Divadlo LAB sa v marci 2025 stalo dejiskom inscenácie s názvom "Kurz negatívneho myslenia". Táto hra, ktorá vznikla pod režijným a dramaturgickým vedením Silvie Matejčíkovej a Emmy Vičanovej, si kladie za cieľ kriticky nazrieť na súčasný svet, v ktorom žijeme. Cieľom tohto článku je poskytnúť podrobnú recenziu a hodnotenie tohto predstavenia, pričom zohľadníme rôzne aspekty, od dramaturgie a réžie, cez herecké výkony až po celkový dopad na diváka.
Dramaturgicko-režisérsky tandem Matejčíková a Vičanová sa pustil do náročnej úlohy: adaptovať a preniesť tému negatívneho myslenia na divadelné dosky. Je dôležité poznamenať, že samotný názov môže byť zavádzajúci, pretože nejde o oslavu pesimizmu, ale skôr o skúmanie jeho príčin a dôsledkov v kontexte modernej spoločnosti. Práca s touto témou si vyžaduje jemný prístup, aby sa predišlo povrchnosti alebo zjednodušovaniu komplexných psychologických a sociálnych javov.
Jedným z kľúčových aspektov hodnotenia je, ako úspešne sa im podarilo nájsť rovnováhu medzi satirou a hĺbkou. Satira môže byť účinným nástrojom na kritiku spoločenských nedostatkov, ale zároveň je dôležité, aby nezatienila hlbšie posolstvo a emocionálny dopad hry. Dramaturgia by mala diváka viesť k zamysleniu a sebareflexii, a nie len k povrchnému pobaveniu.
Dej inscenácie sa odvíja od konfrontácie s Geirom, mužom na vozíku po autonehode, ktorého sa snaží skupina hendikepovaných ľudí pod vedením psychologičky presvedčiť o výhodách "pozitívneho myslenia". Základná premisa hry ponúka priestor na preskúmanie rôznych perspektív a názorov na život, šťastie a prekonávanie prekážok. Dôležité je, ako hra pracuje s touto premisou a aké otázky kladie divákovi.
Je inscenácia len povrchnou komédiou, alebo sa snaží hlbšie preniknúť do podstaty ľudskej psychiky a spoločenských tlakov? Aký je vzťah medzi "negatívnym" a "pozitívnym" myslením, ako ich hra definuje a ako ich vzájomne konfrontuje? Odpovede na tieto otázky sú kľúčové pre pochopenie posolstva hry a jej celkového dopadu.
Scénografia a kostýmy hrajú dôležitú úlohu pri vytváraní atmosféry a dotváraní charakterov postáv. V kontexte "Kurzu negatívneho myslenia" je dôležité, či scénografia a kostýmy podporujú alebo rušia celkový dojem z predstavenia. Sú minimalistické a funkčné, alebo extravagantné a prehnané? Odráža vizuálna stránka hry tému negatívneho myslenia, alebo sa snaží o kontrast a vytvárať pozitívny dojem?
Informácia o tom, že kostýmy navrhovala Adela Hajduová (2018), môže byť relevantná, ak sa jej práca v tomto predstavení odlišuje od jej predchádzajúcich projektov. Je dôležité analyzovať, ako kostýmy prispievajú k charakterizácii postáv a ako reflektujú ich vnútorné prežívanie. Scénografia by mala podporovať dej a vytvárať priestor pre herecké výkony, a nie ich zatieňovať.
Herecké výkony sú kľúčové pre úspech každej divadelnej inscenácie, a to platí aj pre "Kurz negatívneho myslenia". Je dôležité, ako herci stvárňujú svoje postavy, ako presvedčivo dokážu vyjadriť ich vnútorné konflikty a motivácie. Vzhľadom na tému hry je obzvlášť dôležité, aby herci dokázali autenticky stvárniť postavy s rôznymi druhmi hendikepov a psychologických problémov. Divák musí uveriť ich prežívaniu a vcítiť sa do ich situácie.
