Meno Jozefa Farkasa rezonuje v slovenskej hudobnej histórii ako synonymum pre gitarovú virtuozitu a inovatívny prístup k hudbe. Hoci možno nestojí v prvej línii najoslavovanejších mien, jeho prínos a stopa, ktorú zanechal, sú nepopierateľné a hlboko vryté do fundamentu slovenskej rockovej a art-rockovej scény. Jeho hra bola charakteristická dravosťou, technickou zdatnosťou a zároveň citlivým vnímaním hudobného kontextu, vďaka čomu sa stal nenahraditeľnou súčasťou dvoch významných kapiel – Prúdy a Collegium Musicum.
Cesta Jozefa Farkasa k hudobnej legende sa začala písať v čase, keď slovenská hudobná scéna prežívala dynamický rozvoj a hľadala si svoje miesto v kontexte vtedajšej kultúry. Prúdy, kapela Pavla Hammela, už v tom čase patrili k pilierom domácej rockovej scény. V roku 1970 sa do kapely vrátil gitarista Fero Griglák, čo znamenalo pre Prúdy obdobie gitarovej explózie a vyvrcholilo vydaním albumu "Pavol Hammel a Prúdy" (1970). Tento album je považovaný za prelomový a prvý skutočný gitarový album v slovenskej hudobnej histórii. Griglákov rukopis bol nezameniteľný, no jeho pôsobenie v Prúdoch nebolo dlhé. Už v roku 1971 odchádza do Collegia Musica a práve tu sa otvára priestor pre Jozefa Farkasa.
Príchod Jozefa Farkasa do Prúdov znamenal novú etapu. Nahradil Grigláka, čo bola výzva, nakoľko Griglák bol už v tom čase etablovanou gitarovou osobnosťou. Farkas sa však tejto výzvy chopil po svojom. Priniesol do Prúdov svoju vlastnú gitarovú identitu, ktorá, hoci nadväzovala na rockový základ, bola zároveň obohatená o prvky, ktoré sa neskôr naplno prejavili v jeho pôsobení v Collegiu Musicu. Jeho hra bola charakterizovaná spomínanou dravosťou, energiou a zároveň precíznosťou. Hoci sa v Prúdoch nepodieľal na žiadnom štúdiovom albume, jeho pôsobenie v kapele v tomto prechodnom období bolo dôležité pre udržanie gitarového charakteru zvuku kapely a pre jeho vlastný hudobný rast.
Skutočný vrchol Farkasovej kariéry je spojený s legendárnym Collegium Musicum Mariána Vargu. Po odchode Fera Grigláka z Collegia Musica sa Jozef Farkas stáva jeho nástupcom. Vstupuje tak do kapely, ktorá už v tom čase mala pevné miesto na československej hudobnej scéne a definovala žáner art-rocku a progresívneho rocku. Collegium Musicum bolo známe svojou inštrumentálnou virtuozitou, komplexnými kompozíciami a prepojením rockovej hudby s prvkami vážnej hudby.
Rok 1973 je pre Collegium Musicum významný nahrávaním albumu "Collegium Musicum Live". Tento album bol nahraný v trio zostave. Neskôr, po jeho nahrávaní, došlo k zmenám v zostave. Basgitaristu Fedora Freša nahradil Ivan Belák a do kapely prichádza Jozef Farkas ako nový gitarista. Táto zostava sa ukázala ako mimoriadne plodná a v roku 1975 nahrala album "Konvergencie", ktorý vyšiel v roku 1976. "Konvergencie" sú považované za jeden z najlepších slovenských albumov v histórii. Album je majstrovským dielom prelínania art-rocku a vážnej hudby, čo bolo Vargovou umeleckou koncepciou. Farkasova gitara tu zohráva kľúčovú úlohu, dopĺňa Vargove klávesové plochy a vytvára bohatý a dynamický zvukový obraz.
Jeho gitarový prejav v Collegiu Musicu bol ešte výraznejší a komplexnejší ako v Prúdoch. Mal priestor naplno rozvinúť svoju technickú zdatnosť, improvizáciu a cit pre melodickosť. Jeho sóla boli prepracované, plné energie a zároveň melodické, čím dokonale zapadali do celkového konceptu Collegia Musica. Spolupráca s Mariánom Vargom bola pre neho kľúčová a vzájomne sa hudobne obohacovali. Varga mu dal priestor na sebarealizáciu a Farkas prispel k jedinečnému zvuku Collegia Musica svojou originálnou gitarovou hrou.
Gitarový štýl Jozefa Farkasa bol charakteristický kombináciou technickej virtuozity a melodického cítenia. Jeho hra bola často označovaná ako "dravá", čo odzrkadľovalo jeho energický a dynamický prejav. Zároveň však dokázal hrať s citom a nuansami, čo bolo dôležité najmä v kontexte art-rockovej hudby Collegia Musica, ktorá vyžadovala širokú škálu výrazových prostriedkov.
Farkasova technika hry bola na vysokej úrovni. Disponoval rýchlymi prstami, presnosťou a schopnosťou hrať zložité riffy a sóla. Jeho improvizácie boli nápadité a plné prekvapení, no nikdy nestratili melodickú linku a zmysel pre celkovú kompozíciu. V jeho hre bolo cítiť vplyvy gitarových majstrov rockovej scény, no zároveň si dokázal vytvoriť vlastný, nezameniteľný štýl. Jeho zvuk bol charakteristický, rozpoznateľný a prispel k unikátnemu soundu kapiel, v ktorých pôsobil.
Jeho prínos nespočíval len v technickej virtuozite, ale aj v schopnosti vnímať hudbu v širšom kontexte. Dokázal sa adaptovať na rôzne hudobné štýly a prispôsobiť svoju hru potrebám konkrétnej skladby. V Prúdoch bol súčasťou rockovejšieho zvuku, zatiaľ čo v Collegiu Musicu sa naplno prejavil jeho talent pre art-rock a progresívny rock, kde sa jeho hra stala neoddeliteľnou súčasťou komplexných a náročných kompozícií.
Hoci Jozef Farkas možno nikdy nestál v centre mediálnej pozornosti ako niektoré iné gitarové hviezdy, jeho vplyv na slovenskú hudobnú scénu je nespochybniteľný. Jeho pôsobenie v Prúdoch a najmä v Collegiu Musicu zanechalo trvalú stopu a inšpirovalo generácie hudobníkov. "Konvergencie" a ďalšie albumy Collegia Musica, na ktorých sa podieľal, patria k zlatému fondu slovenskej hudby a dodnes sú oceňované pre svoju umeleckú hodnotu a inovatívny prístup.
Jeho gitarová hra, charakteristická dravosťou a technickou zdatnosťou, ale zároveň citlivým vnímaním hudobného kontextu, bola kľúčová pre zvukový charakter oboch kapiel. Prispel k rozvoju gitarovej hry na Slovensku a ukázal, že aj domáca scéna môže produkovať hudbu na svetovej úrovni. Jeho odkaz spočíva nielen v nahratých albumoch, ale aj v inšpirácii, ktorú zanechal pre ďalších hudobníkov a v príspevku k formovaniu slovenskej rockovej a art-rockovej identity.
Pôsobenie Jozefa Farkasa spadá do obdobia 70. rokov, ktoré bolo pre slovenskú hudobnú scénu mimoriadne plodné a dynamické. V tomto čase sa formovali významné kapely a hudobníci, ktorí definovali slovenský rock, pop a art-rock. Prúdy a Collegium Musicum patrili k vlajkovým lodiam tejto scény a zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní hudobného vkusu a kultúrneho povedomia vtedajšej spoločnosti.
70. roky boli obdobím hľadania identity a prekonávania kultúrnych bariér. Hudba sa stávala dôležitým prostriedkom sebavyjadrenia a spoločenskej komunikácie. Kapely ako Prúdy a Collegium Musicum prinášali do slovenskej hudby nové impulzy, inšpirované svetovou rockovou scénou, ale zároveň s vlastným, originálnym rukopisom. Jozef Farkas bol súčasťou tohto dynamického prostredia a aktívne sa podieľal na formovaní jeho charakteru. Jeho prínos nemožno oddeliť od kontextu vtedajšej doby a od úsilia slovenských hudobníkov presadiť sa a vytvoriť kvalitnú a originálnu hudbu.
Jeho meno, hoci možno nie vždy dostatočne reflektované v mainstreamových médiách, ostáva pre fajnšmekrov a znalcov slovenskej hudobnej histórie synonymom pre gitarovú kvalitu a umeleckú integritu. Spomienka na Jozefa Farkasa je tak nielen spomienkou na legendárneho gitaristu, ale aj pripomienkou bohatej a inšpiratívnej histórie slovenskej hudby.
tags: