Ján Kollár (1793 – 1852) je kľúčovou postavou slovenského národného obrodenia a jeho tvorba je neoddeliteľne spojená s umeleckým smerom klasicizmu. Táto kombinácia priniesla diela, ktoré nielenže esteticky zodpovedali vtedajším normám, ale zároveň podnecovali národné povedomie a definovali identitu Slovákov v rámci širšieho kontextu slovanskej vzájomnosti.
Klasicizmus, ako umelecký smer, sa vyznačuje návratom k antickým vzorom, harmónii, vyváženosti a racionálnemu prístupu. Vznikol vo Francúzsku v 17. storočí, za vlády Ľudovíta XIV., a jeho estetické princípy sa rýchlo rozšírili po celej Európe. Dôraz sa kládol na jasnosť, jednoduchosť a formálnu dokonalosť, čo sa prejavovalo v architektúre, sochárstve, literatúre a hudbe. V literatúre klasicizmus preferoval prísne formy, ako sú ódy, elégie a eposy, a témy, ktoré reflektovali ideály cnosti, povinnosti a rozumu.
Na Slovensko prenikol klasicizmus s určitým oneskorením, pričom sa prelína s obdobím osvietenstva a národného obrodenia. V tomto kontexte sa klasicistické formy stali nástrojom na vyjadrenie národných ideálov a podnecovanie vlastenectva. Diela, inšpirované antickými vzormi, boli pretransformované tak, aby slúžili cieľom národného obrodenia – budovaniu národného povedomia, jazyka a kultúry.
Ján Kollár pôsobil ako evanjelický kňaz v Budapešti približne 30 rokov. Jeho život bol úzko spätý s intelektuálnym a kultúrnym životom Slovákov v Uhorsku. Okrem kňazského povolania sa venoval literárnej tvorbe, jazykovede a filozofii. Bol presvedčený o potrebe zjednotenia a spolupráce slovanských národov, čo sa odrazilo v jeho koncepcii slovanskej vzájomnosti.
Kollárova myšlienka slovanskej vzájomnosti bola založená na presvedčení, že slovanské národy majú spoločnú kultúrnu a jazykovú históriu, ktorá ich zaväzuje k vzájomnej podpore a spolupráci. Videl v tom jediný spôsob, ako sa ubrániť germanizácii a maďarizácii, ktoré ohrozovali identitu slovanských národov v Uhorsku. Táto idea sa stala základným kameňom jeho tvorby a ovplyvnila celé generácie slovenských intelektuálov a národovcov.
Najvýznamnejším dielom Jána Kollára je rozsiahla básnická skladbaSlávy dcéra. Toto dielo je nielen literárnym monumentom, ale aj manifestom slovanskej vzájomnosti a národného obrodenia. Skladá sa z Predspevu a piatich spevov, ktoré sú venované jednotlivým slovanským krajinám a národom.
PredspevSlávy dcéry je považovaný za jednu z najvýznamnejších básní slovenského klasicizmu. Kollár v ňom vyjadruje svoje presvedčenie o potrebe zjednotenia a spolupráce slovanských národov. Poukazuje na ich spoločnú minulosť a kultúru, ale aj na hrozby, ktoré ich ohrozujú. Zároveň vyjadruje vieru v budúcnosť slovanských národov a ich schopnosť prežiť a rozvíjať sa. Predspev je plný patetických výziev a metafor, ktoré majú podnietiť národné povedomie a vlastenectvo.
Jednotlivé spevySlávy dcéry sú venované jednotlivým slovanským krajinám a národom. Kollár v nich opisuje ich históriu, kultúru a súčasnú situáciu. Poukazuje na ich silné stránky, ale aj na problémy a výzvy, ktorým čelia. Zároveň vyjadruje svoju lásku a obdiv k slovanským národom a ich kultúre. V jednotlivých spevoch sa prejavuje Kollárov rozsiahly prehľad o slovanských dejinách a kultúre, ako aj jeho hlboké presvedčenie o potrebe slovanskej vzájomnosti.
Slávy dcéra je rozsiahle dielo, ktoré kombinuje klasicistické formy s romantickými ideálmi a národnými motívmi. Kollár v ňom využíva rôzne literárne prostriedky, ako sú alegórie, metafory a personifikácie, aby vyjadril svoje myšlienky a emócie. Dielo je plné patetických výziev a optimistických vízií, ktoré mali podnietiť národné povedomie a vlastenectvo Slovákov a ostatných slovanských národov.
OkremSlávy dcéry je Kollár autorom aj ďalších významných diel, ako súNárodnie spievanky. Zbieral vyše 2500 ľudových a umeleckých piesní zo Slovenska, Čiech a Moravy, ktoré sa stali východiskom pre prácu štúrovcov. Tieto piesne boli dôležitým zdrojom inšpirácie pre ďalšie generácie slovenských básnikov a hudobníkov. Kollár sa venoval aj jazykovede a filozofii, pričom sa snažil o rozvoj slovenského jazyka a kultúry. Jeho dielo malo významný vplyv na formovanie slovenskej identity a národného povedomia.
Kollárova tvorba bola v minulosti aj v súčasnosti predmetom rôznych kritických analýz a interpretácií. Niektorí kritici mu vyčítali prílišný dôraz na slovanskú vzájomnosť a idealizáciu slovanských národov. Iní, naopak, vyzdvihovali jeho prínos k rozvoju slovenského jazyka a kultúry a jeho schopnosť podnietiť národné povedomie Slovákov. V súčasnosti je Kollárovo dielo vnímané ako dôležitý prameň informácií o slovenskej histórii a kultúre, ako aj ako svedectvo o ideáloch a hodnotách slovenského národného obrodenia.
Hoci Kollár bol predstaviteľom staršej generácie národovcov, jeho dielo malo významný vplyv aj na štúrovcov. Štúrovci, ktorí sa stali vedúcou silou slovenského národného obrodenia v 40. rokoch 19. storočia, si z Kollárovej tvorby vzali inšpiráciu a pokračovali v jeho úsilí o rozvoj slovenského jazyka a kultúry. KollároveNárodnie spievanky sa stali dôležitým zdrojom inšpirácie pre štúrovských básnikov a hudobníkov. Štúrovci sa však od Kollára odlišovali v niektorých otázkach, ako napríklad v otázke jazykovej kodifikácie. Kým Kollár bol zástancom biblickej češtiny, štúrovci sa rozhodli pre kodifikáciu spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia.
Ján Kollár bol významnou osobnosťou slovenského národného obrodenia a jeho tvorba je neoddeliteľne spojená s umeleckým smerom klasicizmu. Jeho dieloSlávy dcéra je literárnym monumentom, ktorý vyjadruje ideály slovanskej vzájomnosti a národného povedomia. Kollárova tvorba mala významný vplyv na formovanie slovenskej identity a národného povedomia a inšpirovala ďalšie generácie slovenských intelektuálov a národovcov.
tags: #Umelec