Ako herci pracujú s humorom a iróniou, ktoré sú súčasťou hry? Dokážu ich využiť na prehĺbenie charakterov postáv a na kritiku spoločenských nedostatkov, alebo ich humor znie povrchne a neautenticky? Je dôležité analyzovať individuálne výkony hercov a ich vzájomnú interakciu. Ako funguje chémia medzi postavami? Dokážu herci vytvoriť presvedčivý obraz skupiny hendikepovaných ľudí, ktorí sa snažia nájsť svoje miesto v spoločnosti?
Postava Geira, muža na vozíku, je kľúčová pre pochopenie posolstva hry. Jeho premena, alebo skôr jeho postoj k pozitívnemu mysleniu, je ústredným bodom deja. Herec, ktorý stvárňuje Geira, musí dokázať presvedčivo vyjadriť jeho vnútorný boj, jeho pochybnosti a frustrácie. Musí diváka presvedčiť, že jeho postoj má svoje opodstatnenie a že "pozitívne myslenie" nie je vždy univerzálnym riešením pre všetky problémy.
Ako herec pracuje s fyzickými obmedzeniami postavy? Jeho stvárnenie je autentické a rešpektujúce, alebo povrchné a stereotypné? Dokáže herec preniesť na diváka Geirovu bolesť a frustráciu, alebo jeho postava pôsobí odcudzeno a nepresvedčivo?
Celkový dojem z predstavenia závisí od kombinácie všetkých spomínaných aspektov: dramaturgie, réžie, hereckých výkonov, scénografie a kostýmov. Dôležité je, či hra dokáže diváka osloviť na emocionálnej úrovni, či ho prinúti k zamysleniu a sebareflexii. Zanecháva v divákovi trvalý dojem, alebo je len povrchnou zábavou, ktorá sa rýchlo zabudne?
Aký je celkový tón hry? Je to tragikomédia, ktorá dokáže kombinovať humor a vážnosť, alebo je to len čierna komédia, ktorá sa snaží šokovať a provokovať? Je posolstvo hry jasné a zrozumiteľné, alebo je zahalené v nejasnosti a metaforách? Ako hra pracuje s kontroverznou témou hendikepu a psychologických problémov? Je jej prístup citlivý a rešpektujúci, alebo stereotypný a zjednodušujúci?
Recenzia spomína škandinávsky film "Kurz negatívneho myslenia" a zdôrazňuje jeho "vypäté scény a neskutočne čierny humor". Je dôležité analyzovať, či divadelná inscenácia preberá tieto prvky a ako ich adaptuje pre divadelné médium. Je hra verná duchu škandinávskej kinematografie, alebo sa snaží o vlastný, originálny prístup? Ako hra pracuje s témami, ktoré sú typické pre škandinávsku kultúru, ako napríklad sociálna kritika, individualizmus a hľadanie zmyslu života?
Je hra len kópiou filmu, alebo sa snaží o nový a originálny pohľad na túto tému? Ako hra pracuje s kultúrnym kontextom a ako reflektuje slovenské spoločenské reálie? Je hra relevantná pre slovenské publikum, alebo je príliš vzdialená od jeho skúseností a prežívania?
Inscenácia "Kurz negatívneho myslenia" v Divadle LAB je ambicióznym projektom, ktorý sa snaží kriticky nazrieť na súčasný svet a na to, ako v ňom fungujeme. Hodnotenie úspešnosti tohto projektu závisí od mnohých faktorov, od dramaturgie a réžie, cez herecké výkony až po celkový dopad na diváka. Je dôležité, aby hra dokázala osloviť diváka na emocionálnej úrovni, prinútiť ho k zamysleniu a sebareflexii. Inscenácia by mala byť nielen zábavná, ale aj podnetná a inšpiratívna. Až čas ukáže, či sa jej to podarilo.
tags: #Divadlo