny význam v inuitskej kultúre.
Okrem chöömij a katajjaq existujú aj ďalšie, menej známe štýly hrdelného spevu, ktoré sa vyskytujú v rôznych častiach sveta, napríklad vJužnej Afrike (xhosa throat singing), naSardínii (canto a tenore, hoci nejde o "pravý" hrdelný spev v zmysle alikvótnych tónov, ale o polyfonický spev s hrdelnými technikami) alebo v niektorých oblastiachTibetu. V anglických popisoch týchto štýlov sa často porovnávajú s chöömij a katajjaq, pričom sa zdôrazňujú ich špecifické charakteristiky a kultúrny kontext.
Pre presné pochopenie hrdelného spevu je dôležité poznať ajakustické princípy, na ktorých je založený. V anglickom jazyku sa často používajú termíny zakustiky afonetiky na vysvetlenie, ako speváci dosahujú efekt viacnásobného tónu. Základom je pochopenieharmonických tónov (overtones, harmonics). Každý tón, ktorý počujeme, nie je len jediná frekvencia, ale komplex viacerých frekvencií –základná frekvencia a jejalikvótne tóny. Alikvótne tóny sú násobkami základnej frekvencie a sú prirodzene prítomné v každom zvuku. Pri bežnom speve sú alikvótne tóny relatívne slabé a naše ucho ich vníma ako súčasť jedného tónu.
Hrdelný spev spočíva vcielenom zosilňovaní avyzdvihovaní vybraných alikvótnych tónov. Spevák to dosahuje manipuláciou srezonančnými dutinami v hrdle, ústach a nose. Zmenou tvaru úst, polohy jazyka, hrtana a mäkkého podnebia mení rezonančné vlastnosti vokálneho traktu a tým selektívne zosilňuje určité frekvencie. Predstavte si, že vokálny trakt funguje ako filter, ktorý zosilňuje určité frekvencie a tlmí iné. Hrdelný spevák je majster v ovládaní tohto filtra, vďaka čomu dokáže vyzdvihnúť a "vyladiť" alikvótne tóny tak, že ich počujeme ako samostatné, melodické tóny nad základným tónom.
V anglických odborných textoch sa často používajúspektrogramy aakustické analýzy na vizualizáciu a kvantifikáciu alikvótnych tónov v hrdelnom speve. Odborníci z oblastifonetiky ahudobnej akustiky skúmajú presné mechanizmy tvorby hrdelného spevu, analyzujú pohyby jazyka, hrtana a rezonančných dutín pomocouelektromagnetickej artikulografie,videolaryngoskopie a ďalších technológií. Tieto výskumy prispievajú k hlbšiemu pochopeniu tohto fascinujúceho vokálneho umenia a pomáhajú ho presnejšie popísať a kategorizovať v anglickom jazyku.
Pre pochopenie hrdelného spevu v modernom anglickom kontexte je nevyhnutné zohľadniť aj jehokultúrny a historický význam. V anglických textoch sa často zdôrazňuje, že hrdelný spev nie je len technická vokálna zručnosť, ale ajkultúrne dedičstvo aživotný štýl pre mnohé komunity. V tradičných kultúrach hral hrdelný spev rôzne úlohy:
V anglických etnografických štúdiách a antropologických textoch sa často zdôrazňujeholistický pohľad na hrdelný spev, ktorý ho vníma v kontextekultúrnych, sociálnych a environmentálnych faktorov. Analyzuje sa jeho funkcia v tradičnej spoločnosti, jeho symbolický význam a jeho prepojenie s inými aspektmi kultúry, ako sújazyk,náboženstvo,umenie aživotný štýl.
Vsúčasnosti sa hrdelný spev v anglicky hovoriacom svete stáva čoraz viacpopulárnym arozšíreným. Z tradičného, izolovaného umenia sa stáva súčasťouglobálnej hudobnej scény akultúrnej výmeny. V anglickom jazyku sa o hrdelnom speve píše a hovorí v rôznych kontextoch:
V modernom anglickom jazyku sa hrdelný spev opisuje a hodnotí z rôznych perspektív. Z jednej strany sa zdôrazňuje jehoexotika,tajomnosť ajedinečnosť ako "starovekého umenia". Z druhej strany sa pristupuje k nemu svedeckou presnosťou aakademickou rigoróznosťou, analyzujú sa jeho akustické princípy a kultúrny kontext. Dôležité je, aby sa pri popisovaní hrdelného spevu v angličtine zachovalaúcta k jeho tradícii a kultúrnemu pôvodu, a aby sa vyvarovalozjednodušovaniu,klíšé amisinterpretáciám. Používaniepresnej terminológie,kontextualizácia arešpektovanie rôznych štýlov a tradícií sú kľúčové pre autentické a komplexné pochopenie hrdelného spevu v modernom jazyku.
tags: #Spev