Otázka, kto bol košickým umelcom, ktorý sa stal dvorným maliarom cisára Leopolda I., je fascinujúca, no zároveňComplexnejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Hoci internetové vyhľadávania niekedy prinášajú prekvapivé a nie vždy presné informácie, pri hľadaní odpovede musíme postupovať krok za krokom a kriticky zhodnotiť dostupné fakty.
Poďme sa ponoriť do historického kontextu a preskúmať, či existuje košický umelec, ktorý by zodpovedal tomuto titulu, a ak nie, prečo je to tak a aké iné zaujímavé príbehy sa s košickým umením a cisárskym dvorom spájajú.
Leopold I. vládol Svätej rímskej ríši v rokoch 1658 až 1705. Bola to éra baroka, obdobie monumentálneho umenia, prepracovaného štýlu a silného vplyvu habsburskej monarchie. Cisársky dvor vo Viedni bol centrom politickej moci, ale aj kultúry a umenia. Cisári si tradične najímali dvorných umelcov, ktorí zvečňovali ich podobu, významné udalosti a reprezentovali ich moc a prestíž. Títo umelci pochádzali z rôznych kútov monarchie i za jej hraníc, no najčastejšie pôsobili priamo vo Viedni alebo v jej blízkosti, aby boli panovníkovi k dispozícii.
Košice v 17. storočí boli významným mestom v Hornom Uhorsku, hoci pomerne vzdialeným od Viedne. Mesto bolo centrom obchodu, remesiel a malo bohatý kultúrny život. Umenie sa rozvíjalo najmä v cirkevnom prostredí a medzi meštianskymi vrstvami. V regióne pôsobili talentovaní maliari, sochári a rezbári, ktorí pracovali na objednávku miestnych kostolov, šľachty a bohatých mešťanov. Je však dôležité zdôrazniť, že v 17. storočí neexistovali "umelecké školy" v modernom ponímaní. Umenie sa učilo v dielňach majstrov, často cechovo organizovaných.
Pri hľadaní konkrétneho košického umelca, ktorý by bol označený za "dvorného maliara Leopolda I.", narážame na problém. Historické záznamy, dvorné menovania a zoznamy umelcov pôsobiacich pri Leopoldovom dvore zvyčajne neuvádzajú umelca s preukázateľným košickým pôvodom, ktorý by získal tento prestížny titul. To však neznamená, že košickí umelci nemali žiadne spojenie s cisárskym dvorom, alebo že v Košiciach nepôsobili talentovaní maliari v Leopoldovej ére. Skôr to naznačuje, že priame menovanie "dvorným maliarom" bolo výsadou umelcov pôsobiacich v centre moci, a Košice, hoci významné, ležali na periférii.
Je možné, že v archívnych záznamoch existujú zmienky o umelcoch z Košíc, ktorí pracovali pre šľachtické rody spojené s cisárskym dvorom, alebo ktorí sa príležitostne dostali do Viedne a pracovali na objednávkach pre cisársky dvor. Avšak, nájsť umelca, ktorý by bol explicitne označený ako "dvorný maliar Leopolda I. a pochádzal z Košíc", sa javí ako nepravdepodobné na základe dostupných historických prameňov.
Možno, že pôvodná otázka o "dvornom maliarovi Leopolda I." vznikla z nepresnosti alebo zmätenia s iným významným košickým umelcom, ktorý sa skutočne preslávil portrétovaním panovníka -Leopoldom Horovitzom. Hoci Horovitz nepôsobil v ére Leopolda I., ale narodil sa v Košiciach v roku 1838 a stal sa uznávaným portrétistom cisáraFrantiška Jozefa I., teda panovníka z neskoršej doby.
Leopold Horovitz (1838-1917) bol významný maliar židovského pôvodu, rodák z Košíc. Študoval umenie v Budapešti a vo Viedni. Preslávil sa najmä ako portrétista, a to nielen aristokracie, ale aj mešťanov a židovských osobností. Jeho umelecký talent a zručnosť v portrétovaní ho priviedli až k cisárskemu dvoru. Horovitz viackrát portrétoval cisára Františka Jozefa I., cisárovnú Sissi a ďalších členov habsburskej rodiny. Jeho portréty sa vyznačovali realistickým zobrazením, psychologickou hĺbkou a technickou bravúrou. Horovitz sa stal uznávaným umelcom v Rakúsko-Uhorsku a jeho diela sú dodnes cenené.
Výstava, ktorá sa koná vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach pri príležitosti stého výročia úmrtia Leopolda Horovitza, je dôkazom jeho významu a trvalého odkazu. Táto výstava predstavuje jeho diela a pripomína jeho košický pôvod a úspešnú umeleckú kariéru, ktorá ho priviedla až na cisársky dvor, hoci k inému cisárovi, než Leopoldovi I.
V kontexte internetových vyhľadávaní sa objavuje aj meno ďalšieho košického maliara -Ľudovíta Felda (1904-1991). V niektorých online zdrojoch sa však šírinepresná a zavádzajúca informácia, ktorá ho označuje za "dvorného maliara Mengeleho" a spája jeho prežitie holokaustu s týmto údajným "dvorným" postavením.Toto tvrdenie je kategoricky nepravdivé a neopodstatnené.
Ľudovít Feld bol košický maliar a grafik židovského pôvodu, ktorý skutočne prežil holokaust. Bol deportovaný do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Jeho prežitie však nebolo spojené s žiadnym "dvorným" postavením u Josefa Mengeleho, nacistického lekára, ktorý vykonával pseudovedecké experimenty na väzňoch. Feldovo prežitie bolo výsledkom šťastia, odolnosti a pravdepodobne aj pomoci spoluväzňov. Po vojne sa vrátil do Košíc a pokračoval vo svojej umeleckej tvorbe.
Šírenie nepravdivej informácie o Ľudovítovi Feldovi ako "dvornom maliarovi Mengeleho" je nielen historicky nesprávne, ale aj urážlivé voči pamiatke tohto umelca a obetiam holokaustu. Je dôležité rozlišovať medzi faktami a dezinformáciami a pristupovať k historickým témam s kritickým myslením a rešpektom.
Hoci sme nenašli konkrétneho košického umelca, ktorý by bol dvorným maliarom cisára Leopolda I., naše pátranie nás priviedlo k iným zaujímavým príbehom spojeným s košickým umením a jeho prepojením s vyššími spoločenskými vrstvami a dokonca aj s cisárskym dvorom. Leopold Horovitz, hoci pôsobil v neskoršej dobe a portrétoval iného cisára, je vynikajúcim príkladom košického rodáka, ktorý dosiahol medzinárodné uznanie a pracoval pre najvyššie kruhy monarchie. Príbeh Ľudovíta Felda, hoci poznačený tragédiou holokaustu, svedčí o sile umenia a ľudského ducha aj v najťažších časoch.
Košice boli a sú mestom s bohatou kultúrnou a umeleckou tradíciou. Hoci možno nemali "svojho" dvorného maliara Leopolda I., ich prínos k slovenskému i európskemu umeniu je nepopierateľný. Príbehy umelcov ako Leopold Horovitz a Ľudovít Feld, hoci každý z iného obdobia a s iným osudom, sú súčasťou tohto bohatého dedičstva a pripomínajú nám, že umenie má silu prekonávať hranice času, priestoru a spoločenských vrstiev.
tags: #Umelec