Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava (MDPOH) v Bratislave, s bohatou históriou a súčasným zameraním na kvalitný repertoár, uviedlo 10. januára inscenáciuMisery. Táto recenzia sa zameriava na rôzne aspekty predstavenia, od hereckých výkonov a réžie, až po scénografiu a celkový dojem z hry.
Predtým, ako sa ponoríme do samotnej recenzieMisery, je dôležité pochopiť kontext Mestského divadla P. O. Hviezdoslava. Divadlo prešlo rôznymi etapami, od pôsobenia ako súčasť Činohry Slovenského národného divadla, cez umeleckú scénu BKIS, až po súčasnú podobu, kde si buduje vlastný profil. Umiestnenie divadla v historickej budove bývalej Slovenskej národnej banky na rohu Laurinskej a Štúrovej ulice pridáva na jeho výnimočnosti a kultúrnom význame. Architektúra budovy z rokov 1943-1947 sama o sebe predstavuje zaujímavú kulisu pre divadelné predstavenia.
Misery je psychologický triler, ktorý rozpráva príbeh úspešného spisovateľa Paula Sheldona, ktorý po autonehode uviazne v dome svojej najväčšej fanynky, Annie Wilkesovej. Annie je posadnutá Paulovou sériou románov o Misery Chastainovej a je zúrivá, keď sa dozvie, že Paul plánuje Misery zabiť v najnovšej knihe. Annie uväzní Paula a prinúti ho, aby napísal nový román, v ktorom Misery privedie naspäť k životu. Dej sa odvíja v atmosfére narastajúceho napätia, strachu a fyzického i psychického násilia.
Ústrednou silou inscenácie sú herecké výkony. Herec v role Paula Sheldona presvedčivo stvárnil transformáciu od sebavedomého spisovateľa k zlomenému mužovi uväznenému v hrôzostrašnej situácii. Emócie strachu, zúfalstva a postupného zúfalstva boli zobrazené s presvedčivosťou a hĺbkou. Výkon herečky stvárňujúcej Annie Wilkesovú bol skutočne desivý. Dokázala vykresliť komplexnú postavu ženy, ktorá sa pohybuje medzi navonok milou a starostlivou osobou a psychopatickou šialenkou. Jej prechody medzi týmito dvoma extrémami boli náhle a mrazivé, čím udržiavali divákov v neustálom napätí.
Je dôležité zdôrazniť, že stvárnenie Annie Wilkesovej nebolo len o krikľavom šialenstve. Herečka priniesla do postavy aj prvky zraniteľnosti a osamelosti, čím naznačila, že Annieho posadnutosť Paulom má hlbšie korene v jej vlastnej neistote a neschopnosti nadviazať zdravé vzťahy. Táto vrstevnatosť postavy robí z Annie nielen desivú, ale aj v istom zmysle tragickú postavu.
Réžia inscenácieMisery efektívne budovala atmosféru klaustrofóbie a bezvýchodiskovosti. Scéna, ktorá predstavovala izolovaný dom Annie Wilkesovej, bola využitá na maximum, čím sa umocnil pocit uväznenia a bezmocnosti. Použitie svetla a zvuku bolo majstrovské, prispievalo k narastajúcemu napätiu a dramatickým momentom. Režisér dokázal z hercov vyťažiť maximum a vytvoril tak silný a emotívny divadelný zážitok.
Scénografia bola jednoduchá, ale účinná. Interiér domu Annie Wilkesovej bol zariadený tak, aby pôsobil útulne, no zároveň izolovane a klaustrofobicky. Kostýmy boli realistické a prispôsobené charakterom postáv. Dôraz bol kladený na detaily, ktoré prispievali k celkovej atmosfére predstavenia.
Zvukové a svetelné efekty hrali kľúčovú úlohu pri budovaní napätia a dramatického účinku. Náhle zmeny svetla a zvuku podčiarkovali emocionálne vypäté momenty a zvýrazňovali psychologickú nestabilitu Annie Wilkesovej. Ticho v sále, prerušované len tlkotom srdca alebo zvukmi vonkajšieho prostredia, prispievalo k atmosfére strachu a očakávania.
Je dôležité pozrieť sa na to, ako inscenácia pristupuje k adaptácii pôvodného románu Stephena Kinga. Inscenácia sa drží základnej dejovej línie, no zároveň sa zameriava na psychologickú stránku postáv a vzťahu medzi Paulom a Annie. Režisér sa nesnažil len o verné zobrazenie deja, ale o hlbšiu interpretáciu tém ako posadnutosť, závislosť, tvorivosť a hranice medzi realitou a fikciou.
Medzi silné stránky patrí predovšetkým herecké obsadenie, réžia a budovanie atmosféry. Slabšou stránkou, v závislosti od diváka, môže byť explicitné zobrazenie násilia, ktoré je však v kontexte príbehu opodstatnené. Niektorí diváci môžu tiež namietať proti pomalšiemu tempu v niektorých častiach predstavenia, no práve toto tempo umožňuje hlbšie ponorenie sa do psychiky postáv.
Misery v MDPOH je inscenácia, ktorá v divákovi zanecháva silný dojem. Vďaka skvelým hereckým výkonom, premyslenej réžii a pôsobivej scénografii vytvára intenzívny a znepokojujúci divadelný zážitok. Predstavenie núti diváka zamyslieť sa nad temnými stránkami ľudskej psychiky, nad hranicami medzi realitou a fikciou a nad nebezpečenstvom posadnutosti. Je to inscenácia, ktorá diváka nenechá ľahostajným a prinúti ho prehodnotiť jeho vlastné vnímanie reality.
PredstavenieMisery je určené divákom, ktorí majú radi psychologické trilery a sú ochotní konfrontovať sa s náročnými témami a explicitným zobrazením násilia. Nie je vhodné pre divákov, ktorí sú citliví na násilie, alebo pre deti. Na druhej strane, pre divákov, ktorí hľadajú hlboký a podnetný divadelný zážitok, jeMisery v MDPOH vynikajúcou voľbou.
Misery v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava je kvalitná inscenácia, ktorá ponúka silný a nezabudnuteľný divadelný zážitok. Vďaka vynikajúcim hereckým výkonom, premyslenej réžii a pôsobivej scénografii sa jej darí vytvoriť atmosféru napätia, strachu a zúfalstva. Predstavenie odporúčam divákom, ktorí majú radi psychologické trilery a sú ochotní konfrontovať sa s náročnými témami. Je to inscenácia, ktorá diváka nenechá ľahostajným a prinúti ho zamyslieť sa nad temnými stránkami ľudskej psychiky.
tags: #Divadlo