Ľudová hudba, pokladnica tradičných melódií a rytmov, prežíva v modernom svete renesanciu. Či už ide o jej začlenenie do súčasných hudobných žánrov, využitie v reklamách a filmoch, alebo o jej zachovanie a propagáciu prostredníctvom festivalov a workshopov, ľudová hudba si nachádza nové spôsoby, ako osloviť publikum a udržať si svoju relevantnosť.
Ľudová hudba, ako ju poznáme dnes, má hlboké korene v minulosti. Jej počiatky siahajú do obdobia pred vznikom moderných hudobných technológií a jej charakter bol formovaný ústnym podaním, tradíciami a kultúrnymi zvyklosťami rôznych etnických skupín. Sumeri, známi zdokonaľovaním hudobných nástrojov ako lýra, lutna, flauta, trúbky, štrkadlá, bronzové zvony, činely a bubny, prispeli k rozvoju hudby v staroveku. Súčasne prekvitala kultúra v Číne, kde sa vyjadrovali pomocou 60 tónin a okolo roku 200 p.n.l. si vytvorili vlastné notové písmo. Neskôr sa rozvíjala aj hudba v Indii. Hudba staroveku vyvrcholila v Grécku, kde sa stala súčasťou divadelných predstavení a náboženských obradov.
V stredoveku zohrávala hudba dôležitú úlohu v náboženských obradoch a v živote feudálnej spoločnosti. Vznikali nové hudobné formy, ako napríklad gregoriánsky chorál a trubadúrska hudba. Teoretické traktáty o hudbe boli súčasťou výchovy a zdôrazňovali alegorický a matematický základ hudby. Manlius Torquatus Sverinus Boethius položil základy stredovekej hudobnej výchovy svojim traktátom.
Novovek priniesol rozvoj hudobných nástrojov a vznik nových hudobných štýlov, ako napríklad baroková hudba, klasicizmus a romantizmus. Ľudová hudba sa stala inšpiráciou pre mnohých skladateľov, ktorí ju začlenili do svojich diel.
Ľudová hudba sa vyznačuje niekoľkými charakteristickými znakmi, ktoré ju odlišujú od iných hudobných žánrov. Medzi najdôležitejšie patria:
Slovensko má bohatú a rozmanitú ľudovú hudbu, ktorá sa vyznačuje regionálnymi rozdielmi a rôznymi hudobnými nástrojmi. Literárne a hudobné múzeum na Slovensku zabezpečuje výskum výroby a uplatňovania ľudových hudobných nástrojov, ktoré patria medzi najstaršie umelecké prostriedky. Tradičné hudobné nástroje sú základom slovenskej ľudovej inštrumentálnej hudby. Slovensko má výnimočne rozsiahly a osobitý ľudový hudobný fond.
Medzi najznámejšie slovenské ľudové hudobné nástroje patria fujara, gajdy, píšťaly, husle, cimbal, kontrabas a rôzne druhy bicích nástrojov. Každý región Slovenska má svoje typické hudobné nástroje a štýly.
Slovenská ľudová hudba sa delí na vokálnu (piesne), inštrumentálnu (hudba hraná na hudobných nástrojoch) a vokálno-inštrumentálnu (kombinácia piesní a hudby). Piesne sa spievajú pri rôznych príležitostiach, ako napríklad svadbách, pohreboch, dožinkoch, Vianociach a Veľkej noci. Inštrumentálna hudba sa hrá na tanečných zábavách, jarmokoch a festivaloch.
Ľudová hudba má pre Slovensko veľký kultúrny a historický význam. Je súčasťou národnej identity a pripomína nám naše korene a tradície. Ľudová hudba je tiež dôležitým zdrojom inšpirácie pre súčasných hudobníkov a umelcov.
V súčasnosti sa na Slovensku koná množstvo festivalov a podujatí, ktoré propagujú a zachovávajú ľudovú hudbu. Medzi najznámejšie patria Folklórny festival Východná, Detvianska folklórna slávnosť a Jánošíkove dni v Terchovej.
Ľudová hudba si nachádza cestu aj do moderného sveta. Stále viac hudobníkov a umelcov ju začleňuje do svojich diel a experimentuje s ňou. Ľudová hudba sa objavuje v rôznych hudobných žánroch, ako napríklad pop, rock, elektronická hudba a world music.
Niektoré spôsoby moderného využitia ľudovej hudby:
Na Slovensku existuje niekoľko hudobníkov a skupín, ktoré úspešne kombinujú ľudovú hudbu s modernými hudobnými štýlmi. Medzi najznámejšie patria:
Je dôležité zachovávať a propagovať ľudovú hudbu, aby sa nestratila a aby ju mohli spoznávať aj budúce generácie. Existuje niekoľko spôsobov, ako to dosiahnuť:
Hudobný žáner je kategória hudobných diel, ktoré majú spoločný štýl alebo hudobný jazyk. Hudba sa môže kategorizovať aj podľa iných kritérií, ako je geografický pôvod. Geografické oblasti môžu byť charakterizované špecifickými hudobnými štýlmi a tradíciami.
Z hľadiska periodizácie hudobných dejín poznáme dve hľadiská: všeobecno-historické (periodizácia, ktorá vychádza zo všeobecno-dejepisnej periodizácie - pravek, starovek, stredovek, novovek) a kultúrno-historické (periodizácia platná v iných druhoch umenia - hudba prírodných národov, staroveká hudba, stredoveká hudba, renesančná hudba, baroková hudba, klasicizmus, romantizmus, hudba 20. storočia).
Hudobné nástroje sú významným zvukotvorným prostriedkom na rozvíjanie a tradovanie ľudovej hudby. Majú rovnocennú funkciu s piesňovou tradíciou a interpretujú podstatnú časť tanečného repertoáru.
Medzi základné hudobné pojmy patrí aj dueto, skladba určená pre dva hlasy alebo dva hudobné nástroje (komorná hudba), durový (vyjadrenie v tónine dur alebo stupnici dur, opakom je mólový) a forma (označenie pre skupinu hudobných skladieb príbuzných v štruktúre).