Ľudová hudba Bartošovci z Čierneho Balogu predstavuje významnú súčasť slovenskej hudobnej tradície a kultúry. Táto hudobná skupina, často označovaná aj ako "slovenská alebo rómska metalica" pre svoj energický prejav, si už desaťročia udržiava svoju jedinečnú identitu a prispieva k bohatstvu slovenskej ľudovej hudby.
Korene Ľudovej hudby Bartošovci siahajú do Čierneho Balogu, malebnej obce v regióne Horehronie. Táto oblasť je známa svojou bohatou folklórnou tradíciou a ľudová hudba tu má dlhú históriu. Rodina Bartošovcov, ktorá je s hudbou úzko spätá, sa zaslúžila o zachovanie a rozvoj tejto tradície. Július Bartoš Šuka (1933) bol jednou z kľúčových postáv, ktorá formovala hudobný prejav skupiny a viedla ju vpred. Jeho prínos k ľudovej hudbe bol ocenený aj Cenou Júliusa Bartoša Šuka, ktorá sa udeľuje v Čiernom Balogu na počesť jeho pamiatky. Prvé verejné vystúpenia skupiny siahajú do hlbokej minulosti, no ich aktívna činnosť a popularita narastala najmä v 90. rokoch 20. storočia.
Zloženie Ľudovej hudby Bartošovci sa v priebehu rokov menilo, no vždy bolo založené na rodinných väzbách a vzájomnom hudobnom porozumení. V rokoch 1991 a 1992 hrala ĽH v zložení: Július Bartoš (1933) - predník a prvé husle; Bohuš Bartoš (1967) - husle; Ján Bartoš (1934) - husle; Ľubo Pustaj (1960) - husľová kontra; Slavomír Bartoš (1962) - kontrabas. Dôležitú úlohu zohrávali aj ďalší hudobníci, ktorí sa podieľali na tvorbe a interpretácii hudby. Prítomnosť viacerých huslistov v kapele (prvé husle, husle, husľová kontra) svedčí o dôležitosti huslí ako dominantného nástroja v ich hudobnom prejave. Kontrabas a violová kontra dopĺňali harmóniu a rytmus.
Hudobný štýl Bartošovcov je charakteristický svojou energiou, temperamentom a virtuóznou hrou. Ich hudba je prepojením tradičných horehronských motívov s rómskymi hudobnými prvkami. Repertoár kapely pozostáva z tradičných ľudových piesní a tancov z Čierneho Balogu a okolia, ale aj z vlastných kompozícií. Piesne sú často sprevádzané spevom a hovoreným slovom, ktoré dotvárajú atmosféru vystúpenia. Texty piesní sa venujú rôznym témam, od lásky a radosti, cez prácu a život na dedine, až po historické udalosti a osobnosti.
Prítomnosť rómskych hudobných prvkov v tvorbe Bartošovcov je nepopierateľná. Rómska hudba je charakteristická svojou emotívnosťou, rytmickou rozmanitosťou a improvizáciou. Bartošovci tieto prvky citlivo zakomponovali do svojej hudby, čím vytvorili jedinečný a nezameniteľný štýl. Ich hudba je tak mostom medzi slovenskou a rómskou kultúrou a prispieva k vzájomnému porozumeniu a obohateniu.
Ľudová hudba Bartošovci zohráva významnú úlohu pri zachovávaní a šírení kultúrneho dedičstva Čierneho Balogu a celého Horehronia. Ich hudba je dôležitou súčasťou miestnych slávností, festivalov a iných kultúrnych podujatí. Svojou činnosťou prispievajú k rozvoju cestovného ruchu a propagácii regiónu na Slovensku aj v zahraničí. Okrem toho, Ľudová hudba Bartošovci inšpiruje mladých hudobníkov a motivuje ich k hre na tradičné hudobné nástroje a k zachovávaniu ľudových tradícií.
Bartošovci sa pravidelne zúčastňujú na rôznych festivaloch a podujatiach na Slovensku aj v zahraničí. Ich vystúpenia sú vždy sprevádzané veľkým záujmom publika a pozitívnymi ohlasmi kritikov. Účasť na festivaloch im umožňuje prezentovať svoju hudbu širšiemu publiku a nadväzovať kontakty s inými hudobníkmi a kultúrnymi inštitúciami. Taktiež, účasť na rôznych súťažiach a prehliadkach im priniesla množstvo ocenení a uznaní.
Dôležitým zdrojom informácií o Ľudovej hudbe Bartošovci sú archívne materiály a záznamy, ktoré sa nachádzajú v rôznych inštitúciách, ako napríklad Fond tradičnej ľudovej kultúry. Tieto materiály obsahujú fotografie, zvukové záznamy, notové zápisy a iné dokumenty, ktoré dokumentujú činnosť a históriu kapely. Digitalizácia a sprístupnenie týchto materiálov verejnosti je dôležitý krok k zachovaniu a šíreniu kultúrneho dedičstva.
Ľudová hudba, vrátane hudby Bartošovcov, čelí v súčasnosti mnohým výzvam. Zmena životného štýlu, urbanizácia a vplyv globalizácie vedú k oslabovaniu záujmu o tradičnú kultúru. Je preto dôležité podporovať aktivity, ktoré vedú k zachovávaniu a rozvoju ľudovej hudby, ako napríklad organizovanie festivalov, workshopov a vzdelávacích programov. Dôležité je aj zapojenie mladých ľudí do týchto aktivít, aby sa zabezpečila kontinuita a prenos tradícií na ďalšie generácie.
Významnú úlohu pri podpore ľudovej hudby zohráva štát a obce. Podpora môže mať rôzne formy, od finančných dotácií, cez organizačnú pomoc, až po propagáciu ľudovej hudby v médiách a na kultúrnych podujatiach. Dôležité je vytvoriť priaznivé prostredie pre rozvoj ľudovej hudby a podporovať aktivity, ktoré vedú k jej zachovávaniu a šíreniu.
Vzdelávanie a osveta sú kľúčové pre zvýšenie záujmu o ľudovú hudbu. Je potrebné organizovať vzdelávacie programy pre deti a mládež, ktoré ich zoznámia s ľudovou hudbou a naučia ich hrať na tradičné hudobné nástroje. Dôležité je aj organizovanie koncertov a prednášok pre širokú verejnosť, ktoré priblížia ľuďom krásu a bohatstvo slovenskej ľudovej hudby.
Ľudová hudba Bartošovci z Čierneho Balogu je dôležitou súčasťou slovenskej kultúry a tradície. Ich hudba je prepojením tradičných horehronských motívov s rómskymi hudobnými prvkami a predstavuje jedinečný a nezameniteľný štýl. Je dôležité podporovať ich činnosť a vytvárať priaznivé prostredie pre rozvoj ľudovej hudby, aby sa zachovala pre budúce generácie.