Jozef Mak, dielo Jozefa Cígera Hronského, patrí k pilierom slovenskej medzivojnovej literatúry. Tento román, hlboko zakorenený v slovenskej dedine, presahuje rámec jednoduchého sociálneho realizmu a ponára sa do psychologickej a existenciálnej hĺbky jednotlivca. Hronský majstrovsky využíva širokú škálu umeleckých prostriedkov, ktoré nielen dotvárajú atmosféru a charakter postáv, ale aj umocňujú celkové posolstvo diela.

Žánrové zaradenie a vplyvy

Jozef Mak je komplexné dielo, ktoré sa vymyká jednoznačnému žánrovému zaradeniu. Môžeme ho označiť akopsychologický román, pretože sa zameriava na vnútorný svet postáv, ich pocity, myšlienky a motivácie. Zároveň je toindividualistický román, pretože v centre pozornosti stojí jedinec, Jozef Mak, a jeho zápas s osudom. Neoddeliteľnou súčasťou je ajsociálny rozmer, ktorý poukazuje na ťažké životné podmienky slovenskej dediny a útlak chudobných vrstiev. A napokon, román nesie prvkyfatalizmu, presvedčenia o neodvrátiteľnosti osudu, ktorý Jozefa Maka neúprosne prenasleduje. Nemôžeme opomenúť ani vplyvexpresionizmu, ktorý sa prejavuje v silných emóciách, vyhrotených situáciách a subjektívnom vnímaní sveta.

Lyrizácia prózy a jazykové prostriedky

Hronský je považovaný za priekopníkalyrizácie prózy v slovenskej literatúre. To znamená, že do prozaického textu vnáša prvky typické pre poéziu, čím dosahuje silný emocionálny účinok. Medzi najvýraznejšie lyrické prostriedky patria:

  • Epitetá: Prídavné mená, ktoré zdôrazňujú vlastnosti a kvality osôb, vecí a javov. Napríklad: "ťažká zem", "tichá bolesť", "chladná noc".
  • Metafory: Prenášanie významu slov na základe podobnosti. Napríklad: "život je rieka", "srdce kameň".
  • Personifikácie: Pripisovanie ľudských vlastností neživým veciam a javom. Napríklad: "slnko sa usmieva", "vietor spieva".
  • Prirovnania: Porovnávanie dvoch vecí na základe spoločných znakov. Napríklad: "silný ako medveď", "tichý ako myška".
  • Zvukomaľba (onomatopoeia): Napodobňovanie zvukov slovami. Hronský ju využíva menej, ale nájdeme ju v opisoch prírody.
  • Pleonazmus: Hromadenie synoným, ktoré zdôrazňujú určitú myšlienku alebo pocit. Napríklad: "smútok, žiaľ, bolesť".

Hronský majstrovsky pracuje s jazykom, ktorý je jednoduchý, no zároveň expresívny a plný emócií. Používa hovorové výrazy, nárečové prvky a archaizmy, čím vytvára autentický obraz slovenskej dediny. Dôležitú úlohu zohráva aj rytmizácia prózy, opakovanie slov a motívov, ktoré dodávajú textu hudobnosť a lyrický charakter.

Motív inovate

Opakujúci sa motívinovate je jedným z kľúčových prvkov v Hronského diele. Autor ho využíva dvakrát, pričom prvýkrát prirovnáva inovať k neveste v bielom šate, keď sa Jula vydáva. Táto metafora naznačuje nevinnosť a čistotu, ale zároveň predznamenáva tragický osud hlavnej postavy. Druhýkrát sa inovať objavuje v závere románu, symbolizujúc chlad a beznádej, ktoré Jozefa Maka obklopujú.

