Bratislavská divadelná scéna je bohatá a rôznorodá, no Divadlo West, spojené s menom Ľuba Romana, predstavuje v nej osobitú kapitolu. Hoci by sa mohlo zdať, že spomienka na predstavenie na ulici Fraňa Kráľa, respektíve Lermontovova, je len fragmentom minulosti, v skutočnosti otvára dvere k hlbšiemu pochopeniu divadelnej filozofie a tvorivého prínosu Ľuba Romana. Je dôležité preskúmať nielen konkrétne predstavenie, ale aj kontext, v ktorom Divadlo West fungovalo, a odkaz, ktorý zanechalo.
Divadlo West Bratislava, ako občianske združenie, sa od svojho vzniku prezentovalo originálnym konceptom. Na rozdiel od tradičných divadiel so stálym hereckým súborom, Divadlo West stavilo na flexibilitu a projektové angažovanie umelcov. Táto stratégia mu umožnila oslovovať široké spektrum talentovaných hercov a herečiek pre jednotlivé inscenácie, čím sa zabezpečila pestrosť a dynamika repertoáru. Práve absencia stáleho súboru bola vnímaná ako výhoda, ktorá umožňovala divadlu neustále sa obmieňať a prinášať divákom svieže a neopozerané umelecké zážitky.
Zakladateľom a dušou Divadla West bol Ľubo Roman, herec, režisér a výrazná osobnosť slovenského kultúrneho života. Jeho meno je neodmysliteľne spojené s bratislavskou divadelnou scénou a jeho prínos presahuje rámec hereckej a režisérskej činnosti. Ľubo Roman bol vizionárom, ktorý dokázal nielen založiť divadlo, ale aj ho úspešne viesť a etablovať v konkurenčnom prostredí.
Adresa Divadla West sa spomína v kontexte ulíc Fraňa Kráľa a Lermontovova. Je pravdepodobné, že Divadlo West nemalo stálu kamennú scénu v tradičnom ponímaní. Jeho pôsobenie sa mohlo viazať na rôzne priestory, vrátane kultúrnych domov, alternatívnych priestorov a možno aj priestorov na spomínaných uliciach. Ulica Fraňa Kráľa 25 sa uvádza v súvislosti s adresou Mgr. Ľubomíra Romana a Ing. Ľubomíra Romana, čo naznačuje, že táto adresa mohla byť sídlom občianskeho združenia alebo administratívnym centrom divadla. Lermontovova 924/6 sa tiež spomína v kontexte Divadla West občianske združenie, čo potvrdzuje prepojenosť týchto adries s divadlom. Je možné, že predstavenia sa konali v rôznych lokalitách v Bratislave, pričom ulice Fraňa Kráľa a Lermontovova mohli figurovať ako administratívne alebo sídelné adresy.
Ľubo Roman, rodák z Malaciek (narodený 12. apríla 1944, zomrel 13. marca 2022 v Bratislave), bol výraznou osobnosťou slovenského kultúrneho a spoločenského života. Jeho kariéra bola mnohostranná a bohatá, prenikala do divadla, politiky a pedagogickej činnosti. Bol nielen talentovaným hercom a režisérom, ale aj človekom s jasnými názormi a snahou aktívne ovplyvňovať kultúrne dianie na Slovensku.
Významnú časť svojej umeleckej kariéry strávil Ľubo Roman v divadle Nová scéna v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1966 až 2001. Nová scéna bola v tom období jedným z popredných slovenských divadiel a Ľubo Roman sa stal jej neodmysliteľnou súčasťou. Stvárnil množstvo rôznorodých postáv, preukázal hereckú všestrannosť a schopnosť presvedčivo interpretovať charaktery rôznych žánrov a štýlov. Jeho herectvo sa vyznačovalo premyslenou interpretáciou, dôrazom na detail a schopnosťou preniknúť do psychológie postavy. Spomína sa, že v 60. rokoch exceloval v úlohe Kaya v inscenácii Snehovej kráľovnej, čo svedčí o jeho hereckých kvalitách už v mladom veku.
Okrem hereckej praxe sa Ľubo Roman venoval aj pedagogickej činnosti. Pôsobil na Divadelnej fakulte VŠMU (Vysokej školy múzických umení) v Bratislave, kde odovzdával svoje skúsenosti a znalosti budúcim generáciám hercov a režisérov. Jeho pedagogický prístup bol pravdepodobne založený na praktických skúsenostiach, dôraze na hereckú techniku a rozvíjanie individuálneho talentu študentov. Pôsobenie na VŠMU potvrdzuje jeho záujem o rozvoj divadelného umenia a snahu prispievať k výchove nových umeleckých osobností.
