Morton Feldman, významná postava hudobnej avantgardy 20. storočia, sa narodil 12. januára 1926 v New Yorku a zomrel 3. septembra 1987 v Buffale. Jeho prínos spočíva v inovatívnom prístupe ku kompozícii, predovšetkým v oblasti indeterminácie a grafickej notácie, čím sa zaradil medzi priekopníkov experimentálnej hudby.
Feldmanove korene siahajú do židovskej rodiny, ktorá emigrovala z Ukrajiny cez Varšavu do Spojených štátov. Prvé hudobné vzdelanie získal hrou na klavíri u Very Mauriny Press, ktorá bola žiačkou Ferruccia Busoniho. Press mu vštepila hlboký cit pre hudbu a zoznámila ho s dielom Alexandra Skriabina, ktorého vplyv je citeľný v Feldmanových raných kompozíciách. Neskôr, v roku 1941, začal študovať kompozíciu u Wallingforda Rieggera, čo predstavovalo významný krok v jeho hudobnom vývoji.
Feldman sa stal kľúčovou postavou Newyorskej školy, združujúcej experimentálnych skladateľov ako John Cage, Christian Wolff a Earle Brown. Táto skupina sa vyznačovala radikálnym odklonom od tradičných kompozičných postupov a experimentovaním s novými prístupmi k hudbe. Feldman sa stal priekopníkom indeterminácie, čo je prístup, ktorý ponecháva niektoré aspekty hudobnej kompozície alebo interpretácie otvorené náhode alebo voľbe interpreta. Tento prístup radikálne spochybňoval tradičnú autoritu skladateľa a zdôrazňoval participáciu interpreta na tvorivom procese.
Feldman vyvinul vlastný systém grafickej notácie, ktorý sa odlišoval od tradičného notového zápisu. Namiesto presne definovaných nôt a rytmov používal grafické symboly, ktoré interpretom poskytovali určitú voľnosť v interpretácii. Táto notácia sa často skladala z obdĺžnikov rôznych veľkostí, ktoré reprezentovali rozsah tónov, dynamiku a trvanie. Interpret si mohol zvoliť konkrétne tóny v rámci daného rozsahu a prispôsobiť tempo a dynamiku svojmu uváženiu. Cieľom bolo vytvoriť hudbu, ktorá by bola otvorená, premenlivá a závislá od okamihu interpretácie. Feldmanova hudba sa vyznačuje pomalým tempom, jemnými dynamickými odtieňmi a minimalistickou štruktúrou. Jeho kompozície často vytvárajú atmosféru ticha, kontemplácie a meditácie. Zvukový svet je charakteristický použitím nezvyčajných kombinácií nástrojov a hľadaním nových zvukových farieb.
Feldman bol úzko spätý s newyorskou umeleckou scénou a jeho tvorba bola silno ovplyvnená abstraktným expresionizmom. Priatelil sa s umelcami ako Jackson Pollock, Philip Guston a Mark Rothko, ktorých diela ho inšpirovali k hľadaniu nových možností v hudbe. Podobne ako abstraktní expresionisti, aj Feldman sa snažil oslobodiť hudbu od tradičných štruktúr a vyjadriť emócie a vnútorné stavy priamo prostredníctvom zvuku. Jeho hudba často evokuje pocit priestoru, farby a textúry, čím sa približuje k vizuálnemu umeniu.
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria:
Morton Feldman zanechal rozsiahly odkaz, ktorý ovplyvnil generácie skladateľov. Jeho inovatívny prístup ku kompozícii, grafická notácia a špecifický zvukový svet inšpirovali mnohých umelcov k hľadaniu nových možností v hudbe. Feldmanova hudba je stále živá a hrá sa po celom svete, čím si udržuje svoju relevantnosť aj v 21. storočí. Jeho dielo predstavuje dôležitú súčasť hudobnej avantgardy a jeho prínos k rozvoju hudobného myslenia je nespochybniteľný.
