Otázka, kto bol košickým umelcom, ktorý sa stal dvorným maliarom cisára Leopolda I., je fascinujúca, no zároveňComplexnejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Hoci internetové vyhľadávania niekedy prinášajú prekvapivé a nie vždy presné informácie, pri hľadaní odpovede musíme postupovať krok za krokom a kriticky zhodnotiť dostupné fakty.

Poďme sa ponoriť do historického kontextu a preskúmať, či existuje košický umelec, ktorý by zodpovedal tomuto titulu, a ak nie, prečo je to tak a aké iné zaujímavé príbehy sa s košickým umením a cisárskym dvorom spájajú.

Leopold I. a jeho dvor: Kontext doby

Leopold I. vládol Svätej rímskej ríši v rokoch 1658 až 1705. Bola to éra baroka, obdobie monumentálneho umenia, prepracovaného štýlu a silného vplyvu habsburskej monarchie. Cisársky dvor vo Viedni bol centrom politickej moci, ale aj kultúry a umenia. Cisári si tradične najímali dvorných umelcov, ktorí zvečňovali ich podobu, významné udalosti a reprezentovali ich moc a prestíž. Títo umelci pochádzali z rôznych kútov monarchie i za jej hraníc, no najčastejšie pôsobili priamo vo Viedni alebo v jej blízkosti, aby boli panovníkovi k dispozícii.

Košice v 17. storočí: Umenie a kultúra v regióne

Košice v 17. storočí boli významným mestom v Hornom Uhorsku, hoci pomerne vzdialeným od Viedne. Mesto bolo centrom obchodu, remesiel a malo bohatý kultúrny život. Umenie sa rozvíjalo najmä v cirkevnom prostredí a medzi meštianskymi vrstvami. V regióne pôsobili talentovaní maliari, sochári a rezbári, ktorí pracovali na objednávku miestnych kostolov, šľachty a bohatých mešťanov. Je však dôležité zdôrazniť, že v 17. storočí neexistovali "umelecké školy" v modernom ponímaní. Umenie sa učilo v dielňach majstrov, často cechovo organizovaných.

Hľadanie košického dvorného maliara Leopolda I.

Pri hľadaní konkrétneho košického umelca, ktorý by bol označený za "dvorného maliara Leopolda I.", narážame na problém. Historické záznamy, dvorné menovania a zoznamy umelcov pôsobiacich pri Leopoldovom dvore zvyčajne neuvádzajú umelca s preukázateľným košickým pôvodom, ktorý by získal tento prestížny titul. To však neznamená, že košickí umelci nemali žiadne spojenie s cisárskym dvorom, alebo že v Košiciach nepôsobili talentovaní maliari v Leopoldovej ére. Skôr to naznačuje, že priame menovanie "dvorným maliarom" bolo výsadou umelcov pôsobiacich v centre moci, a Košice, hoci významné, ležali na periférii.

Je možné, že v archívnych záznamoch existujú zmienky o umelcoch z Košíc, ktorí pracovali pre šľachtické rody spojené s cisárskym dvorom, alebo ktorí sa príležitostne dostali do Viedne a pracovali na objednávkach pre cisársky dvor. Avšak, nájsť umelca, ktorý by bol explicitne označený ako "dvorný maliar Leopolda I. a pochádzal z Košíc", sa javí ako nepravdepodobné na základe dostupných historických prameňov.

Leopold Horovitz: Košický rodák a portrétista cisára Františka Jozefa I.

Možno, že pôvodná otázka o "dvornom maliarovi Leopolda I." vznikla z nepresnosti alebo zmätenia s iným významným košickým umelcom, ktorý sa skutočne preslávil portrétovaním panovníka -Leopoldom Horovitzom. Hoci Horovitz nepôsobil v ére Leopolda I., ale narodil sa v Košiciach v roku 1838 a stal sa uznávaným portrétistom cisáraFrantiška Jozefa I., teda panovníka z neskoršej doby.

