Prvá svetová vojna, konflikt, ktorý otriasol základmi starého sveta a premenil politickú, sociálnu a kultúrnu mapu Európy a sveta, zanechal hlboké stopy aj v umení a hudbe. Roky po skončení "Veľkej vojny" boli svedkami radikálnych zmien v hudobnej tvorbe, prejavoch a vnímaní. Aby sme pochopili hudobnú krajinu tohto obdobia, musíme sa ponoriť do konkrétnych žánrov, trendov a osobností, ktoré formovali zvuk novej éry a postupne prejsť k všeobecnejším pozorovaniam o vplyve vojny na hudbu a spoločnosť.
Jedným z najvýraznejších hudobných fenoménov, ktoré sa naplno rozvinuli po 1. svetovej vojne, bol jazz. Hoci jeho korene siahajú do konca 19. a začiatku 20. storočia v afroamerických komunitách v New Orleans, práve v 20. rokoch 20. storočia jazz explodoval do celosvetovej popularity. Jazz nebol len hudobným žánrom; stal sa symbolom modernosti, slobody a odklonu od strnulých tradícií predvojnového sveta.
Jazzová hudba, s jej synkopovanými rytmami, improvizáciou a bluesovými harmóniami, priniesla do hudby vitalitu a energiu, ktorá rezonovala s povojnovou spoločnosťou. Po desaťročiach viktoriánskej morálky a spoločenských konvencií sa jazz stal soundtrackom "Roaring Twenties" - divokých dvadsiatych rokov, éry ekonomického rastu, spoločenských zmien a túžby po zábave a úniku od hrôz vojny.
Medzi najvýznamnejších jazzových hudobníkov tohto obdobia patria mená akoLouis Armstrong, ktorého virtuózna hra na trúbku a charakteristický spev definovali zvuk raného jazzu. Jeho nahrávky "Hot Five" a "Hot Seven" z konca 20. rokov 20. storočia sú dodnes považované za míľniky jazzovej histórie. Ďalším kľúčovým menom jeDuke Ellington, pianista, skladateľ a bandleader, ktorý posunul jazz na novú úroveň sofistikovanosti a orchestrálnej komplexnosti. Jeho orchester bol známy pre svoj charakteristický "jungle sound" a pre kompozície, ktoré prekračovali hranice tradičného jazzového formátu. Nemôžeme zabudnúť ani naJelly Roll Morton, ktorý si nárokoval titul "vynálezcu jazzu" a bol významným pianistom a skladateľom, ktorý prispel k formovaniu jazzovej harmónie a rytmu. V ženskom jazze dominovala bluesová a jazzová speváčkaBessie Smith, prezývaná "cisárovná blues", ktorej silný hlas a emotívne interpretácie oslovovali široké publikum a definovali bluesový spev.
Jazz sa rýchlo šíril z USA do Európy, kde si získal obrovskú popularitu, najmä vo Francúzsku a Nemecku. Európski hudobníci, inšpirovaní jazzom, začali vytvárať vlastné jazzové štýly, ktoré kombinovali americké vplyvy s európskymi hudobnými tradíciami. Jazzové kluby a tanečné sály sa stali centrami spoločenského života a jazzová hudba prenikla do filmov, divadla a populárnej kultúry.
Paralelne s jazzom sa po 1. svetovej vojne rozvíjal a upevňoval aj blues. Blues, s jeho hlbokými koreňmi v afroamerických spirituáloch, work songoch a field holleroch, bol hudobným vyjadrením ťažkých životných podmienok, rasovej diskriminácie a ekonomickej neistoty, ktoré charakterizovali život mnohých Afroameričanov na juhu USA. Po vojne, v období "Veľkej migrácie", keď sa státisíce Afroameričanov presúvali z juhu na sever, blues sa rozšírilo do mestských centier ako Chicago a Detroit, kde sa ďalej vyvíjalo a transformovalo.
Bluesová hudba, charakteristická svojou 12-taktovou štruktúrou, bluesovými stupnicami a melancholickými textami, rezonovala s pocitmi smútku, straty a ťažkostí, ktoré boli v povojnovej spoločnosti prítomné. Blues však nebol len o smútku; obsahoval aj prvky nádeje, odolnosti a humoru. Bluesoví umelci spievali o láske, stratách, cestovaní, práci a každodennom živote s autenticitou a emotívnosťou, ktorá oslovovala poslucháčov naprieč rasovými a spoločenskými vrstvami.
