Impresionizmus v hudbe, rovnako ako v maliarstve a literatúre, predstavuje umelecký smer, ktorý sa rozvinul koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Jeho cieľom bolo zachytiť prchavé dojmy, nálady a atmosféru, a to prostredníctvom inovatívnych hudobných techník a výrazových prostriedkov. Na rozdiel od romantizmu, ktorý kládol dôraz na silné emócie a dramatické príbehy, impresionizmus sa sústredil na jemnosť, subtílnosť a evokáciu zmyslových vnemov.
Aby sme pochopili podstatu hudobného impresionizmu, je potrebné sa bližšie pozrieť na jeho charakteristické znaky. Tieto sa prejavujú v rôznych aspektoch hudobnej kompozície, od harmónie a melódie až po rytmus a inštrumentáciu.
Harmónia v impresionistickej hudbe sa výrazne odlišuje od tradičnej harmónie klasicizmu a romantizmu. Impresionisti sa odklonili od funkčnej harmónie, ktorá je založená na jasných tonálnych vzťahoch a kadenciách. Namiesto toho uprednostňovalirozšírenú tonalitu,modálne stupnice (napríklad starocirkevné módy),pentatoniku (päťtónovú stupnicu) acelotónovú stupnicu. Celotónová stupnica, ktorá sa skladá len z celých tónov, vytváravágny a nejasný tonálny pocit, čo je typické pre impresionistickú atmosféru.
Použitiedisónancií je ďalším charakteristickým rysom. Disónancie už nie sú vnímané ako niečo, čo sa musí nevyhnutne rozviesť do konsonancie, ale ako farba sama o sebe. Často sa používajúakordy s pridanými tónmi (napríklad akordy s pridanou sextou, nonou alebo undecimou), ktoré obohacujú zvukový obraz a dodávajú muzložitosť a farebnosť.
Paralelné postupy akordov, kedy sa celé akordy posúvajú paralelne bez ohľadu na tonálnu funkciu, sú tiež bežné. Tento postup vytváraplynulý, hmlistý zvukový efekt, ktorý je veľmi charakteristický pre impresionizmus.
Melódie v impresionistickej hudbe sú častofragmentované amotivické, namiesto rozsiahlych a spevných tém romantizmu. Sú skôrnáznakové aevokujúce, než jasne definované a rozvíjajúce sa. Melodické linky sa často pohybujú vúzkych rozsahoch a využívajúmodálne a pentatonické stupnice, čo im dodávaexotický alebo archaický nádych.
Dôležitú úlohu zohrávakontúra melódie, ktorá je častovlnovitá aplynulá, bez výrazných skokov a dramatických vrcholov. Melódie sú častoornamentované a zdobenéprechodnými tónmi aapogiatúrami, čo im dodávajemnosť a eleganciu.
Namiesto dlhých, súvislých melódií sa často stretávame skrátkymi, opakujúcimi sa motívmi, ktoré sa transformujú a kombinujú rôznymi spôsobmi. Tento prístup pripomínaimpresionistickú maliarsku techniku, kde sa obraz skladá z drobných ťahov štetcom, ktoré sa spájajú do celkového dojmu.
Rytmus v impresionistickej hudbe je častoflexibilný anepravidelný. Tradičné metrické schémy a pravidelné rytmické pulzy sú častooslabované aleboskryté. Používa sarubato (voľná tempová úprava) aagogické nuansy (jemné zmeny tempa), ktoré dodávajú hudbeplynulosť a spontánnosť.
Časté súsynkopy anepravidelné rytmické skupiny, ktoré narúšajú pravidelný rytmický tok. Taktiež sa využívapolymetriu, kedy sa súčasne kombinujú rôzne metre, čo vytvárakomplexnejší a vrstevnatejší rytmický obraz.
Rytmus v impresionizme nie je hnacou silou hudby, ako napríklad v baroku alebo klasicizme. Skôr slúži napodčiarknutie nálady a atmosféry, a na vytvoreniepocitu plynúceho času, podobne ako v prírode, kde rytmus nie je striktne pravidelný, ale skôr organický a premenlivý.
Timbre, čiže farba zvuku, zohráva v impresionistickej hudbekľúčovú úlohu. Impresionisti venovali veľkú pozornosťbohatosti a pestrosti zvukových farieb. Orkester sa stávapaletou farieb, ktorou skladateľ maľuje zvukové obrazy.
V inštrumentácii sa kladie dôraz najemné a subtílne zvukové kombinácie. Preferujú savysoké registre nástrojov,mäkké artikulácie adynamické nuansy. Často sa používajúsordiny,flautando (hra na husliach pri kobylke, vytvárajúca flautový zvuk) a iné techniky, ktoré zjemňujú zvuk a dodávajú muéterický charakter.
Netradičné kombinácie nástrojov sú bežné. Napríklad, kombinácia harfy a flauty, alebo lesného rohu a violončela, sa používa na vytvoreniešpecifickej nálady a atmosféry. Dôležitá jetransparentnosť zvuku, kedy sa jednotlivé nástroje a ich farby jasne odlišujú a vzájomne sa dopĺňajú.
Klavír zohráva v impresionistickej hudbe obzvlášť významnú úlohu. Vďaka svojej schopnosti produkovať širokú škálu farieb a dynamických odtieňov, sa stal ideálnym nástrojom pre vyjadrenie impresionistických nálad a dojmov. Klavírne skladby impresionistov často imitujúzvuky prírody, ako napríklad šum vody, vánok vetra, alebo svetlo mesiaca.
