Jozef Urban (29. november 1964, Košice – 28. apríl 1999, Zvolen) bol výraznou osobnosťou slovenskej literatúry konca 20. storočia. Jeho tvorba, hoci relatívne krátka, zanechala nezmazateľnú stopu v poézii, textárstve, publicistike a ovplyvnila celú generáciu čitateľov a umelcov. Jeho dielo je charakteristické prepojením lyriky a sarkazmu, osobitým pohľadom na svet a schopnosťou reflektovať spoločenské zmeny.
Jozef Urban študoval na Vysokej ekonomickej škole v Bratislave, odbor ekonomika zahraničného obchodu. Toto ekonomické zameranie sa paradoxne neprejavilo priamo v jeho umeleckej tvorbe, ale mohlo prispieť k jeho analytickému pohľadu na spoločnosť a jej mechanizmy. Štúdium ukončil, no naplno sa venoval literárnej a publicistickej činnosti.
Do literárneho sveta vstúpil Jozef Urban v roku 1985 svojou debutovou zbierkou básní. Táto zbierka okamžite zaujala čitateľov a kritikov svojou originalitou a sviežosťou. Urban sa v nej predstavil ako básnik kontroverzného sveta, ovplyvnený americkými beatnikmi. Jeho poézia sa vyznačovala humorom, iróniou a sarkazmom, ktorými reflektoval realitu vtedajšieho Československa. Jeho lyrický hrdina bol často rebelom, ktorý sa odvážil kritizovať spoločenské konvencie a "papuľovať do tváre občanov".
Jeho dielo sa vymykalo dobovým literárnym normám a napriek tomu, že vznikalo v čase, keď ešte existovala cenzúra, dokázalo osloviť široké publikum. Fiktívna reforma sovietskej perestrojky v roku 1985 spôsobila isté uvoľnenie a umožnila Urbanovi slobodne publikovať. Jeho poézia „vzlietla slobodne a prekvapujúco ponad oficiálne definované komsomolské povinné bradlá“.
Medzi jeho najvýznamnejšie básnické zbierky patria:
Jeho poézia je charakteristická používaním hovorového jazyka, slangov a neologizmov. Využíva kontrasty a paradoxné spojenia, čím vytvára originálny a dynamický básnický jazyk. Často sa venuje témam lásky, smrti, spoločnosti a politiky, pričom tieto témy spracováva s iróniou a nadhľadom.
Jozef Urban bol nielen básnik, ale aj úspešný textár populárnych piesní. Sústavne sa venoval tvorbe textov, ktoré sa vďaka jeho talentu stali hitmi. Jeho texty sú charakteristické svojou poetickosťou, metaforickosťou a schopnosťou zachytiť emócie a pocity poslucháčov. Spolupracoval s mnohými poprednými slovenskými hudobníkmi a spevákmi.
Medzi najznámejšie piesne, ku ktorým napísal text, patrí kultová skladba „Voda čo ma drží nad vodou“, ktorú naspieval Jožo Ráž. Tento song sa stal symbolom jednej generácie a dodnes patrí k najhranejším slovenským skladbám. Urban sa autorsky podieľal aj na soundtracku k tretiemu pokračovaniu filmovej sérieFontána pre Zuzanu, čo svedčí o jeho všestrannosti a schopnosti tvoriť pre rôzne médiá.
Jozef Urban je autorom libreta k pôvodnému slovenskému muzikáluKráľ Dávid. Tento muzikál predstavuje významný príspevok k slovenskej muzikálovej tvorbe a dokazuje Urbanov talent pre dramatické písanie a prácu s hudobným médiom. Libreto kombinuje biblický príbeh s modernými prvkami a reflektuje aktuálne spoločenské témy.
Jozef Urban sa venoval aj kultúrnej publicistike a písal články a eseje o literatúre, umení a spoločnosti. Jeho publicistické texty sú charakteristické svojou erudíciou, kritickým myslením a schopnosťou formulovať originálne myšlienky. Jeho rozhľad a analytické schopnosti mu umožňovali reflektovať aktuálne dianie v kultúre a spoločnosti.
Jeho rozhlasová hraPoznáme svojich ľudí (1990) predstavuje ďalší dôkaz jeho literárnej všestrannosti. Rozhlasová hra mu umožnila experimentovať s formou a zvukom a vytvoriť dielo, ktoré oslovuje poslucháčov prostredníctvom rôznych zmyslov.
Pre adeptov básnického umenia, ale aj pre všetkých záujemcov o teóriu poetiky, je určená knihaUtrpenie mladého poeta. Táto kniha predstavuje sviežo napísanú teóriu poetiky, ktorá je prístupná a zrozumiteľná aj pre začiatočníkov. Urban v nej odhaľuje tajomstvá básnického remesla a poskytuje praktické rady a tipy pre mladých básnikov.
Jozef Urban patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej literatúry 80. a 90. rokov 20. storočia. Jeho tvorba ovplyvnila celú generáciu čitateľov a umelcov. Jeho poézia, texty piesní a publicistické texty zanechali nezmazateľnú stopu v slovenskej kultúre. Jeho dielo je dodnes aktuálne a inšpiratívne pre mladých autorov a umelcov.
Jeho prínos spočíva v originalite jeho básnického jazyka, v schopnosti reflektovať spoločenské zmeny s iróniou a nadhľadom a v jeho všestrannosti ako autora, ktorý sa úspešne venoval poézii, textárstvu, publicistike a dramatickému písaniu.
Jozef Urban tragicky zahynul pri autonehode 28. apríla 1999 neďaleko Zvolena. Jeho predčasná smrť bola veľkou stratou pre slovenskú kultúru. Napriek svojmu krátkemu životu zanechal po sebe rozsiahle a kvalitné dielo, ktoré si zaslúži pozornosť a uznanie.
tags: #Umelec