Medzi významných bluesových umelcov obdobia po 1. svetovej vojne patriaRobert Johnson, legendárny bluesový gitarista a spevák, ktorého mystická povesť a virtuózna hra ovplyvnili generácie hudobníkov. Hoci jeho nahrávky pochádzajú z 30. rokov 20. storočia, jeho hudba bola formovaná bluesovou tradíciou, ktorá sa rozvinula po vojne.Blind Lemon Jefferson, ďalší významný bluesový gitarista a spevák, bol jedným z prvých bluesových umelcov, ktorí nahrávali komerčne a jeho hudba mala široký vplyv na vývoj bluesu. Podobne ako Bessie Smith v jazze, aj v blues dominovali silné ženské hlasy.Ma Rainey, prezývaná "matka blues", bola priekopníčkou bluesového spevu a jej nahrávky z 20. rokov 20. storočia sú kľúčové pre pochopenie raného bluesu.Mamie Smith sa stala prvou afroamerickou umelkyňou, ktorá nahrala bluesovú pieseň "Crazy Blues" v roku 1920, čo znamenalo komerčný prelom bluesovej hudby.
Blues, podobne ako jazz, prenikol do populárnej hudby a ovplyvnil rôzne žánre, od country a rhythm and blues až po rock and roll. Bluesová forma a bluesové témy sa stali univerzálnym jazykom hudobného vyjadrenia pocitov a skúseností.
V oblasti klasickej hudby znamenala 1. svetová vojna prelom s romantizmom 19. storočia. Rozpad Rakúsko-Uhorska a ďalších impérií, pád starých spoločenských štruktúr a hrôzy modernej vojny spochybnili ideály a estetiku romantizmu. Mnohí skladatelia sa po vojne obrátili k novým hudobným smerom, hľadajúc jazyk, ktorý by lepšie vyjadroval skúsenosť 20. storočia.
Jedným z dominantných trendov v klasickej hudbe po 1. svetovej vojne bolneoklasicizmus. Neoklasicizmus sa snažil o návrat k formálnym princípom a estetike baroka a klasicizmu, odmietajúc prehnanú emocionalitu a programovosť romantizmu. Skladatelia akoIgor Stravinskij v jeho baletoch "Pulcinella" a "Symfónia žalmov" aleboPaul Hindemith v jeho "Gebrauchsmusik" (hudba pre praktické účely) hľadali inšpiráciu v minulosti, ale zároveň ju pretvárali v modernom duchu. Neoklasicizmus sa vyznačoval jasnosťou foriem, lineárnou polyfóniou, tonálnou harmóniou (hoci často rozšírenou) a často ironickým alebo odosobneným výrazom.
Ďalším významným smerom bolexpresionizmus aatonálna hudba, reprezentovaná najmäDruhou viedenskou školou, ktorej kľúčovými postavami boliArnold Schoenberg,Alban Berg aAnton Webern. Schoenberg vyvinuldvanásťtónovú techniku (dodekafóniu), ktorá sa stala jedným z najvplyvnejších kompozičných princípov 20. storočia. Atonálna hudba, ktorá sa vedome vyhýbala tonálnemu centru, vyjadrovala pocity úzkosti, odcudzenia a rozpadu, ktoré boli v povojnovej Európe silné. Bergova opera "Wozzeck", napísaná v rokoch 1914-1922, je majstrovským dielom expresionistickej opery, ktorá hlboko reflektuje sociálne a psychologické traumy vojny a povojnového obdobia.
Okrem neoklasicizmu a atonality sa v klasickej hudbe po 1. svetovej vojne objavili aj ďalšie zaujímavé trendy.Béla Bartók aZoltán Kodály sa venovali zberu a spracovaniu ľudovej hudby, čím vytvorili originálny hudobný štýl, ktorý kombinoval moderné kompozičné techniky s prvkami maďarskej a balkánskej ľudovej tradície.Sergej Prokofjev aDmitrij Šostakovič, hoci pôsobili v Sovietskom zväze, patrili k významným skladateľom 20. storočia, ktorí vo svojej hudbe reflektovali politické a spoločenské zmeny svojej doby. Prokofjev bol známy pre svoj melodický talent a rytmickú energiu, zatiaľ čo Šostakovičova hudba často obsahovala prvky tragédie, irónie a sociálnej kritiky.
Klasická hudba po 1. svetovej vojne bola charakterizovaná pluralitou štýlov a smerov. Skladatelia experimentovali s novými harmóniami, rytmami, formami a inštrumentáciou, hľadajúc jazyk, ktorý by adekvátne vyjadril komplexnú a často protirečivú realitu 20. storočia.
Zatiaľ čo jazz a blues dominovali v oblasti afroamerickej hudby a klasická hudba prechádzala obdobím radikálnych zmien, populárna hudba po 1. svetovej vojne zažívala obdobie rastu a diverzifikácie. Rozvoj gramofónových platní a rozhlasového vysielania umožnil šírenie hudby k širšiemu publiku a vznikol masový hudobný priemysel.