Forma v impresionistickej hudbe je menej striktná avoľnejšia ako v klasických formách. Tradičné formy ako sonáta, symfónia alebo koncert sa častotransformujú aleboopúšťajú. Impresionisti uprednostňujúmenšie formy, ako súprelúdiá,arabesky,nokturná,estampey abalady, ktoré sú vhodnejšie pre zachytenie prchavých nálad a atmosfér.
Forma sa často riadiprogramovým obsahom aleboliterárnou inšpiráciou. Mnohé impresionistické skladby súinšpirované prírodou,maliarstvom alebopoéziou. Skladateľ sa snažízvukom vyjadriť vizuálny alebo literárny dojem, a forma sa prispôsobuje tomuto cieľu.
Asociatívnosť avoľná asociácia ideí sú dôležité princípy formotvorby. Skladba sa často rozvíjaplynule a organicky, bez striktných formálnych delení. Dôraz sa kladie nacelkový dojem a atmosféru, nie na formálnu štruktúru.
Hoci impresionizmus bol predovšetkým francúzskym fenoménom, jeho vplyv sa rozšíril aj do iných krajín. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov hudobného impresionizmu patria:
Claude Debussy je považovaný zanajvýznamnejšieho predstaviteľa hudobného impresionizmu a jedného znajvplyvnejších skladateľov 20. storočia. Jeho hudba je synonymom impresionistickej estetiky a inovácie.
Debussy sa narodil v Saint-Germain-en-Laye vo Francúzsku. Študoval na parížskom konzervatóriu, kde sa prejavil akorebel proti akademickým konvenciám. Bol fascinovanýexotickou hudbou, najmäjavánskym gamelanom, ktorý počul na Svetovej výstave v Paríži v roku 1889. Tento zážitok ho inšpiroval kexperimentovaniu s novými zvukovými farbami a harmóniami.
Debussyho hudba je charakteristickájemnosťou, subtílnosťou a zmyselnosťou. Jeho diela evokujúnálady, atmosféru a prírodné obrazy. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
Debussyhoklavírna tvorba je rozsiahla a zahŕňa cykly akoPréludes,Estampes,Images aChildren's Corner. Tieto diela sú plnézvukových experimentov,nových harmonických postupov abohatých farieb. Debussyho klavírny štýl jejemný, lyrický a virtuózny zároveň.
Debussyhovplyv na hudbu 20. storočia je obrovský. Jeho inovácie v harmónii, inštrumentácii a forme otvorili nové cesty pre ďalšie generácie skladateľov. Jeho hudba inšpirovala mnohých skladateľov, od Ravela a Satieho až po Stravinského a Bartóka.
Maurice Ravel bol ďalším významným francúzskym skladateľom, ktorý sa často spája s impresionizmom, hoci jeho štýl jekomplexnejší a ťažšie zaraditeľný. Ravel bolmajstrom inštrumentácie abrilantným orchestrátorom. Jeho hudba sa vyznačujeprecíznosťou, eleganciou a virtuozitou.
Ravel sa narodil v Ciboure v Baskicku. Študoval na parížskom konzervatóriu, kde bol spolužiakom s Enescuom a Koechlinom. Hoci bol ovplyvnený Debussym, Ravel si vyvinulvlastný, osobitý štýl. Bol fascinovanýšpanielskou hudbou afolklórom, čo sa odrazilo v mnohých jeho dielach.
Medzi Ravelove najznámejšie diela patria:
Ravelovaorchestrálna tvorba je rozsiahla a zahŕňa okrem baletov a symfonických diel aj orchestrácie klavírnych skladieb, ako napríkladPictures at an Exhibition od Musorgského. Jeho orchestrácie súmajstrovské afarebné, s dôrazom nadetail a precíznosť.
Hoci Ravel bol často označovaný za impresionistu, sám sa od tohto označenia dištancoval. Jeho hudba ještrukturálne pevnejšia aformálne jasnejšia ako Debussyho. Ravelova tvorba jeeklektická a kombinuje rôzne vplyvy, od impresionizmu a symbolizmu až po klasicizmus a barok.
Erik Satie bol francúzsky skladateľ a klavirista, ktorého hudba jejedinečná a ťažko zaraditeľná. Hoci je často spájaný s impresionizmom, Satieho štýl jeminimalistický, ironický a avantgardný. Bolpredchodcom minimalizmu ahudobného absurdizmu.
Satie sa narodil v Honfleure vo Francúzsku. Študoval na parížskom konzervatóriu, ale štúdium nedokončil. Bolexcentrickou osobnosťou arebelom proti konvenciám. Jeho hudba jejednoduchá, priamočiara a často humoristická.
Medzi Satieho najznámejšie diela patria:
Satieho hudba jeinovatívna a provokatívna. Jeho jednoduchosť a minimalizmus bolireakciou na romantický a impresionistický prebytok. Satieho vplyv na hudbu 20. storočia je značný. Jeho diela inšpirovali mnohých skladateľov, od Debussyho a Ravela až po Cagea a Reicha.
Okrem troch hlavných predstaviteľov, k impresionizmu sa hlásili aj ďalší skladatelia, hoci ich štýl sa mohol líšiť:
Diela hudobného impresionizmu sú rozmanité a zahŕňajú rôzne žánre a formy. Spoločným menovateľom jesnaha o zachytenie prchavých dojmov, nálad a atmosfér, prostredníctvom inovatívnych hudobných techník a výrazových prostriedkov. Medzi najvýznamnejšie diela patria:
Tieto diela predstavujú len zlomok bohatej a rozmanitej tvorby hudobného impresionizmu. Ich počúvanie nám umožňuje preniknúť do svetajemných nálad, zmyselných dojmov a zvukových farieb, ktoré charakterizujú tento jedinečný umelecký smer.
tags: #Hudba