Miroslava Kubáňová patrí k výrazným postavám slovenskej výtvarnej scény, ktorej dielo sa vymyká jednoduchému zaradeniu. Jej tvorba je rozsiahla a rôznorodá, prechádza od tradičných médií ako maľba a grafika, až po súčasné formy inštalácie a digitálne umenie. Kubáňová sa vo svojej práci neustále pýta, skúma a hľadá nové cesty vyjadrenia, čím si získala uznanie kritiky aj širokej verejnosti. Jej umenie je charakteristické hlbokým ponorom do tém existencie, pamäti, identity a vzťahu človeka k prostrediu, pričom sa nevyhýba ani aktuálnym spoločenským a environmentálnym otázkam.
Kubáňovej umelecká cesta začala štúdiom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa venovala klasickej maľbe. Už v raných dielach z tohto obdobia je však cítiť snaha o prekročenie tradičných rámcov. Jej plátna z konca 90. rokov a začiatku nového milénia často zobrazujú fragmentované krajiny a portréty, ktoré nie sú verným zrkadlom reality, ale skôr odrazom vnútorných stavov a emócií. V tomto období sa prejavuje jej fascinácia farbou a textúrou, ktoré používa na vytváranie atmosférických a sugestívnych obrazov. Napríklad cyklus"Fragmenty pamäti" z roku 2003, ktorý bol vystavený v Galérii mladých umelcov, upútal pozornosť svojou melancholickou atmosférou a nejednoznačnosťou zobrazenia. Obrazy z tohto cyklu kombinujú abstraktné a figuratívne prvky, čím diváka nútia k aktívnemu dešifrovaniu významov a hľadaniu vlastných interpretácií.
Okolo roku 2010 sa v Kubáňovej tvorbe začína prejavovať posun smerom k priestorovým inštaláciám a intermediálnemu umeniu. Tento prechod bol prirodzeným vyústením jej dlhodobého záujmu o presahovanie hraníc tradičných médií a o interakciu s divákom. Inštalácie Miroslavy Kubáňovej sú často komplexné a multisenzorické, zapájajú rôzne materiály, zvuky, svetlo a video. Typickým príkladom je inštalácia"Ozveny priestoru", ktorá bola prezentovaná na Bienále súčasného umenia v Košiciach v roku 2015. Táto inštalácia pozostávala z rozsiahlej siete zrkadiel, ktoré odrážali a deformovali priestor galérie, čím vytvárali ilúziu nekonečnosti a nestability. Divák sa stával súčasťou diela, jeho pohyb a pohľad ovplyvňovali vnímanie celku. Kubáňová tu skúmala tému priestoru ako mentálneho a fyzického konstruktu, pričom sa inšpirovala filozofickými úvahami o vnímaní a realite.
Napriek rôznorodosti foriem a médií, Kubáňovej tvorbu prepájajú určité tematické okruhy a charakteristické znaky. Medzi kľúčové témy patrípamäť a jej premenlivosť,identita ako neustále sa formujúci proces,vzťah človeka k prírode akritická reflexia spoločenských javov. Kubáňová sa často inšpiruje osobnými skúsenosťami a spomienkami, ktoré transformuje do univerzálnych metafor a symbolov. Jej diela sú charakteristicképoetickou atmosférou,subtílnou symbolikou adôrazom na detail. Používa často prírodné materiály, recyklované objekty a digitálne technológie, čím kombinuje tradičné a súčasné prístupy. Dôležitým aspektom jej tvorby je ajinteraktivita a snaha odialóg s divákom, ktorého vťahuje do procesu tvorby významov a interpretácií.
Téma pamäti a identity je v tvorbe Miroslavy Kubáňovej prítomná od jej raných diel až po najnovšie projekty. Pamäť chápe nie ako statický archív minulosti, ale ako dynamický a premenlivý proces, ktorý ovplyvňuje naše vnímanie súčasnosti a formuje našu identitu. V cykle"Stopy času" (2018), ktorý bol vystavený v Slovenskej národnej galérii, Kubáňová pracovala s rodinnými fotografiami a archívnymi dokumentmi, ktoré transformovala do abstraktných obrazov a objektov. Prostredníctvom dekonštrukcie a reinterpretácie týchto fragmentov minulosti sa pýtala na krehkosť pamäti, na selektívnosť spomienok a na vplyv minulosti na súčasnosť. V inštalácii"Ja-Krajina" (2021), ktorá bola súčasťou medzinárodnej výstavy v Budapešti, Kubáňová skúmala vzťah medzi osobnou identitou a krajinou, v ktorej vyrastala. Použila zvukové nahrávky, video projekcie a zeminu z rôznych regiónov Slovenska, čím vytvorila multisenzorické prostredie, ktoré diváka vťahovalo do úvah o jeho vlastnom zakorenení a identite.
