Humenné, mesto ležiace v srdci Zemplína, je bohaté na kultúrne dedičstvo, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj ľudová hudba. Táto oblasť, charakteristická svojou rozmanitosťou vplyvov, sa prejavuje v piesňach, tancoch a zvykoch, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu. Ľudová hudba Humenného a okolia je zrkadlom života miestnych ľudí, ich radostí, starostí, ale aj historických udalostí, ktoré formovali tento kraj.
Piesne zemplínskeho regiónu, vrátane Humenného, sú často písané v rusínskom jazyku, čo odráža etnickú pestrosť tohto územia. Okrem rusínčiny sa v piesňach vyskytuje aj slovenský jazyk, pričom sa neraz prelínajú. Témami piesní sú rôzne aspekty života – láska, práca na poli, rodinné udalosti, vojenské povinnosti, ale aj náboženské motívy.
Medzi známe piesne patria napríklad: "A dze idzeš Heľenko", "A dze idzeš šuhaju", "A dze idzeš Helenko", "A dze idzeš ti šaľeni" a "A dze je ten perecar, co mi perec obecal". Tieto piesne, hoci jednoduché vo svojej štruktúre, nesú hlboké posolstvo a odrážajú životný štýl a hodnoty ľudí Zemplína. Častým motívom je láska, či už šťastná alebo nešťastná, a tiež humor, ktorý pomáhal prekonať ťažkosti každodenného života. Pieseň "A či ja śe Bože, vidam, ej, a či ja śe zvišim" zase reflektuje túžbu po lepšom živote a nádej v budúcnosť.
V Humennom a okolí pôsobí niekoľko folklórnych súborov, ktoré sa venujú uchovávaniu a šíreniu ľudovej hudby a tancov Zemplína. Medzi najznámejšie patrí Folklórny súbor Chemlon Humenné, ktorý vznikol v roku 1971 pri Závodnom klube ROH š.p. Chemlon Humenné. Súbor sa zameriava na stredný a horný Zemplín, so špecifickým zameraním na zemplínsku, rusínsku a sotácku kultúru. Významnou osobnosťou, ktorá sa podieľa na choreografickom stvárnení, je doc. Vladimír Marušín, ArtD.
Ďalším významným telesom je FS Mihaľovski nevesti i beťare, ktorý pôsobí v Michalovciach od roku 2010. Jeho členovia majú skúsenosti z účinkovania v rôznych súboroch, ako napríklad Zemplín, Zalužičan a Laborec. Súbor sa venuje piesňam Zemplína a okolia, ľudovému rozprávaniu a pásmam zvykov a tradícií. Tieto súbory nielenže udržiavajú tradície živé, ale ich aj umelecky rozvíjajú a prezentujú na rôznych festivaloch a podujatiach.
Pre tanečný folklór Zemplína sú charakteristické čapáše – rytmické údery po stehnách, lýtkach a iných častiach nôh. Tento prvok tvorí základnú odlíšenosť od ostatných sedliackych tancov slovenského typu. Tancujú sa rôzne druhy tancov, od jednoduchých kruhových tancov až po zložitejšie párové tance. Tradičným tancom Horného Zemplína je ženská karička, ktorú tancujú najmä mladé ženy držiac sa v úzkom držaní v kruhu.
Čapáše sú technicky náročné a vyžadujú si precíznosť a koordináciu. Sú symbolom zemplínskeho temperamentu a energie. Karička je zase symbolom ženskosti a solidarity. Tance sú sprevádzané živou hudbou, ktorá dodáva celému vystúpeniu dynamiku a emócie.
Kroj Zemplína sa líši v závislosti od oblasti. V porovnaní s Dolným Zemplínom bol kroj Horného Zemplína jednoduchšie zdobený. Kroj tvorilo oplecko (blúzka), lajblík (vesta) a krátke sukne. Farebnosť kroja bola zvyčajne striedma, prevládali prírodné odtiene. Materiály používané na výrobu kroja boli ľan, konope a vlna.
Jednoduchosť kroja odrážala praktický život roľníkov. Kroj musel byť pohodlný a funkčný, aby neobmedzoval v práci na poli. Napriek tomu sa na krojoch nachádzali drobné ozdobné prvky, ktoré svedčili o vkuse a zručnosti miestnych žien. Dôležitou súčasťou kroja boli aj doplnky, ako napríklad šatky, korále a opasky.
Zvyky a tradície Zemplína sú úzko prepojené s prírodou a náboženstvom. Počas roka sa konali rôzne obrady a slávnosti, ktoré mali zabezpečiť úrodu, zdravie a šťastie. Medzi najvýznamnejšie patrili vianočné a veľkonočné sviatky, dožinky a svadby.
Vianočné zvyky zahŕňali koledovanie, vianočné hry a prípravu tradičných jedál. Veľkonočné sviatky boli spojené s oblievaním a šibačkou. Dožinky boli oslavou úrody a vďakyvzdania za úspešný rok. Svadby boli veľkou spoločenskou udalosťou, ktorá trvala niekoľko dní a bola spojená s rôznymi zvykmi a obradmi. Tieto zvyky a tradície sa dodnes udržiavajú v mnohých obciach Zemplína a sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu.
Ľudová hudba z Humenného a celého Zemplína má dodnes vplyv na súčasnú hudobnú scénu. Mnohí súčasní hudobníci a skupiny čerpajú inšpiráciu z tradičných piesní a tancov a snažia sa ich pretaviť do modernej podoby. Vznikajú rôzne fúzie ľudovej hudby s inými žánrami, ako napríklad pop, rock alebo elektronická hudba. Týmto spôsobom sa ľudová hudba dostáva do povedomia aj mladšej generácie a udržiava si svoju aktuálnosť.
Okrem toho sa organizujú rôzne festivaly a podujatia, ktoré sa venujú ľudovej hudbe a tradíciám Zemplína. Tieto podujatia sú dôležité pre prezentáciu a propagáciu ľudovej hudby a pre stretnutie ľudí, ktorí majú záujem o túto oblasť kultúry. Ľudová hudba z Humenného tak naďalej žije a rozvíja sa, a je dôležitou súčasťou kultúrnej identity regiónu.
Ľudová hudba z Humenného a Zemplína je bohaté a rozmanité kultúrne dedičstvo, ktoré si zaslúži pozornosť a ochranu. Piesne, tance a zvyky odrážajú život a hodnoty miestnych ľudí a sú dôležitou súčasťou ich identity. Vďaka folklórnym súborom, hudobníkom a organizátorom podujatí sa ľudová hudba naďalej udržiava a rozvíja a má vplyv na súčasnú hudobnú scénu. Je dôležité, aby sa o ľudovú hudbu zaujímali aj mladšie generácie a aby sa snažili ju spoznávať a uchovávať pre budúcnosť.