Šesťdesiate roky 20. storočia, dekáda búrlivých spoločenských zmien, kultúrnych revolúcií a technologického pokroku, neboli len obdobím rock'n'rollu a pop music. Zatiaľ čo svet zachvátila beatlemánia a gitarové riffy Rolling Stones, v úzadí, no rovnako dynamicky, pulzovala aj scéna klasickej hudby. Táto dekáda predstavovala fascinujúce obdobie pre klasickú hudbu, charakterizované napätím medzi pokračujúcou tradíciou a radikálnym experimentovaním. Bola to doba, kedy sa ozveny minulosti stretávali s hľadaním nových hudobných jazykov a výrazových prostriedkov, čo viedlo k vzniku diel, ktoré sú dodnes provokatívne, inovatívne a hlboko podnetné.
Šesťdesiate roky boli bohaté na skladateľské talenty, ktorých prínos formoval nielen hudobné dianie danej dekády, ale ovplyvňuje tvorbu aj v súčasnosti. Medzi najvýznamnejšie mená patria:
Igor Stravinskij, už vtedy legenda 20. storočia, pokračoval v 60. rokoch v tvorbe, prekvapujúc poslucháčov svojou neúnavnou invenciou. Hoci sa narodil v roku 1882, jeho hudba 60. rokov vôbec nepôsobila staromódne. Stravinskij v tomto období prešiel fázou inšpirovanou serializmom, technikou kompozície, ktorá organizuje nielen výšku tónov, ale aj ďalšie hudobné parametre ako rytmus a dynamiku. Jeho diela z tohto obdobia, ako napríkladRequiem Canticles (1966), sú charakteristické stručnosťou, intenzitou a prekvapivou zvukovou farebnosťou.Requiem Canticles, napísané na texty z latinskej liturgie za zosnulých, je dielo pre sólistov, zbor a orchester, ktoré kombinuje tradičné prvky s modernými kompozičnými postupmi. Stravinskij v ňom majstrovsky pracuje s kontrastmi a minimalistickými motívmi, vytvárajúc silný a emocionálne pôsobivý zážitok.
Britský skladateľ Benjamin Britten bol v 60. rokoch na vrchole svojej tvorivej sily. Jeho hudba, hlboko humanistická a často zaoberajúca sa témami vojny, nevinnosti a spoločenskej nespravodlivosti, rezonovala s duchom doby. Hoci jeho najznámejšie dielo,War Requiem, bolo premiérované v roku 1962, jeho vplyv a ohlas pretrvávali počas celých 60. rokov.War Requiem, monumentálne dielo pre sólistov, zbor, chlapčenský zbor, komorný orchester a symfonický orchester, kombinuje latinský text tradičného Requiem s protivojnovými básňami Wilfreda Owena. Brittenova hudba je melodicky bohatá, harmonicky prepracovaná a dramaticky účinná. V 60. rokoch Britten pokračoval v tvorbe oper a vokálnych diel, ako napríkladCurlew River (1964), prvej z jeho troch "Church Parables", aThe Burning Fiery Furnace (1966). Tieto diela, inšpirované japonským divadlom Noh, sú komorné, asketické a hlboko spirituálne.
Francúzsky skladateľ Olivier Messiaen bol jedinečnou postavou 20. storočia. Jeho hudba, hlboko spirituálna a inšpirovaná katolíckou mystikou, vtáčím spevom a exotickými rytmami, dosiahla v 60. rokoch vrcholnú fázu. Messiaenova tvorba je charakteristická bohatou harmóniou, komplexnými rytmickými štruktúrami a fascináciou zvukovou farbou. V 60. rokoch napísal rozsiahle orchestrálne dieloCouleurs de la Cité Céleste (1963), oslavujúce nebeské mesto aEt exspecto resurrectionem mortuorum (1964), dielo reflektujúce nádej na vzkriesenie. Tieto diela sú monumentálne, zvukovo opulentné a plné symboliky. Messiaenova fascinácia vtáčím spevom sa prejavila aj v dieleCatalogue d'oiseaux, rozsiahlej klavírnej zbierke, ktorú dokončil v roku 1958, ale ktorej vplyv pretrvával aj v 60. rokoch. V tomto diele Messiaen detailne prepisuje a transformuje vtáčí spev do klavírneho jazyka, vytvárajúc fascinujúcu zvukovú krajinu.
