Turiec, malebný región v srdci Slovenska, sa rozprestiera medzi majestátnymi pohoriami Malej a Veľkej Fatry, Kremnickými vrchmi a Žiarom. Táto kotlina, jedna z najvyššie položených na Slovensku, ponúka ideálne podmienky pre rozvoj letných i zimných športov. Okrem toho je Turiec bohatý na kultúrne dedičstvo, ktoré sa odzrkadľuje v tradičnej ľudovej architektúre, srdečnosti miestnych obyvateľov, živom folklóre a unikátnych zvykoch.
Turiec administratívne zahŕňa okresy Martin (Dolný Turiec) a Turčianske Teplice (Horný Turiec). Táto oblasť sa tiež označuje ako Turčiansky región cestovného ruchu, ktorý láka návštevníkov svojou rozmanitosťou. Turčianska kotlina, v ktorej sa Turiec nachádza, je obklopená horami a ponúka úchvatné prírodné scenérie.
História Turca je bohatá a siaha až do hlbokej minulosti. Už v 3. storočí pred Kr. až do 2. storočia po Kr. obýval toto územie ľud púchovskej kultúry. V stredoveku zohrával Turiec významnú úlohu ako súčasť Zvolenskej župy až do 14. storočia. Regiónom prechádzala dôležitá obchodná cesta z podunajskej oblasti, ktorú strážili hrady ako Sklabiňa, Blatnica a Zniev. V 20. storočí sa Turiec stal významným kultúrnym centrom Slovenska, najmä vďaka evanjelickej inteligencii, ktorá tu pôsobila.
Turiec je známy svojou pestrou paletou zvykov a tradícií, ktoré sa líšia od dediny k dedine. Mnohé z nich sa zachovali až dodnes a sú živou súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu. Tieto tradície sa viažu k rôznym obdobiam roka a životným udalostiam, od narodenia až po smrť.
Fašiangy, obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, sú časom radosti, zábavy a hodovania. V Turci sa počas fašiangov konajú tradičné fašiangové sprievody, v ktorých nechýbajú masky, hudba a tance. Typické sú aj zabíjačky, na ktorých sa pripravujú tradičné fašiangové jedlá ako šišky, fánky a klobásy. Fašiangové zvyky majú zabezpečiť hojnosť a úrodu v nasledujúcom roku.
Vynášanie Moreny je starý slovanský zvyk, ktorý symbolizuje ukončenie zimy a príchod jari. Morena je slamená figurína, ktorá predstavuje bohyňu zimy a smrti. V Turci sa Morena vynáša na Kvetnú nedeľu alebo Veľkú noc. Dedinčania sprievodom odnesú Morenu k potoku alebo rieke, kde ju zapália a hodia do vody. Tento akt symbolizuje zničenie zimy a privolanie jari s jej teplom a životom.
Stavanie mája je zvyk, ktorý sa koná v predvečer 1. mája. Máj je vysoký strom, ozdobený farebnými stuhami a kvetmi, ktorý symbolizuje silu, plodnosť a nový život. V Turci stavajú máje mládenci pred domy dievčat, ktoré sa im páčia. Tento zvyk je prejavom lásky a úcty k dievčatám.
Svadobné zvyky v Turci sú bohaté a pestré. Pred svadbou sa konajú rôzne prípravy a obrady, ako napríklad pýtanie nevesty, lúčenie nevesty s rodinou a priateľmi, a zdobenie svadobného stromu. Počas svadobného obradu sa konajú rôzne zvyky, ako napríklad čepčenie nevesty, hádzanie kytice a rozbíjanie taniera. Svadobné zvyky majú zabezpečiť šťastie a plodnosť novomanželom.
Pohrebné zvyky v Turci sú spojené s úctou k zosnulému a s vierou v posmrtný život. Pred pohrebom sa koná smútočná omša a rozlúčka so zosnulým. Po pohrebe sa koná kar, na ktorom sa stretáva rodina a priatelia, aby si spomenuli na zosnulého. Pohrebné zvyky majú pomôcť pozostalým vyrovnať sa so stratou a uctiť si pamiatku zosnulého.
Ľudový spev a hudba sú neoddeliteľnou súčasťou kultúry Turca. V regióne pôsobí mnoho folklórnych skupín a súborov, ktoré uchovávajú a prezentujú tradičné piesne a tance. Turčianske piesne sú známe svojou melódiou a textami, ktoré často hovoria o láske, prírode a živote na dedine. Tradičné hudobné nástroje, ktoré sa používajú v Turci, sú fujara, píšťala, gajdy, husle a cimbal.
