Ľudová hudba Jasenku je významným telesom v slovenskom folklórnom svete, spätým predovšetkým s oblasťou Gemera a Revúcej. Hoci internetové zdroje o nej poskytujú len fragmentárne informácie, z existujúcich útržkov a dedičstva, ktoré zanechala, je možné rekonštruovať aspoň časť jej príbehu.
Vznik a formovanie Ľudovej hudby Jasenku je úzko späté s osobou gemerského primáša Jána Jasenku. Hoci priame informácie o vzniku sú skromné, program "Janíčkove družičky" z roku 1993, venovaný jeho pamiatke, naznačuje, že hudba Jasenku bola aktívna už pred týmto rokom, alebo sa krátko po jeho smrti formovala na jeho počesť. Tento program bol zrejme kľúčovým momentom, ktorý upevnil identitu súboru a jeho zameranie na interpretáciu a uchovávanie hudobného dedičstva Jána Jasenku a širšieho regiónu Gemera.
Ján Jasenka, ako primáš, zohrával ústrednú rolu v tradičnej gemerskej hudbe. Primáš je líder ľudovej hudby, ktorý udáva tón, vedie interpretáciu a často aj improvizuje. Jeho štýl hry a repertoár formovali charakter hudby, ktorú Ľudová hudba Jasenku následne preberala a rozvíjala. Fotografia hudobníkov na ulici, kde je Ján Jasenka prvý zľava a Ondrej Baran tretí zľava, ukazuje kontext tradičnej ľudovej hudby v Revúcej a naznačuje prepojenie medzi rôznymi hudobníkmi a generáciami.
Okrem Jána Jasenku, z dostupných informácií, je možné identifikovať aj ďalších členov, ktorí zohrávali dôležitú úlohu v Ľudovej hudbe Jasenku. Ondrej Baran a Michal Šimko sú menovaní na fotografii, čo svedčí o ich aktívnej účasti v súbore. Ondrej Demo je spomínaný ako vlastník archívu, kde sa nachádza fotografia, čo naznačuje jeho záujem o históriu a dokumentáciu ľudovej hudby v regióne. Je pravdepodobné, že v súbore pôsobili aj ďalší hudobníci, ktorých mená sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Každý z členov prinášal do súboru svoje hudobné skúsenosti a interpretácie, čím prispieval k jeho jedinečnému zvuku a charakteru.
Repertoár Ľudovej hudby Jasenku je pravdepodobne založený na tradičných gemerských piesňach a tancoch. Gemer je región s bohatou folklórnou tradíciou, charakteristickou svojou melodikou, rytmikou a inštrumentálnym obsadením. Typické pre gemerskú hudbu sú piesne s ľúbostnou, zbojníckou alebo pastierskou tematikou, ako aj tance ako čardáš, polka a valčík. Štýl hry Ľudovej hudby Jasenku bol pravdepodobne ovplyvnený štýlom Jána Jasenku, ktorý kládol dôraz na precíznu interpretáciu, autenticitu a zachovanie tradičných prvkov. Je možné, že súbor do svojho repertoáru zaraďoval aj vlastné úpravy a aranžmány tradičných piesní a tancov, čím im dodával svoj osobitý charakter.
Ľudová hudba Jasenku aktívne vystupovala na rôznych folklórnych festivaloch, slávnostiach a podujatiach v regióne Gemera aj mimo neho. Program "Janíčkove družičky" z roku 1993 bol pravdepodobne jedným z ich významných vystúpení. Vystúpenia na ulici, ako je zachytené na fotografii, svedčia o ich snahe priblížiť ľudovú hudbu širokej verejnosti a zachovať ju ako súčasť každodenného života. Okrem vystúpení sa Ľudová hudba Jasenku venovala aj uchovávaniu a šíreniu tradičnej hudby prostredníctvom nahrávok, publikácií a výchovných programov. Je možné, že súbor spolupracoval s ďalšími folklórnymi skupinami a inštitúciami v regióne, čím prispieval k rozvoju a popularizácii gemerského folklóru.
Ľudová hudba Jasenku zohrávala dôležitú úlohu pri zachovávaní a šírení tradičných hodnôt a zvykov spojených s hudbou. Hudba bola neoddeliteľnou súčasťou života v Gemeri, sprevádzala rôzne udalosti a oslavy, ako sú svadby, krstiny, hody a dožinky. Ľudová hudba Jasenku sa snažila zachovať autentickosť týchto tradícií a preniesť ich na ďalšie generácie. Prostredníctvom svojich vystúpení a aktivít prispievala k upevňovaniu identity a hrdosti obyvateľov Gemera na svoje kultúrne dedičstvo. Zachovávanie tradičnej hudby malo aj praktický význam, pretože slúžilo ako zdroj zábavy a odreagovania sa od každodenných starostí.
Hoci priamy vplyv Ľudovej hudby Jasenku na súčasnú ľudovú hudbu je ťažké kvantifikovať, je nepochybné, že prispela k zachovaniu a propagácii gemerského folklóru. Súbory a hudobníci, ktorí sa inšpirujú tradičnou hudbou Gemera, čerpajú aj z dedičstva, ktoré zanechala Ľudová hudba Jasenku. Vďaka ich úsiliu sa zachovali mnohé piesne a tance, ktoré by inak mohli upadnúť do zabudnutia. Ľudová hudba Jasenku tak zohráva dôležitú úlohu pri formovaní identity a kultúrnej rozmanitosti Slovenska.
Pre zachovanie a rozvoj dedičstva Ľudovej hudby Jasenku je dôležité pokračovať v zbieraní a dokumentovaní informácií o jej histórii a aktivitách. Je potrebné vyhľadať ďalších členov súboru, pamätníkov a archívne materiály, ktoré by mohli doplniť a spresniť existujúce informácie. Získané poznatky by mali byť sprístupnené širokej verejnosti prostredníctvom publikácií, výstav a online prezentácií. Podpora mladých hudobníkov, ktorí sa zaujímajú o gemerský folklór, je kľúčová pre zabezpečenie kontinuality a rozvoja tohto kultúrneho dedičstva. Organizovanie workshopov, seminárov a festivalov, ktoré by prezentovali a popularizovali gemerskú hudbu, by mohlo prispieť k jej oživeniu a prilákaniu nových fanúšikov.
Je dôležité si uvedomiť, že informácie o Ľudovej hudbe Jasenku sú fragmentárne a neúplné. Dostupné zdroje poskytujú len čiastkový pohľad na jej históriu, členov, repertoár a aktivity. Preto je potrebné pristupovať k týmto informáciám kriticky a overovať ich z viacerých zdrojov. Je možné, že existujú aj iné interpretácie a pohľady na históriu Ľudovej hudby Jasenku, ktoré sa líšia od tých, ktoré sú prezentované v tomto článku. Ďalší výskum a dokumentácia sú potrebné pre získanie komplexnejšieho a presnejšieho obrazu o tomto významnom telese v slovenskom folklórnom svete.