György Ligeti, maďarský skladateľ, ktorý emigroval na Západ, sa v 60. rokoch stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov avantgardy. Ligetiho hudba je charakteristická inovatívnym prístupom k zvuku, prácou s mikrotonalitou, klastrami a "zvukovými hmlovinami". Jeho diela z 60. rokov, ako napríklad orchestrálneAtmosphères (1961) aRequiem (1965), sú revolučné v ich zvukovej koncepcii.Atmosphères, dielo bez tradičnej melodickej alebo rytmickej štruktúry, je postavené na postupných zmenách zvukových farieb a hustoty.Requiem, pre sólistov, dva zbory a orchester, je monumentálne dielo, ktoré kombinuje mikrotonálne klastre s tradičnými zborovými technikami. Ligetiho hudba 60. rokov ovplyvnila nielen klasickú hudbu, ale aj filmovú tvorbu –Atmosphères aRequiem boli použité v kultovom filme Stanleyho Kubricka2001: Vesmírna odysea.
Poľský skladateľ Krzysztof Penderecki sa v 60. rokoch preslávil svojimi avantgardnými dielami, ktoré ohromovali poslucháčov svojou intenzitou a dramatickou silou. Pendereckiho hudba experimentuje s novými zvukovými technikami, ako sú glissandá, klastre a netradičné artikulácie. Jeho najznámejšie dielo z tohto obdobia,Žalospev obetiam Hirošimy (1960) pre 52 sláčikových nástrojov, je krátke, no mimoriadne pôsobivé dielo, ktoré zachytáva hrôzu a utrpenie atómovej bomby. V 60. rokoch Penderecki napísal aj monumentálneLukášove pašie (1966), rozsiahle oratórium pre sólistov, zbory a orchester, ktoré kombinuje avantgardné kompozičné techniky s tradičnou formou pašií.Lukášove pašie sa stali jedným z najvýznamnejších diel 20. storočia a upevnili Pendereckého pozíciu ako jedného z popredných skladateľov svojej generácie.
Nemecký skladateľ Karlheinz Stockhausen bol jednou z najradikálnejších a najvplyvnejších postáv avantgardnej hudby 20. storočia. Stockhausen sa v 60. rokoch intenzívne venoval elektronickej hudbe, serializmu a priestorovej kompozícii. Jeho diela z tohto obdobia, ako napríkladKontakte (1960) pre elektronické zvuky, klavír a bicie nástroje, aGruppen (1955-57, ale významné aj v 60. rokoch) pre tri orchestre umiestnené v priestore, sú priekopnícke v ich využití nových technológií a priestorových efektov.Kontakte je dielo, ktoré skúma vzťahy medzi elektronickými zvukmi a zvukmi akustických nástrojov.Gruppen je monumentálne orchestrálne dielo, ktoré využíva priestorové umiestnenie orchestrov na vytvorenie dynamických a komplexných zvukových štruktúr. Stockhausenova práca v 60. rokoch položila základy pre ďalší vývoj elektronickej a elektroakustickej hudby.
Taliansky skladateľ Luciano Berio bol známy svojou virtuozitou, experimentálnym prístupom a záujmom o hlas a jazyk. Berio v 60. rokoch tvoril diela, ktoré posúvali hranice vokálnej a inštrumentálnej hudby. JehoSequenza série, sólové diela pre rôzne nástroje (vrátane hlasu), začali vznikať v 50. rokoch, ale v 60. rokoch sa rozvinuli a stali sa charakteristickým rysom Beriovej tvorby.Sequenza III (1966) pre ženský hlas, napríklad, je virtuózne dielo, ktoré skúma rôzne vokálne techniky a zvukové možnosti ľudského hlasu bez tradičného textu. Berio sa tiež venoval elektroakustickej hudbe a v 60. rokoch vytvoril dieloVisage (1961) pre magnetofónový pás a hlas, ktoré kombinuje elektronicky spracovaný hlas s konkrétnymi zvukmi.
