20. storočie predstavuje v dejinách klasickej hudby obdobie radikálnych zmien, experimentovania a pluralizmu štýlov. Zatiaľ čo 19. storočie bolo charakteristické romantizmom, s jeho dôrazom na emócie, individualizmus a národnú identitu, 20. storočie sa od týchto tradícií odklonilo a prinieslo do hudby nové prístupy, techniky a filozofie.
Už na konci 19. storočia sa objavujú skladatelia, ktorí predznamenávajú budúce zmeny. Gustav Mahler so svojimi rozsiahlymi symfóniami, ktoré prekračujú tradičné formy a vyjadrujú existenciálne otázky, a Richard Strauss, ktorý vo svojich operách a symfonických básňach posúva hranice harmónie a inštrumentácie, predstavujú prechod od romantizmu k modernej hudbe. Claude Debussy so svojím impresionistickým štýlom, ktorý sa zameriava na atmosféru, farbu a dojem, a Igor Stravinskij, ktorý s baletomSvätenie jari spôsobil škandál a otvoril dvere novým rytmickým a harmonickým možnostiam, sú považovaní za kľúčové postavy ranej modernej hudby.
20. storočie bolo svedkom vzniku mnohých rôznych hudobných smerov a štýlov, ktoré často existovali súčasne a vzájomne sa ovplyvňovali. Medzi najdôležitejšie patria:
Atonalita, teda absencia tonálneho centra, predstavuje radikálny odklon od tradičnej hudby. Arnold Schönberg so svojimi žiakmi Albanom Bergom a Antonom Webernom vytvorili tzv. Druhú viedenskú školu, ktorá sa venovala atonálnej hudbe a neskôr vyvinula dodekafóniu (dvanásťtónovú techniku), systém komponovania, ktorý používa všetky dvanásť tónov chromatickej stupnice rovnako dôležité a zabraňuje tónovej hierarchii.
Neoklasicizmus predstavuje návrat k formám, štýlom a ideálom hudby 18. storočia. Skladatelia ako Igor Stravinskij, Paul Hindemith a Sergej Prokofjev sa inšpirovali barokovou a klasicistickou hudbou a vytvárali diela, ktoré kombinovali moderné harmonické a rytmické prvky s tradičnými formami, ako sú symfónie, koncerty a sonáty.
Serializmus, ktorý sa vyvinul z dodekafónie, predstavuje snahu o systematickú organizáciu všetkých hudobných parametrov (výška tónu, dĺžka, intenzita, farba) pomocou sérií. Olivier Messiaen, Pierre Boulez a Karlheinz Stockhausen boli významnými predstaviteľmi serializmu a jeho rôznych variácií.
Rozvoj elektroniky a technológií v 20. storočí umožnil vznik nových hudobných žánrov, ako je elektronická hudba, ktorá používa elektronické nástroje a zariadenia na vytváranie zvukov, a konkrétna hudba (musique concrète), ktorá pracuje s nahratými zvukmi z reálneho sveta a transformuje ich do hudobných kompozícií.
Minimalizmus, ktorý sa objavil v 60. rokoch 20. storočia, predstavuje reakciu na komplexitu a abstraktnosť serializmu. Skladatelia ako Steve Reich, Philip Glass a Terry Riley vytvárali hudbu, ktorá sa vyznačuje opakovaním jednoduchých motívov a postupnými zmenami, čím vytvárali hypnotické a meditatívne zvukové plochy.
Nová jednoduchosť je štýl, ktorý sa objavil koncom 20. storočia ako reakcia na zložitosť a abstraktnosť avantgardných smerov. Skladatelia ako Arvo Pärt, Henryk Górecki a John Tavener sa inšpirovali spiritualitou, náboženstvom a ľudovou hudbou a vytvárali diela, ktoré sa vyznačujú jednoduchosťou, melodickosťou a emotívnosťou.
20. storočie prinieslo mnoho významných skladateľov, ktorí ovplyvnili vývoj klasickej hudby a zanechali po sebe rozsiahle a rôznorodé diela. Medzi najdôležitejších patria:
Rakúsky skladateľ, teoretik a pedagóg, zakladateľ Druhej viedenskej školy. Jeho diela zahŕňajúPierrot Lunaire,Päť orchestrálnych skladieb a operuMojžiš a Áron.
Ruský skladateľ, jeden z najvplyvnejších skladateľov 20. storočia. Jeho diela zahŕňajú baletySvätenie jari,Petruška aŽivot vojaka.
Maďarský skladateľ, etnomuzikológ a klavirista. Jeho diela zahŕňajúKoncert pre orchester,Hudba pre sláčikové nástroje, perkusie a celestu aŠesť sláčikových kvartet.
Rakúsky skladateľ, žiak Arnolda Schönberga. Jeho diela zahŕňajú operyWozzeck aLulu aHusľový koncert.
Rakúsky skladateľ, žiak Arnolda Schönberga. Jeho diela sa vyznačujú stručnosťou a koncentráciou. Medzi jeho najznámejšie patriaŠesť bagatel pre sláčikové kvarteto aSymfónia op. 21.
Ruský skladateľ, jeden z najvýznamnejších skladateľov 20. storočia. Jeho diela zahŕňajúSymfóniu č. 5,Symfóniu č. 7 "Leningradská" aSláčikové kvarteto č. 8.
Anglický skladateľ, dirigent a klavirista. Jeho diela zahŕňajú operyPeter Grimes,Billy Budd aSen noci svätojánskej aWar Requiem.
Francúzsky skladateľ, organista a pedagóg. Jeho diela sa vyznačujú komplexnými rytmami, farebnou harmóniou a spiritualitou. Medzi jeho najznámejšie patriaKvarteto pre koniec času aTurangalîla-Symphonie.
Maďarsko-rakúsky skladateľ, jeden z najvýznamnejších avantgardných skladateľov 20. storočia. Jeho diela zahŕňajúAtmosphères,Requiem a operuLe Grand Macabre.
Poľský skladateľ, dirigent a pedagóg. Jeho diela zahŕňajúTrenódiu obetiam Hirošimy,Svätého Lukáša Pašiu aPoľské Requiem.
Americký skladateľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov minimalizmu. Jeho diela zahŕňajúDrumming,Music for 18 Musicians aTehillim.
Americký skladateľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov minimalizmu. Jeho diela zahŕňajú operyEinstein on the Beach,Satyagraha aAkhnaten a hudbu k filmuKoyaanisqatsi.
Estónsky skladateľ, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov Novej jednoduchosti. Jeho diela sa vyznačujú spiritualitou, melodickosťou a jednoduchosťou. Medzi jeho najznámejšie patriaSpiegel im Spiegel,Fratres aCantus in Memory of Benjamin Britten.
20. storočie zanechalo hlbokú stopu v dejinách hudby a ovplyvnilo vývoj hudby v 21. storočí. Experimentovanie s novými technikami, štýlmi a formami, ako aj rozvoj technológií, otvorili dvere novým možnostiam a inšpirovali ďalšie generácie skladateľov. Pluralizmus štýlov a prístupov, ktorý bol charakteristický pre 20. storočie, pretrváva aj v súčasnej hudbe, kde sa stretávajú rôzne vplyvy a tradície.
tags: #Hudba