Leopold Horovitz (1838-1917) bol významný maliar židovského pôvodu, rodák z Košíc. Študoval umenie v Budapešti a vo Viedni. Preslávil sa najmä ako portrétista, a to nielen aristokracie, ale aj mešťanov a židovských osobností. Jeho umelecký talent a zručnosť v portrétovaní ho priviedli až k cisárskemu dvoru. Horovitz viackrát portrétoval cisára Františka Jozefa I., cisárovnú Sissi a ďalších členov habsburskej rodiny. Jeho portréty sa vyznačovali realistickým zobrazením, psychologickou hĺbkou a technickou bravúrou. Horovitz sa stal uznávaným umelcom v Rakúsko-Uhorsku a jeho diela sú dodnes cenené.

Výstava, ktorá sa koná vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach pri príležitosti stého výročia úmrtia Leopolda Horovitza, je dôkazom jeho významu a trvalého odkazu. Táto výstava predstavuje jeho diela a pripomína jeho košický pôvod a úspešnú umeleckú kariéru, ktorá ho priviedla až na cisársky dvor, hoci k inému cisárovi, než Leopoldovi I.

Ľudovít Feld: Košický maliar a preživší holokaustu, nie "dvorný maliar Mengeleho"

V kontexte internetových vyhľadávaní sa objavuje aj meno ďalšieho košického maliara -Ľudovíta Felda (1904-1991). V niektorých online zdrojoch sa však šírinepresná a zavádzajúca informácia, ktorá ho označuje za "dvorného maliara Mengeleho" a spája jeho prežitie holokaustu s týmto údajným "dvorným" postavením.Toto tvrdenie je kategoricky nepravdivé a neopodstatnené.

Ľudovít Feld bol košický maliar a grafik židovského pôvodu, ktorý skutočne prežil holokaust. Bol deportovaný do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Jeho prežitie však nebolo spojené s žiadnym "dvorným" postavením u Josefa Mengeleho, nacistického lekára, ktorý vykonával pseudovedecké experimenty na väzňoch. Feldovo prežitie bolo výsledkom šťastia, odolnosti a pravdepodobne aj pomoci spoluväzňov. Po vojne sa vrátil do Košíc a pokračoval vo svojej umeleckej tvorbe.

Šírenie nepravdivej informácie o Ľudovítovi Feldovi ako "dvornom maliarovi Mengeleho" je nielen historicky nesprávne, ale aj urážlivé voči pamiatke tohto umelca a obetiam holokaustu. Je dôležité rozlišovať medzi faktami a dezinformáciami a pristupovať k historickým témam s kritickým myslením a rešpektom.

Záver: Košické umenie a jeho odkaz

Hoci sme nenašli konkrétneho košického umelca, ktorý by bol dvorným maliarom cisára Leopolda I., naše pátranie nás priviedlo k iným zaujímavým príbehom spojeným s košickým umením a jeho prepojením s vyššími spoločenskými vrstvami a dokonca aj s cisárskym dvorom. Leopold Horovitz, hoci pôsobil v neskoršej dobe a portrétoval iného cisára, je vynikajúcim príkladom košického rodáka, ktorý dosiahol medzinárodné uznanie a pracoval pre najvyššie kruhy monarchie. Príbeh Ľudovíta Felda, hoci poznačený tragédiou holokaustu, svedčí o sile umenia a ľudského ducha aj v najťažších časoch.

Košice boli a sú mestom s bohatou kultúrnou a umeleckou tradíciou. Hoci možno nemali "svojho" dvorného maliara Leopolda I., ich prínos k slovenskému i európskemu umeniu je nepopierateľný. Príbehy umelcov ako Leopold Horovitz a Ľudovít Feld, hoci každý z iného obdobia a s iným osudom, sú súčasťou tohto bohatého dedičstva a pripomínajú nám, že umenie má silu prekonávať hranice času, priestoru a spoločenských vrstiev.

tags: #Umelec

Similar pages: