Ján Ambróz, rodák z Nižných Ružbách, sa zapísal do sŕdc milovníkov slovenskej ľudovej hudby ako interpret horehronských piesní. Jeho životná cesta, hoci spojená aj s právnickou profesiou a pôsobením v ŠtB, je neodmysliteľne spätá s uchovávaním a šírením kultúrneho dedičstva Slovenska.
Ján Ambróz sa narodil 25. augusta 1948 v Nižných Ružbachoch. Informácie o jeho detstve a vzdelávaní sú pomerne skromné, avšak je známe, že vyštudoval právo. Okrem právnickej kariéry sa venoval aj spevu, čím si získal popularitu a uznanie v radoch poslucháčov ľudovej hudby.
Jeho manželkou je Božena Ambrózová, s ktorou má tri dcéry: Miriam Galkovú, Moniku Ambrózovú a Janu Ambrózovú. Má vnučku Jazmínu Galkovú.
Popri speváckej kariére pôsobil Ján Ambróz aj ako právnik. Zmienky o jeho pôsobení v ŠtB (Štátna bezpečnosť) vrhajú na jeho osobu kontroverzný tieň. Táto časť jeho života je dôležitá pre komplexné pochopenie jeho osobnosti a dobového kontextu. Dôležité je podotknúť, že pôsobenie v ŠtB v minulosti mohlo byť podmienené rôznymi faktormi a okolnosťami, ktoré je potrebné brať do úvahy.
Hudobná kariéra Jána Ambróza je úzko spätá s horehronskou oblasťou a jej bohatým folklórnym dedičstvom. Jeho interpretácie ľudových piesní sú charakteristické autenticitou a citlivým prístupom k tradičným motívom. Jeho hlas a prejav si získali obľubu u širokého publika, čím prispel k popularizácii horehronskej hudby.
Ján Ambróz bol členom mužskej speváckej skupiny folklórneho súboru Partizán, kde rozvíjal svoj talent a nadobúdal skúsenosti s interpretáciou ľudových piesní. Neskôr sa stal sólovým spevákom, čo mu umožnilo plne realizovať svoj umelecký potenciál. Pravidelne vystupoval na významných folklórnych festivaloch na Slovensku, ako napríklad v Heľpe, Myjave, Detve, vo Východnej a v Košiciach. Tieto vystúpenia mu priniesli nielen uznanie, ale aj možnosť prezentovať horehronskú hudbu širšiemu publiku. Jeho účasť na týchto podujatiach svedčí o jeho aktívnom zapojení do života slovenskej folklórnej scény.
V roku 1983 nahral Ján Ambróz ako sólista pieseň "Parobské z Horehronia" v úprave Svetozára Stračinu. Táto nahrávka predstavuje významný moment v jeho kariére a zároveň cenný príspevok do archívu slovenskej ľudovej hudby. Svetozár Stračina, významný slovenský hudobný skladateľ a aranžér, svojou úpravou piesne "Parobské z Horehronia" podčiarkol jej krásu a tradičný charakter. Ďalšie nahrávky a diela Jána Ambróza sú pravdepodobne uložené v archívoch rozhlasu, televízie a súkromných zbierkach.
Počas svojej kariéry spolupracoval Ján Ambróz s rôznymi hudobníkmi a folklórnymi skupinami. Tieto spolupráce obohacovali jeho umelecký prejav a umožňovali mu experimentovať s rôznymi hudobnými štýlmi a aranžmánmi. Medzi umelcov, s ktorými Ján Ambróz spolupracoval, patrí napríklad Martina Ťasková Kanošová, finalistka súťaže Zem spieva. Spolupráca s ňou bola súčasťou koncertu k jeho 75. narodeninám v Banskej Bystrici.
Horehronské piesne, ktoré Ján Ambróz interpretuje, sú charakteristické svojou melódiou, textami a tematickým zameraním. Často zobrazujú život na dedine, prácu v lese, lásku, rodinu a tradície. Tieto piesne sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Horehronia a Slovenska ako celku. Ján Ambróz svojou interpretáciou prispieva k ich zachovávaniu a šíreniu medzi súčasnými generáciami.
Odkaz Jána Ambróza v slovenskej kultúre je predovšetkým v jeho príspevku k uchovávaniu a šíreniu tradičnej ľudovej hudby. Jeho interpretácie horehronských piesní sú cenným zdrojom pre štúdium a poznávanie slovenskej kultúry. Napriek kontroverziám spojeným s jeho pôsobením v ŠtB, jeho hudobná tvorba zostáva neoddeliteľnou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Je dôležité pristupovať k jeho životu a dielu komplexne, s prihliadnutím na všetky aspekty jeho osobnosti a dobový kontext.
Pôsobenie Jána Ambróza v ŠtB je kontroverznou témou, ktorá vyvoláva rôzne reakcie a názory. Je dôležité analyzovať túto časť jeho života s kritickým odstupom a zohľadniť dobové okolnosti. Niektorí ľudia kritizujú jeho pôsobenie v ŠtB ako morálne neprijateľné, zatiaľ čo iní poukazujú na to, že vtedajšia situácia bola zložitá a pôsobenie v ŠtB mohlo byť podmienené rôznymi faktormi. Diskusia o tejto téme by mala byť vedená s rešpektom k rôznym názorom a s cieľom objektívne zhodnotiť jeho pôsobenie v ŠtB v kontexte doby.
Počas svojej kariéry získal Ján Ambróz rôzne ocenenia a uznania za svoju prácu v oblasti ľudovej hudby. Tieto ocenenia svedčia o jeho prínose k slovenskej kultúre a o uznaní, ktoré si získal v radoch odborníkov a poslucháčov. Informácie o konkrétnych oceneniach a uznaniach Jána Ambróza je možné nájsť v archívoch kultúrnych inštitúcií a v dobovej tlači.
Hoci Ján Ambróz patrí k staršej generácii spevákov ľudových piesní, jeho tvorba má stále vplyv na súčasnú kultúru. Jeho piesne sú stále počúvané a interpretované mladšími generáciami hudobníkov. Jeho prístup k interpretácii ľudových piesní je inšpiráciou pre mnohých umelcov, ktorí sa venujú folklóru. Jeho odkaz je dôležitý pre zachovanie a šírenie slovenskej kultúry medzi súčasnými a budúcimi generáciami.
Život a dielo Jána Ambróza je komplexným príbehom, ktorý zahŕňa hudobnú kariéru, právnickú prax a kontroverzné pôsobenie v ŠtB. Jeho prínos k slovenskej kultúre je predovšetkým v uchovávaní a šírení tradičnej ľudovej hudby, najmä horehronských piesní. Napriek kontroverziám, jeho hudobná tvorba zostáva neoddeliteľnou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Je dôležité pristupovať k jeho životu a dielu komplexne, s prihliadnutím na všetky aspekty jeho osobnosti a dobový kontext.