Šesťdesiate roky v klasickej hudbe neboli len o jednotlivých skladateľoch, ale aj o rozmanitých hudobných prúdoch a trendoch, ktoré formovali charakter tohto obdobia:
Serializmus, kompozičná technika, ktorá organizuje všetky hudobné parametre (nielen výšku tónov, ale aj rytmus, dynamiku, artikuláciu atď.) do sérií, sa stal dominantným prúdom v avantgardnej hudbe po druhej svetovej vojne. V 60. rokoch sa serializmus ďalej rozvíjal, ale aj kritizoval a transformoval. Post-serializmus sa snažil prekonať rigidnosť a matematickú strohosť striktného serializmu, hľadajúc väčšiu flexibilitu a výrazovosť. Skladatelia ako Stravinskij, Boulez a Stockhausen experimentovali s rôznymi formami serializmu a post-serializmu, vytvárajúc diela s komplexnými štruktúrami a prekvapivými zvukovými efektmi.
Šesťdesiate roky boli prelomové pre rozvoj elektronickej hudby. Technologický pokrok umožnil vznik prvých štúdií elektronickej hudby a vývoj nových elektronických nástrojov a techník. Skladatelia ako Stockhausen, Berio, a Pierre Boulez sa intenzívne venovali elektronickej hudbe, experimentujúc s generovaním, spracovaním a priestorovým rozložením zvuku. Elektronická hudba otvorila nové zvukové svety a rozšírila výrazové možnosti klasickej hudby. Vznikali diela, ktoré kombinovali elektronické zvuky s akustickými nástrojmi, ale aj čisto elektronické kompozície.
Hoci minimalizmus sa naplno rozvinul až v 70. rokoch, jeho zárodky môžeme nájsť už v 60. rokoch. Minimalizmus sa vyznačuje opakovaním jednoduchých hudobných motívov s postupnými zmenami a posunmi. Skladatelia ako La Monte Young, Terry Riley a Steve Reich začali v 60. rokoch experimentovať s repetitívnymi technikami a dlhými trvaniami, vytvárajúc hudbu, ktorá sa diametrálne odlišovala od komplexnosti serializmu. Hoci v 60. rokoch minimalizmus ešte nebol dominantným prúdom, jeho vznik a prvé diela signalizovali nový smer v klasickej hudbe.
Aleatorická hudba, alebo hudba náhody, je prístup ku kompozícii, ktorý zahrňuje prvky náhody a neurčitosti do procesu tvorby a interpretácie. Skladatelia ako John Cage, Witold Lutosławski a Karlheinz Stockhausen experimentovali s aleatorickými technikami, dávajúc interpretom väčšiu slobodu a podiel na tvorbe diela. Aleatorická hudba otvárala nové možnosti pre improvizáciu a interakciu medzi skladateľom, interpretom a poslucháčom. V 60. rokoch aleatorické prvky prenikali do rôznych žánrov klasickej hudby, od orchestrálnych diel po komornú hudbu.
Zatiaľ čo avantgarda a experimentovanie boli dominantnými črtami 60. rokov, nemožno zabúdať na skladateľov, ktorí pokračovali v tradíciách 20. storočia, ako bol neoklasicizmus, neoromantizmus a ďalšie štýly. Mnohí skladatelia hľadali syntézu medzi tradičnými formami a modernými výrazovými prostriedkami. Táto diverzita štýlov a prístupov bola charakteristická pre klasickú hudbu 60. rokov, ktorá nebola monolitickým prúdom, ale skôr živým a dynamickým ekosystémom rôznych hudobných jazykov.
Šesťdesiate roky priniesli množstvo významných diel, ktoré ilustrujú rozmanitosť a inovatívnosť klasickej hudby tohto obdobia. Okrem diel už spomenutých skladateľov, je dôležité pripomenúť aj:
Šesťdesiate roky zanechali trvalé dedičstvo v klasickej hudbe. Experimenty a inovácie tohto obdobia rozšírili hranice hudobného jazyka a otvorili nové možnosti pre skladateľov. Techniky ako serializmus, elektronická hudba, minimalizmus a aleatorická hudba, ktoré sa rozvíjali v 60. rokoch, ovplyvnili nielen klasickú hudbu, ale aj ďalšie hudobné žánre, vrátane jazzu, pop music a filmovej hudby. Mnohé z diel vzniknutých v 60. rokoch sú dodnes hrané a obdivované pre ich inovatívnosť, výrazovosť a hlbku. Šesťdesiate roky predstavujú kľúčové obdobie v histórii klasickej hudby, ktoré významne prispelo k jej rozmanitosti a vitalite.
tags: #Hudba