Divadlo Jána Palárika (DJP) v Trnave uviedlo inscenáciuMatky, adaptáciu rovnomenného románu Pavla Rankova, pod réžiou Matúša Bachynca. Táto hra sa ponára do komplexných príbehov matiek a ich detí v rôznych etapách slovenskej histórie, pričom sa zameriava na materstvo v hraničných životných situáciách a komplikované vzťahy matiek a dcér. Cieľom tejto recenzie je poskytnúť hĺbkovú analýzu predstavenia, jeho silných a slabých stránok, a celkového dopadu na diváka.
Matúš Bachynec sa ujal náročnej úlohy pretransformovať rozsiahly a emocionálne bohatý román Pavla Rankova do divadelnej podoby. Adaptácia sa sústredí na kľúčové momenty a postavy, ktoré najvýraznejšie ilustrujú témy materstva, obetavosti a prežívania v ťažkých časoch. Bachynecov režisérsky prístup sa vyznačuje snahou o autenticitu a citlivé vykreslenie postáv, pričom sa snaží zachovať Rankovov literárny štýl.
Predstavenie je štruktúrované do niekoľkých samostatných príbehov, ktoré sa odohrávajú v rôznych obdobiach slovenskej histórie. Každý príbeh sa zameriava na inú matku a jej vzťah s dieťaťom, pričom divák je svedkom rôznych podôb lásky, obetavosti a utrpenia. Táto štruktúra umožňuje predstaveniu pokryť široké spektrum tém a emócií, ale zároveň predstavuje výzvu pre udržanie jednotnej línie a plynulého prechodu medzi jednotlivými príbehmi.
Jedným z najsilnejších príbehov je ten o Zuzane Laukovej, ktorú na konci druhej svetovej vojny neprávom odsúdili na nútené práce v ruskom gulagu. Tento príbeh zobrazuje hrôzy stalinského režimu a zároveň silu materinskej lásky, ktorá Zuzane pomáha prežiť aj v tých najťažších podmienkach. Zuzana Lauková je symbolom mnohých žien, ktoré boli nespravodlivo prenasledované a stratené v histórii.
Okrem príbehu Zuzany Laukovej sa predstavenie venuje aj ďalším osudom matiek. Vidíme matky počas SNP, matky počas kolektivizácie, matky, ktoré sa snažia prežiť v normalizačnom Československu. Každý príbeh je unikátny, no všetky spája téma materstva v hraničných situáciách.
Herecké obsadenie DJP odviedlo vynikajúcu prácu. Herci a herečky sa s citom a presvedčivosťou zhostili svojich úloh, pričom dokázali verne stvárniť emócie a vnútorné konflikty svojich postáv. Zuzana Laukova podala neuveriteľný výkon, ktorý diváka hlboko zasiahne. Aj ostatné herečky v rolách matiek boli presvedčivé a autentické.
Scénografia predstavenia je minimalistická, ale funkčná. Dôraz sa kladie na symbolické prvky a atmosférické osvetlenie, ktoré dotvárajú celkový dojem. Kostýmy sú dobovo presné a pomáhajú divákovi vcítiť sa do jednotlivých historických období. Scéna sa mení plynule medzi jednotlivými príbehmi, čo prispieva k dynamike predstavenia.
Matky sa zaoberajú mnohými dôležitými témami, ako sú materstvo, obetavosť, prežívanie v ťažkých časoch, historická pamäť a vzťahy medzi matkami a dcérami. Predstavenie diváka núti zamyslieť sa nad úlohou matiek v spoločnosti a nad ich prínosom k formovaniu našej identity. Hra je silným svedectvom o sile žien a ich schopnosti prekonávať prekážky.
Predstavenie je silno zakotvené v historickom kontexte. Zobrazuje rôzne obdobia slovenskej histórie a ich dopad na životy obyčajných ľudí. Hra pripomína divákovi dôležitosť historickej pamäte a potrebu učiť sa z minulosti. Inscenácia sa snaží vyhnúť klišé a zjednodušeniam a podáva komplexný a nuansovaný obraz histórie.
Hoci sa predstavenie odohráva v konkrétnom historickom kontexte, téma materstva a vzťahov medzi matkami a dcérami je univerzálna a dotýka sa ľudí bez ohľadu na ich kultúrne alebo historické pozadie. Divák sa dokáže stotožniť s postavami a ich osudmi, čo robí predstavenie ešte silnejším a emotívnejším.
Medzi silné stránky predstavenia patrí predovšetkým kvalitná adaptácia románu, vynikajúce herecké výkony, sugestívna scénografia a dôležité témy, ktoré hra otvára. Medzi slabšie stránky možno zaradiť občasné problémy s tempom a prechodmi medzi jednotlivými príbehmi, ktoré by mohli byť plynulejšie. Niektoré príbehy by si zaslúžili viac priestoru a hlbšie prepracovanie.
Predstavenie sa snaží byť prístupné pre rôzne publiká, od začiatočníkov až po profesionálov. Hra sa vyvaruje zjednodušeniam a snaží sa o komplexné zobrazenie reality. Niekedy však môže byť pre diváka ťažké orientovať sa v množstve postáv a dejových línií. Zrozumiteľnosti by mohlo pomôcť lepšie štruktúrovanie a prehľadnejšie rozprávanie príbehov.
Matky v Divadle Jána Palárika je silné a emotívne predstavenie, ktoré diváka hlboko zasiahne. Adaptácia románu Pavla Rankova sa podarila, herecké výkony sú vynikajúce a témy, ktoré hra otvára, sú dôležité a aktuálne. Napriek drobným nedostatkom ide o inscenáciu, ktorú si divák zapamätá a ktorá ho prinúti zamyslieť sa nad hodnotou materstva a históriou našej krajiny. Toto predstavenie je dôležitým príspevkom k slovenskému divadelnému umeniu a zaslúži si pozornosť širokej verejnosti.
tags: #Divadlo