V 90. rokoch 20. storočia sa Ľubo Roman stal riaditeľom divadla Nová scéna. Táto pozícia mu umožnila ovplyvňovať smerovanie divadla a realizovať svoje umelecké a manažérske vízie. Neskôr sa však rozhodol opustiť Nová scéna a založiť si vlastné divadlo – Divadlo West. Motiváciou pre tento krok mohla byť túžba po väčšej tvorivej slobode, možnosť realizovať vlastné režijné projekty a vytvoriť divadlo podľa vlastných predstáv. Založenie Divadla West v bývalom kine Slovan predstavovalo významný moment v jeho kariére a prejav jeho podnikateľského ducha a odhodlania presadiť sa v slovenskom divadelnom prostredí.
Ľubo Roman sa angažoval aj v politike. V dočasnej vláde Jozefa Moravčíka pôsobil od 15. marca do 13. decembra 1994 ako minister kultúry Slovenskej republiky. Jeho pôsobenie v tejto funkcii bolo síce relatívne krátke, no predstavovalo príležitosť priamo ovplyvňovať kultúrnu politiku štátu. V predčasných voľbách v roku 1994 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, čo potvrdzuje jeho politické ambície a podporu verejnosti. Pôsobil aj ako predseda Bratislavského samosprávneho kraja, čo svedčí o jeho záujme o regionálnu politiku a rozvoj Bratislavského regiónu.
Premiéra Divadla West sa datuje do 27. apríla 2007 v Divadle West Bratislava. Konkrétny názov inscenácie, ktorá mala premiéru, nie je v dostupných zdrojoch explicitne uvedený, ale premiéra z roku 2007 predstavuje dôležitý medzník v histórii divadla. Režisérom inscenácie, ktorá mala premiéru, bol samotný Ľubo Roman, čo podčiarkuje jeho kľúčovú úlohu v divadle. Na inscenácii sa podieľali aj ďalší umeleckí tvorcovia, ako prekladateľka Ľubica Lukáčová, scénografka a kostýmová výtvarníčka Slávka Semancová a Ľubo Roman zodpovedal aj za výber hudby.
V hereckom obsadení premiérovej inscenácie, a pravdepodobne aj v ďalších predstaveniach Divadla West, sa objavili známe mená slovenského herectva, ako Karin Haydu, Lucia Hurajová, Dagmar Bruckmayerová a Pavol Topoľský. Účasť týchto hereckých osobností svedčí o kvalite projektov Divadla West a o schopnosti Ľuba Romana pritiahnuť talentovaných umelcov pre spoluprácu. Spolupráca s ľuďmi, ktorých Ľubo Roman dlho poznal a s ktorými už predtým pracoval, bola pre neho charakteristická a prejavovala sa aj v projektoch Divadla West.
Smrť Ľuba Romana v roku 2022 znamenala stratu významnej osobnosti slovenského kultúrneho života. Jeho odchod zasiahol nielen divadelnú komunitu, ale aj širokú verejnosť, ktorá si ho pamätala ako herca, politika a kultúrneho manažéra. Ľubo Roman zanechal po sebe bohaté umelecké a spoločenské dedičstvo. Jeho prínos pre slovenské divadelníctvo je nesporný, a Divadlo West, ktoré založil, predstavuje originálny a inšpiratívny model divadelnej tvorby. Koncept divadla bez stáleho súboru, zameraný na projektovú činnosť a spoluprácu s rôznymi umelcami, bol v slovenskom kontexte pomerne netradičný a priniesol do divadelného prostredia nové impulzy.
Divadlo West bolo priestorom pre tvorivú slobodu, experimentovanie a hľadanie nových umeleckých ciest. Jeho inscenácie, aj keď sa pravdepodobne neprezentovali na tradičnej kamenej scéne, oslovovali divákov svojou originalitou a hereckými výkonmi. Ľubo Roman svojou prácou v Divadle West dokázal, že aj divadlo s netradičnou štruktúrou môže byť úspešné a významne prispievať k rozvoju kultúry. Spomienka na predstavenie Divadla West na ulici Fraňa Kráľa alebo Lermontovova nám pripomína dôležitosť podpory alternatívnych divadelných foriem a ocenenie tvorivého prínosu osobností, akou bol Ľubo Roman.
Jeho odkaz pretrváva v pamäti divadelníkov a divákov, a Divadlo West, aj keď možno už nie aktívne pôsobiace, zostáva symbolom tvorivej energie a odhodlania Ľuba Romana presadiť svoje umelecké vízie. Pripomienkou jeho bohatej kariéry sú nielen inscenácie, v ktorých účinkoval a režíroval, ale aj jeho pedagogická činnosť, politické angažovanie a v neposlednom rade aj Divadlo West, ktoré založil a viedol s vášňou a oddanosťou.
tags: #Divadlo