Tanečná hudba sa stala nesmierne populárnou v 20. rokoch 20. storočia. Jazz, s jeho tanečným rytmom, bol prirodzeným soundtrackom pre tanečnú mániu, ktorá zachvátila spoločnosť. Nové tance akoCharleston,Foxtrot,Shimmy aBlack Bottom sa stali symbolmi modernej doby a tanečné sály a kluby praskali vo švíkoch. Orchestre hrajúce tanečnú hudbu, často inšpirované jazzom, boli veľmi žiadané a populárni speváci a speváčky tanečných piesní sa stali hviezdami.
Tin Pan Alley, centrum populárnej hudobnej produkcie v New Yorku, produkovalo množstvo chytľavých piesní, ktoré sa rýchlo šírili po celom svete. Skladatelia a textári z Tin Pan Alley písali piesne pre broadwayské muzikály, revuálne predstavenia a pre gramofónový priemysel. Tieto piesne boli často ľahké, melodické a určené na zábavu a únik od starostí každodenného života.
Populárna hudba po 1. svetovej vojne bola charakterizovaná eklekticizmom a miešaním rôznych žánrov a vplyvov. Jazzové prvky prenikali do populárnych piesní, vznikali nové žánre akoswing avaudeville, ktoré kombinovali hudbu, tanec a humor. Populárna hudba sa stávala čoraz komerčnejšou a masovejšou, ale zároveň sa stala dôležitou súčasťou každodenného života a kultúrnej identity.
Okrem mainstreamových žánrov jazzu, bluesu, klasickej a populárnej hudby sa po 1. svetovej vojne objavili aj avantgardné a experimentálne hudobné hnutia, ktoré spochybňovali tradičné predstavy o hudbe a hľadali nové hranice zvukového vyjadrenia. Tieto hnutia boli často spojené s ďalšími avantgardnými umeleckými smermi ako dadaizmus, surrealizmus a futurizmus.
Dadaizmus, umelecké hnutie, ktoré vzniklo počas 1. svetovej vojny v reakcii na hrôzy a absurditu vojny, sa prejavilo aj v hudbe. Dadaistickí hudobníci, ako napríkladErik Satie, experimentovali s nonsensom, humorom, iróniou a provokáciou. Satieho "Gymnopédie" a "Parade" sú príkladmi dadaistickej hudby, ktorá spochybňuje tradičné estetické normy a používa jednoduché, repetitívne a často ironické hudobné materiály.
Futurizmus, talianske umelecké hnutie, ktoré oslavovalo modernú technológiu, rýchlosť a hluk, sa tiež prejavilo v hudbe. Futuristickí hudobníci, ako napríkladLuigi Russolo, experimentovali s novými zvukmi a hlukmi, ktoré produkovali stroje a moderná technológia. Russolo v roku 1913 publikoval manifest "Umenie hluku" a vynašiel "intonarumori" - generátory hluku, ktoré mali nahradiť tradičné hudobné nástroje. Futuristická hudba sa snažila rozšíriť pojem hudby o všetky zvuky okolitého sveta.
Experimentálna hudba po 1. svetovej vojne sa vyznačovala snahou o hľadanie nových zvukových materiálov, kompozičných techník a foriem. Skladatelia experimentovali s atonálnou hudbou, mikrotonálnou hudbou, konkrétnou hudbou (musique concrète) a elektronickou hudbou.Edgard Varèse, francúzsko-americký skladateľ, bol priekopníkom experimentálnej hudby, ktorý vo svojich dielach používal nové zvukové masy, rytmickú komplexnosť a nekonvenčnú inštrumentáciu. Jeho skladby ako "Ionisation" a "Amériques" sú príkladmi radikálnej experimentálnej hudby, ktorá predznamenala vývoj hudby 20. storočia.
Po prechode cez konkrétne žánre a hnutia môžeme zovšeobecniť niektoré kľúčové trendy a zmeny, ktoré charakterizovali hudbu po 1. svetovej vojne:
Hudba po 1. svetovej vojne bola dynamická, rozmanitá a plná protikladov. Bola to hudba zrodená z traumy a straty, ale aj z nádeje a túžby po obnove. Bola to hudba, ktorá odrážala modernú dobu so všetkými jej protirečeniami a komplexnosťou. Toto obdobie položilo základy pre ďalší vývoj hudby v 20. storočí a dodnes nás inšpiruje svojou kreativitou, inováciou a hĺbkou.
tags: #Hudba