Hlbšia analýza Feldmanových diel odhaľuje komplexné prepojenie medzi štruktúrou, harmóniou, rytmom, inštrumentáciou a širším kontextom, ktorý formoval jeho tvorbu. Napríklad,Rothko Chapel, dielo napísané pre rovnomennú kaplnku s Rothkovými monumentálnymi maľbami, je charakteristické svojou meditatívnou atmosférou a pomalým tempom. Harmónia je minimalistická, často založená na jednoduchých akordoch a postupoch, ktoré vytvárajú pocit pokoja a kontemplácie. Rytmus je nepravidelný a fluidný, čím sa vyhýba tradičným metrickým štruktúram. Inštrumentácia je zvolená tak, aby podporila celkový charakter diela, s použitím zboru, sólových hlasov a nástrojov, ktoré vytvárajú jemné a éterické zvukové farby. Kontext diela je úzko spätý s Rothkovým umením a jeho snahou o vyjadrenie transcendentálnych zážitkov prostredníctvom farby a formy. Feldman preložil túto snahu do hudobného jazyka, čím vytvoril dielo, ktoré je hlboko prepojené s vizuálnym umením.
For Philip Guston, rozsiahla kompozícia venovaná pamiatke maliara Philipa Gustona, je ďalším príkladom Feldmanovej tvorivej metódy. Dielo je charakteristické svojou dĺžkou a komplexnou štruktúrou, ktorá je otvorená rôznym interpretáciám. Harmónia je podobne ako v Rothko Chapel minimalistická, ale zároveň obsahuje prvky disonancie a nečakaných zvratov, ktoré odrážajú Gustonovu umeleckú osobnosť a jeho prechod od abstraktného expresionizmu k figuratívnej maľbe. Rytmus je nepravidelný a fragmentovaný, čím vytvára pocit neistoty a nestability. Inštrumentácia je variabilná a môže zahŕňať rôzne nástroje, čo umožňuje interpretom prispôsobiť zvuk diela svojim vlastným preferenciám. Kontext diela je úzko spätý s Gustonovým životom a tvorbou, a Feldman sa snažil zachytiť jeho umelecký odkaz a jeho vplyv na moderné umenie.
String Quartet No. 2 je jedným z Feldmanových najdlhších a najkomplexnejších diel. Jeho štruktúra je extrémne rozsiahla a trvá niekoľko hodín bez prestávky. Harmónia je založená na jemných a postupných zmenách, vytvárajúc hypnotický a meditatívny efekt. Rytmus je takmer nepostrehnuteľný, čo prispieva k pocitu zastaveného času. Inštrumentácia je obmedzená na sláčikové kvarteto, ale Feldman využíva rôzne techniky hry, aby dosiahol širokú škálu zvukových farieb. Kontext diela je abstraktný a neviaže sa na konkrétne udalosti alebo osoby. Feldman sa snažil vytvoriť hudbu, ktorá by bola sama osebe, bez akýchkoľvek mimohudobných asociácií.
Hoci je Feldman často zaraďovaný medzi minimalistických skladateľov, jeho prístup k hudbe sa v niektorých ohľadoch líši od tvorby Steva Reicha alebo Philipa Glassa. Feldmanova hudba je menej repetitívna a viac zameraná na jemné zmeny a nuansy. Jeho kompozície sú často otvorené rôznym interpretáciám a neobsahujú presne definované štruktúry. Na rozdiel od Reicha a Glassa, ktorí sa často inšpirovali mimoeurópskou hudbou, Feldman čerpal inšpiráciu z abstraktného expresionizmu a snažil sa vytvoriť hudbu, ktorá by bola podobná vizuálnemu umeniu.
Feldmanova hudba sa stretla s rôznymi reakciami. Niektorí kritici ju oceňovali pre jej originalitu, hĺbku a meditatívnu atmosféru, zatiaľ čo iní ju kritizovali pre jej monotónnosť, dĺžku a nedostatok štruktúry. Napriek tomu si Feldman získal široké uznanie a jeho dielo je dnes považované za dôležitú súčasť hudobnej avantgardy.
Feldmanov vplyv na súčasnú hudbu je nepopierateľný. Jeho inovatívny prístup ku kompozícii, grafická notácia a špecifický zvukový svet inšpirovali mnohých skladateľov k hľadaniu nových možností v hudbe. Jeho dielo je stále živé a hrá sa po celom svete, čím si udržuje svoju relevantnosť aj v 21. storočí. Feldman predstavuje dôležitú postavu hudobnej avantgardy a jeho prínos k rozvoju hudobného myslenia je nespochybniteľný.
Zbierka Feldmanových rukopisov obsahuje 72 partitúr a 7 sád partov pre jeho skladby. Táto zbierka však neposkytuje veľa informácií o Feldmanových kompozičných procesoch alebo myslení, pretože rukopisy sú vellumové čistopisy, ktoré Peters použil na výrobu svojich publikácií Feldmanovej hudby.
tags: #Skladatel