Ďalším dôležitým tematickým okruhom v tvorbe Miroslavy Kubáňovej je vzťah človeka k prírode a environmentálna angažovanosť. Súčasná environmentálna kríza a ohrozenie biodiverzity sú pre ňu naliehavé témy, ktoré sa odrážajú v mnohých jej dielach. Kubáňová však nepristupuje k environmentálnym otázkam didakticky alebo moralizujúco, ale skôr poeticky a metaforicky. Vo svojich dielach často využíva prírodné materiály, ako drevo, kameň, voda, rastliny, čím zdôrazňuje prepojenosť človeka s prírodným svetom. Inštalácia"Symbióza" (2019), ktorá bola realizovaná v priestore botanickej záhrady, pozostávala z organických foriem, ktoré vyrastali z pôdy a prepájali sa s existujúcou vegetáciou. Kubáňová tu skúmala tému symbiózy a vzájomnej závislosti medzi človekom a prírodou, pričom upozorňovala na krehkosť ekosystémov a na potrebu zodpovedného prístupu k životnému prostrediu. V projekte"Zelené manifesty" (2023), ktorý je stále v procese realizácie, Kubáňová kombinuje umenie a aktivizmus. Vytvára sériu verejných intervencií a inštalácií v mestskom priestore, ktoré majú za cieľ upriamiť pozornosť na environmentálne problémy a inšpirovať k pozitívnej zmene. Používa recyklované materiály a biomateriály, čím sama demonštruje princípy udržateľnosti a ekologickej zodpovednosti.
Miroslava Kubáňová sa vo svojej tvorbe nevyhýba ani kritickej reflexii súčasných spoločenských javov. Zaujímajú ju témy globalizácie, konzumu, sociálnej nerovnosti, migrácie a krízy identity v digitálnom veku. Jej kritický pohľad je však vždy nuansovaný a nejednoznačný, nesnaží sa o jednoznačné odpovede, ale skôr o podnecovanie diskusie a kritického myslenia. V cykle grafík"Virtuálne svety" (2016) Kubáňová reflektovala vplyv digitálnych technológií a sociálnych médií na ľudskú komunikáciu a vnímanie reality. Abstraktné kompozície, ktoré pripomínajú digitálne kódy a dáta, kontrastujú s organickými formami a ľudskými postavami, čím poukazujú na rozpor medzi virtuálnym a reálnym svetom. Inštalácia"Hlasy bez ozveny" (2020), ktorá bola prezentovaná na festivale politického umenia, sa venovala téme marginalizovaných skupín a vylúčených hlasov v spoločnosti. Kubáňová použila zvukové nahrávky rozhovorov s migrantmi, bezdomovcami a ľuďmi s rôznym sociálnym znevýhodnením, ktoré prepojila s minimalistickými vizuálnymi prvkami. Cieľom bolo vytvoriť priestor pre počúvanie a empatiu, pre prekonávanie predsudkov a stereotypov.
Dielo Miroslavy Kubáňovej má pevné miesto v kontexte slovenského súčasného umenia a získava si pozornosť aj na medzinárodnej scéne. Jej tvorba sa vyznačuje originalitou, intelektuálnou hĺbkou a vizuálnou pôsobivosťou. Kubáňová sa nebojí experimentovať, prekračovať hranice tradičných žánrov a médií, čím prispieva k rozvoju a obohacovaniu slovenskej umeleckej scény. Jej diela sú pravidelne vystavované v galériách a múzeách na Slovensku aj v zahraničí, zúčastňuje sa medzinárodných bienále a festivalov, získala viacero ocenení a štipendií. Kubáňová je aktívna aj v pedagogickej činnosti, pôsobí ako profesorka na Vysokej škole výtvarných umení, kde vedie ateliér intermediálnej tvorby. Vychováva novú generáciu umelcov, ktorých inšpiruje k hľadaniu vlastných ciest a k kritickému prístupu k umeniu a spoločnosti. Jej vplyv na mladú generáciu umelcov je nepopierateľný, mnohí z jej študentov sa úspešne etablovali na slovenskej a medzinárodnej umeleckej scéne.
Miroslava Kubáňová je umelkyňa, ktorá neustále prekvapuje a inšpiruje. Jej dielo je živé, dynamické a otvorené novým impulzom. Prostredníctvom umenia sa pýta na zásadné otázky ľudskej existencie, reflektuje súčasný svet a hľadá cesty k porozumeniu a dialógu. Jej tvorba je dôležitým príspevkom k slovenskému a medzinárodnému kultúrnemu dedičstvu a jej význam bude nepochybne rásť aj v budúcnosti.
tags: #Umelec