Turčianske piesne sú rozmanité a odrážajú rôzne aspekty života v regióne. Medzi najznámejšie patria ľúbostné piesne, pastierske piesne, regrútske piesne a obradové piesne. Tieto piesne sa často spievajú pri rôznych príležitostiach, ako sú svadby, krstiny, pohreby a fašiangové zábavy.
V Turci pôsobí mnoho folklórnych skupín a súborov, ktoré sa venujú uchovávaniu a prezentácii tradičnej hudby, tanca a zvykov. Medzi najznámejšie patria Folklórny súbor Turiec, Folklórna skupina Kopa, Folklórna skupina Lysec a Ďatelinka.
V Turci sa zachovali aj tradičné remeslá, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Medzi najznámejšie patria hrnčiarstvo, tkáčstvo, košikárstvo, drotárstvo a rezbárstvo. Remeselníci v Turci vyrábajú krásne a užitočné predmety, ktoré sú odrazom ich zručnosti a kreativity.
Hrnčiarstvo má v Turci dlhú tradíciu. Hrnčiari vyrábajú z hliny rôzne úžitkové predmety, ako sú hrnce, misky, taniere a džbány. Turčianska keramika je známa svojou kvalitou a dekoratívnymi vzormi.
Tkáčstvo je ďalšie tradičné remeslo, ktoré sa v Turci zachovalo. Tkáčky vyrábajú z ľanu, konope a vlny rôzne textílie, ako sú plátna, koberce, prikrývky a odevy. Turčianske textílie sú známe svojou kvalitou a tradičnými vzormi.
Košikárstvo je remeslo, ktoré sa zaoberá výrobou košov, prútených nábytkov a iných predmetov z prútia. Košikári v Turci používajú na výrobu svojich výrobkov rôzne druhy prútia, ako sú vŕba, lieska a rakytie. Turčianske košíky sú známe svojou pevnosťou a trvanlivosťou.
V Turci sa koná mnoho kultúrnych podujatí, ktoré prezentujú bohaté kultúrne dedičstvo regiónu. Medzi najvýznamnejšie patria Turčianske folklórne slávnosti, Dni mesta Martin, a Kremnické gagy. Tieto podujatia sú príležitosťou pre návštevníkov spoznať tradičnú hudbu, tanec, zvyky a remeslá Turca.
Turčianske folklórne slávnosti sú najväčšie folklórne podujatie v Turci. Konajú sa každoročne v Martine a prezentujú tradičnú hudbu, tanec, zvyky a remeslá z celého regiónu. Na slávnostiach vystupujú folklórne skupiny a súbory, remeselníci prezentujú svoje výrobky a návštevníci môžu ochutnať tradičné turčianske jedlá.
Dni mesta Martin sú oslavou histórie a kultúry mesta Martin. Konajú sa každoročne v septembri a ponúkajú bohatý program, ktorý zahŕňa koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, trhy a športové podujatia.
Kremnické gagy sú medzinárodný festival humoru a satiry, ktorý sa koná každoročne v Kremnici, meste neďaleko Turca. Festival ponúka bohatý program, ktorý zahŕňa kabaretné predstavenia, divadelné hry, koncerty a výstavy karikatúr.
Ľudová architektúra v Turci je charakteristická svojou jednoduchosťou, účelnosťou a použitím prírodných materiálov. Tradičné domy sú postavené z dreva, hliny a kameňa a majú sedlovú strechu pokrytú slamou alebo šindľom. Typické pre turčiansku architektúru sú aj drevené verandy a vyrezávané ornamenty.
Múzeum slovenskej dediny v Martine je skanzen, ktorý prezentuje tradičnú ľudovú architektúru z celého Slovenska. V múzeu sa nachádzajú domy, hospodárske budovy, kostoly a ďalšie stavby, ktoré boli prenesené z rôznych regiónov Slovenska. Múzeum slovenskej dediny je obľúbeným cieľom turistov, ktorí chcú spoznať tradičný život na slovenskom vidieku.
Turiec je rodiskom mnohých významných osobností, ktoré sa presadili v rôznych oblastiach života. Medzi najznámejšie patria spisovatelia, básnici, vedci, umelci a politici. Tieto osobnosti prispeli k rozvoju slovenskej kultúry a spoločnosti.
Martin Rázus bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, publicista a politik. Patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej literatúry 20. storočia. Vo svojich dielach sa venoval sociálnym a národným problémom Slovenska.
Jozef Cíger-Hronský bol slovenský spisovateľ, učiteľ, redaktor, výtvarník a publicista. Je autorom mnohých kníh pre deti a mládež, z ktorých najznámejšia je Smelý Zajko.
Štefan Krčméry bol slovenský literárny historik, teoretik, kritik, básnik, prekladateľ a publicista. Venoval sa dejinám slovenskej literatúry a kultúry.
tags: #Spev