Jozef Kresánek patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej hudobnej vedy a skladateľskej tvorby 20. storočia. Jeho prínos spočíva nielen v rozsiahlej hudobnovednej činnosti, ale aj v kompozičnej tvorbe, ktorá odráža hlboké pochopenie hudobného jazyka a snahu o jeho inovatívne využitie. Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu jeho života a diela, s dôrazom na jeho muzikologické prístupy, pedagogickú činnosť a vplyv na slovenskú hudobnú kultúru.
Jozef Kresánek sa narodil 20. decembra 1913 v malebnej obci Čičmany. Táto lokalita, známa svojou unikátnou architektúrou a folklórnymi tradíciami, zohrala významnú úlohu v jeho formovaní a ovplyvnila jeho záujem o slovenskú ľudovú hudbu. Zomrel 14. marca 1986 v Bratislave.
Jeho hudobné vzdelanie začalo štúdiom kompozície u Karla v Pražskom konzervatóriu (1932-1937) a následne na Majstrovskej škole u Vítězslava Nováka (1937-1939). Súčasne študoval hudobnú vedu a estetiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde bol žiakom významných osobností ako Zdeněk Nejedlý, Josef Hutter, Otakar Zich a Jan Mukařovský. Toto interdisciplinárne štúdium mu poskytlo široký záber v oblasti hudby a estetiky, ktorý neskôr uplatnil vo svojej muzikologickej a pedagogickej práci. Absolvoval v roku 1939.
Po ukončení štúdií pôsobil krátko v Prešove a v roku 1944 bol menovaný za prednášajúceho na Univerzite v Bratislave. V roku 1963 sa stal riadnym profesorom hudobnej vedy. V rokoch 1940-1944 bol pracovníkom hudobného odboru Matice slovenskej v Martine. Od roku 1944 až do konca života pôsobil ako pedagóg na Hudobnovednom seminári Slovenskej univerzity, neskôr na Katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde mu bola v roku 1963 udelená profesúra a v roku 1970 hodnosť DrSc. V rokoch 1956-1964 bol externým riaditeľom.
Kresánkova muzikologická činnosť je charakteristická syntézou fenomenologicko-štrukturálnej metódy s hudobno-psychologickou a sociologickou interpretáciou hudby. Jeho prístup bol zameraný na výskum hudobného myslenia v jeho historickom vývoji. Snažil sa pochopiť, ako sa hudba mení v čase a aké faktory ovplyvňujú jej vývoj. Jeho dielo je rozsiahle a zahŕňa štúdie o slovenskej hudbe, analýzy diel svetových skladateľov a teoretické práce o hudobnej estetike.
Kresánek zavŕšil svoje celoživotné muzikologické dielo monumentálnou trilógiou, ktorú koncipoval a písal počas posledných dvoch desaťročí svojho života. Štúdia Hudba a človek uzatvára túto trilógiu.
Kresánkova kniha "Hudba a spoločnosť" sa zaoberá sociálnymi a kultúrnymi aspektmi hudby. Analyzuje, ako spoločnosť ovplyvňuje hudbu a naopak, ako hudba ovplyvňuje spoločnosť. Zameriava sa na vzťah medzi hudbou, ideológiou, politikou a ekonomikou. Poukazuje na to, ako hudba môže byť nástrojom propagandy, ale aj prostriedkom vyjadrovania odporu a kritiky.
Kresánek sa zaoberá tým, ako hudba plní rôzne sociálne funkcie v spoločnosti. Analyzuje, ako hudba prispieva k sociálnej integrácii, posilňovaniu identity a vyjadrovaniu emócií. Poukazuje na to, ako hudba môže byť prostriedkom komunikácie, zábavy, ale aj rituálu a náboženského vyjadrenia.
Kresánek analyzuje vzťah medzi hudbou a ideológiou. Poukazuje na to, ako hudba môže byť nástrojom na šírenie ideologických myšlienok a hodnôt. Zameriava sa na to, ako totalitné režimy využívali hudbu na propagandistické účely, ale aj na to, ako hudba môže byť prostriedkom vyjadrovania odporu proti totalite.
Kresánek sa zaoberá politickými aspektmi hudby. Analyzuje, ako hudba môže byť nástrojom politického aktivizmu a protestu. Poukazuje na to, ako hudba môže vyjadrovať nesúhlas s politickou situáciou a mobilizovať ľudí k politickej akcii.
Kresánek analyzuje ekonomické aspekty hudby. Poukazuje na to, ako hudobný priemysel funguje a ako ovplyvňuje tvorbu a šírenie hudby. Zameriava sa na to, ako ekonomické faktory ovplyvňujú hudobný vkus a preferencie ľudí.
Hoci Kresánek je známy predovšetkým ako muzikológ, jeho kompozičná činnosť je rovnako dôležitá pre pochopenie jeho hudobného myslenia. Jeho skladby sú charakteristické moderným hudobným jazykom, ktorý kombinuje prvky neoklasicizmu, expresionizmu a slovenskej ľudovej hudby. Jeho diela sú často inšpirované literárnymi dielami a filozofickými myšlienkami.
Kresánkova pedagogická činnosť na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave mala zásadný vplyv na formovanie generácií slovenských hudobných vedcov. Jeho prednášky boli charakteristické erudíciou, inšpiratívnym prístupom a snahou o rozvoj kritického myslenia u študentov. Vychoval množstvo významných muzikológov, ktorí pokračovali v jeho práci a prispeli k rozvoju slovenskej hudobnej kultúry.
Jeho študenti si ho pamätajú ako náročného, ale spravodlivého pedagóga, ktorý ich inšpiroval k hlbšiemu pochopeniu hudby a k rozvoju vlastných muzikologických prístupov. Jeho pedagogický prístup bol založený na kombinácii teoretických vedomostí s praktickými skúsenosťami, čo umožnilo študentom získať komplexný pohľad na hudbu.
Jozef Kresánek zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej hudobnej kultúre. Jeho muzikologická a kompozičná činnosť prispela k rozvoju slovenskej hudobnej vedy a k obohateniu slovenskej hudobnej scény. Jeho pedagogická činnosť vychovala generácie hudobných vedcov, ktorí pokračovali v jeho práci a prispeli k rozvoju slovenskej hudobnej kultúry. Jeho dielo je dodnes živé a inšpiruje ďalšie generácie hudobníkov a muzikológov.
Archív Jozefa Kresánka, ktorý sa nachádza v Slovenskom národnom archíve, obsahuje rozsiahly materiál o jeho živote a diele. Tento archív je dôležitým zdrojom pre výskum slovenskej hudobnej kultúry 20. storočia a pre pochopenie Kresánkovho prínosu k slovenskej hudobnej vede a kompozícii.
Hlbšia analýza vybraných diel Jozefa Kresánka, ako napríklad jeho symfónií, komorných skladieb a vokálnych diel, odhalí jeho inovatívny prístup k hudobnému jazyku a jeho schopnosť kombinovať rôzne hudobné štýly a vplyvy. Táto analýza tiež ukáže, ako sa Kresánek snažil vyjadriť svoje filozofické a estetické myšlienky prostredníctvom hudby.
Symfónia č. 1 je jedným z najvýznamnejších Kresánkových symfonických diel. Je charakteristická dramatickým výrazom, zložitou štruktúrou a rozsiahlymi plochami. V tejto symfónii Kresánek kombinuje prvky neoklasicizmu a expresionizmu s vplyvmi slovenskej ľudovej hudby. Symfónia je inšpirovaná literárnymi dielami a filozofickými myšlienkami.
Sláčikové kvarteto č. 1 je jedným z najvýznamnejších Kresánkových komorných diel. Je charakteristické intímnym výrazom, hlbokou emocionalitou a virtuóznou inštrumentáciou. V tomto kvartete Kresánek kombinuje prvky neoklasicizmu a expresionizmu s vplyvmi slovenskej ľudovej hudby. Kvarteto je inšpirované literárnymi dielami a filozofickými myšlienkami.
Piesne na slová slovenských básnikov sú jedným z najvýznamnejších Kresánkových vokálnych diel. Sú charakteristické melodickou invenciou, harmonickou bohatosťou a expresívnym výrazom. V týchto piesňach Kresánek kombinuje prvky neoklasicizmu a expresionizmu s vplyvmi slovenskej ľudovej hudby. Piesne sú inšpirované slovenskými ľudovými piesňami a básňami.
Jozef Kresánek bol komplexnou osobnosťou, ktorá významne ovplyvnila slovenskú hudobnú kultúru. Jeho dielo je rozsiahle a zahŕňa muzikologické štúdie, kompozičné diela a pedagogickú činnosť. Jeho prínos spočíva v jeho schopnosti kombinovať rôzne hudobné štýly a vplyvy, v jeho inovatívnom prístupe k hudobnému jazyku a v jeho snahe vyjadriť svoje filozofické a estetické myšlienky prostredníctvom hudby.
tags: #Hudba