Práca s pásmom rozprávača a postáv

Hronský inovatívne pracuje spásmom rozprávača apásmom postáv. Rozprávač vstupuje do deja, prihovára sa svojej postave, akoby s ňou viedol dialóg. Týmto spôsobom sa stáva súčasťou príbehu a umocňuje jeho emocionálny dopad. Na druhej strane, postavy komunikujú v náznakoch, s odmlkami, často nepovedia jasne, čo cítia. Rozprávač tak dopĺňa ich slová a odhaľuje ich vnútorný svet. Táto technika prispieva k psychologickej hĺbke románu.

Jozef Mak – človek-milión

Meno hlavnej postavy,Jozef Mak, je symbolické. "Mak" evokuje drobnosť, početnosť, mnohosť, čo naznačuje, že Jozef Mak je reprezentantom obyčajných, jednoduchých ľudí, ktorí tvoria väčšinu spoločnosti. Je to človek, ktorý sa snaží prežiť v ťažkých podmienkach, no zároveň si zachováva svoju ľudskosť a dôstojnosť. Hronský ho zobrazuje akočloveka-milión, jedného z mnohých, ktorí trpia a zápasia s osudom.

Analýza ďalších umeleckých prostriedkov

Kompozícia diela

Kompozícia diela je pomerne jednoduchá, lineárna, sledujúca život Jozefa Maka od narodenia až po smrť. Dôležité sú však retrospektívne pasáže, ktoré odhaľujú minulosť postáv a vysvetľujú ich konanie. Hronský sa vyhýba komplikovaným dejovým zvratom a zameriava sa na vnútorný vývoj postáv.

Symbolika

Román je preplnený symbolmi. Okrem spomínaného motívu inovate, významnú úlohu zohráva aj symbol zeme, ktorá predstavuje tvrdú prácu, útrapy, ale aj spojenie s domovom a tradíciami. Dom je symbolom bezpečia a istoty, no pre Jozefa Maka sa často stáva miestom utrpenia a sklamania. Les symbolizuje slobodu a únik pred realitou.

Kontrasty

Hronský často využíva kontrasty na zdôraznenie protikladov v živote a v ľudskej povahe. Kontrast medzi láskou a nenávisťou, dobrom a zlom, šťastím a nešťastím je prítomný v celom diele. Kontrast medzi Jozefom Makom a ostatnými postavami, ktoré sú často sebecké a bezohľadné, poukazuje na jeho vnútornú silu a morálnu integritu.

Humor a irónia

Hoci je román vážny a tragický, Hronský doň vnáša aj prvky humoru a irónie. Tieto prvky slúžia na odľahčenie atmosféry a na kritiku spoločenských nedostatkov. Humor je často horký a sarkastický, poukazujúci na absurditu ľudského konania.

Morálny rozmer diela

Jozef Mak je dielo s hlbokým morálnym posolstvom. Hronský poukazuje na dôležitosť ľudskej solidarity, súcitu a tolerancie. Zdôrazňuje, že aj v ťažkých podmienkach si človek musí zachovať svoju ľudskosť a dôstojnosť. Román je výzvou k zamysleniu sa nad zmyslom života a nad hodnotami, ktoré sú skutočne dôležité.

Vplyv na čitateľa

Jozef Mak je dielo, ktoré hlboko zasahuje čitateľa. Jeho silný emocionálny dopad, autentický obraz slovenskej dediny a univerzálne témy z neho robia nadčasové dielo, ktoré oslovuje aj súčasnú generáciu. Román núti k zamysleniu sa nad vlastným životom, nad hodnotami, ktoré vyznávame, a nad vzťahmi s ostatnými ľuďmi.

Záver

Dielo Jozefa Cígera Hronského, Jozef Mak, je majstrovským dielom slovenskej literatúry, ktoré vďaka bohatému využitiu umeleckých prostriedkov a hlbokému psychologickému ponoru do vnútra postáv, zanecháva v čitateľovi silný a trvalý dojem. Jeho nadčasové posolstvo a univerzálne témy ho robia relevantným aj dnes.

tags: #Umelec

Similar pages: