Otázka správneho tvaru množného čísla slova "klavír" – či použiť "klavíre" alebo "klavíri" – je bežná a vyvoláva diskusie medzi používateľmi slovenského jazyka. Aby sme túto otázku uspokojivo zodpovedali, musíme sa pozrieť na gramatické pravidlá, historický vývoj jazyka a frekvenciu používania jednotlivých tvarov.
Slovo "klavír" je podstatné meno mužského rodu, neživotné. Podľa platných gramatických pravidiel slovenského jazyka sa neživotné podstatné mená mužského rodu spravidla skloňujú podľa vzoru "dub". Pre vzor "dub" je v nominatíve množného čísla (N pl.) typická koncovka "-y" alebo "-e". V prípade slova "klavír" to teda znamená, že tvar "klavíre" je gramaticky správny a plne v súlade s kodifikovanou normou.
Tvar "klavíri" sa objavuje menej často. Jeho použitie je možné vysvetliť analogickým vplyvom životných podstatných mien mužského rodu (napr. "muži", "chlapci"), kde je v N pl. koncovka "-i". Tento vplyv nie je v prípade neživotných podstatných mien štandardný, ale v jazykovej praxi sa môže vyskytnúť, najmä ak hovoríme o predmetoch, ku ktorým máme istý vzťah alebo ich personifikujeme (napríklad umelecké diela).
Napriek teoretickej možnosti použitia tvaru "klavíri", jazykové korpusy a bežná jazyková prax ukazujú, že tvar "klavíre" je výrazne frekventovanejší a preferovaný. Používa sa v odborných textoch, bežnej komunikácii aj v médiách. Tvar "klavíri" sa môže objaviť, ale je vnímaný ako menej štandardný a v niektorých kontextoch môže pôsobiť knižne alebo zastaralo.
Slovo "klavír" pochádza z nemeckého slova "Klavier", ktoré má taliansky pôvod ("clavicembalo"). Slovenčina prebrala toto slovo a prispôsobila ho vlastnému gramatickému systému. Pri adaptácii cudzích slov sa často stáva, že sa ich skloňovanie ustáli na základe analógie s domácimi slovami. V prípade slova "klavír" sa ustálilo skloňovanie podľa vzoru "dub", čo vedie k tvaru "klavíre".
Hoci v drvivej väčšine prípadov je tvar "klavíre" správny, existujú hypotetické situácie, kde by mohol byť tvar "klavíri" akceptovateľný. Napríklad, ak by sme hovorili o klavíroch v kontexte ich "osobnosti" alebo "charakteru" (napr. "Títo klavíri majú bohatý zvuk"), kde by sme ich chápali ako takmer živé bytosti. Takéto použitie je však veľmi špecifické a vyžaduje si citlivé vnímanie kontextu.
Pre lepšie pochopenie uvádzame kompletné skloňovanie slova "klavír" podľa vzoru "dub":
Podobná situácia sa vyskytuje aj pri iných podstatných menách mužského rodu, neživotných, ako napríklad "počítač". Správny tvar množného čísla je "počítače", hoci sa občas stretávame aj s tvarom "počítači". Opäť platí, že tvar s koncovkou "-e" je štandardný a preferovaný.
Na základe gramatických pravidiel, frekvencie používania a jazykovej praxe je správny tvar množného čísla slova "klavír" tvar"klavíre". Tvar "klavíri" sa môže vyskytnúť, ale je menej štandardný a odporúča sa vyhýbať sa mu v bežných situáciách. Použitie tvaru "klavíri" je akceptovateľné len v špecifických kontextoch, kde kladieme dôraz na personifikáciu alebo emocionálny vzťah k daným nástrojom. Pre začiatočníkov je dôležité naučiť sa štandardný tvar "klavíre", zatiaľ čo profesionáli by mali byť schopní rozpoznať a pochopiť nuansy použitia oboch tvarov.
tags: #Klavir