Košice, mesto s bohatou divadelnou tradíciou, sa opäť stávajú epicentrom kultúrneho diania. Štátne divadlo Košice, inštitúcia s hlbokými koreňmi v slovenskej divadelnej histórii, uviedlo na javisko pôvodný muzikálMóric Beňovský. Tento projekt nie je len ďalším predstavením v repertoári, ale ambicióznym pokusom nanovo interpretovať život a odkaz jednej z najfascinujúcejších a najkontroverznejších postáv slovenských dejín – Mórica Augusta Beňovského.
Voľba Beňovského príbehu pre divadelné spracovanie nie je náhodná. Jeho životopis, plný dobrodružstiev, únikov, objavov a paradoxov, ponúka dramatický materiál, ktorý prirodzene evokuje javiskové spracovanie. Od úteku zo sibírskeho vyhnanstva, cez službu v francúzskej armáde, až po jeho kráľovanie na Madagaskare, Beňovského osud je takmer neuveriteľný. A práve táto neuveriteľnosť, spojená s historickou autenticitou a lokálnym kontextom, robí z muzikálu v Košiciach udalosť, ktorá presahuje rámec bežnej divadelnej produkcie.
Divadlo v Košiciach má silné väzby na slovenské divadelníctvo ako celok. Je pozoruhodné, že Slovenské národné divadlo, ktoré vzniklo v roku 1920, paradoxne začalo svoju činnosť práve v Košiciach, a to Rázusovou hrouHana. Dôvodom bola vtedajšia situácia, kedy bola budova Slovenského národného divadla v Bratislave prenajatá maďarskému súboru. Toto historické prepojenie Košíc s počiatkami profesionálneho slovenského divadla dodáva inscenáciiMóric Beňovský ďalší rozmer a symbolický význam. Košické divadlo tak nielenže uvádza príbeh slovenskej historickej osobnosti, ale zároveň nadväzuje na svoju vlastnú bohatú tradíciu.
Samotný Móric Beňovský je postavou, ktorá rezonuje aj v 21. storočí. Jeho príbeh je univerzálny v tom, že hovorí o túžbe po slobode, o prekonávaní prekážok a o hľadaní vlastného miesta vo svete. Pre obyvateľov Slovenska má však Beňovský navyše aj rozmer národnej hrdosti, hoci jeho život bol komplikovaný a jeho identita nie je jednoznačná. Narodil sa v Vrbovom, v regióne, ktorý je dnes súčasťou Slovenska, a hoci pôsobil v rôznych krajinách a kultúrach, jeho pôvod a väzby na stredoeurópsky priestor sú nespochybniteľné. Inscenácia v Košiciach tak môže byť aj pokusom o prehodnotenie a nanovo definovanie Beňovského miesta v slovenskom kultúrnom povedomí.
MuzikálMóric Beňovský sa v košickom divadle realizoval pod režisérskym vedením Milana Antola. Antol je režisér, ktorý sa v slovenskom divadelníctve etabloval svojou schopnosťou pracovať s rôznymi žánrami a formami, pričom často kladie dôraz na vizuálnu stránku predstavenia a na hereckú interpretáciu. Jeho prístup k Beňovského príbehu je možné vnímať ako snahu o vytvorenie dynamického a divácky atraktívneho predstavenia, ktoré zároveň reflektuje komplexnosť a mnohovrstevnatosť Beňovského osobnosti.
Hudobnú stránku muzikálu mal na starosti Igor Dohovič. Dohovič je skúsený hudobný skladateľ a dirigent, ktorý má na konte viacero úspešných projektov v oblasti divadelnej a filmovej hudby. Jeho hudobné naštudovanie muzikáluMóric Beňovský je charakteristické prepojením rôznych hudobných štýlov – od klasických muzikálových melódií, cez prvky popovej a rockovej hudby, až po inšpirácie folklórom a dobovou hudbou. Zaujímavosťou inscenácie bolo aj to, že košické divadlo uvádzalo muzikál v sprievode živého orchestra, čo je v kontexte slovenských muzikálových produkcií pomerne neobvyklé a svedčí o ambicióznosti projektu. Živý orchester dodáva predstaveniu nielen zvukový rozmer, ale aj energiu a dynamiku, ktorá umocňuje celkový divadelný zážitok.
V úlohách hlavných predstaviteľov sa v muzikáliMóric Beňovský predstavili Tomáš Palonder ako Beňovský a Igor Timko v úlohe Stepanova. Tomáš Palonder je herec a spevák, známy z rôznych divadelných a televíznych projektov. Jeho interpretácia Beňovského je postavená na kombinácii charizmy, energie a hereckej precíznosti. Palonderovi sa podarilo stvárniť Beňovského ako komplexnú postavu – dobrodruha, rebela, ale aj stratenca a hľadača zmyslu. Igor Timko, spevák a líder skupiny No Name, sa v úlohe Stepanova predstavil v hereckej a speváckej polohe, ktorá bola pre neho novou skúsenosťou. Stepanov, v muzikáli vykreslený ako Beňovského spoločník a oponent, predstavuje dôležitý kontrast k hlavnej postave a prispieva k dramatickému napätiu príbehu.
Centrom muzikálového príbehu sú štyri kľúčové postavy: Beňovský, Stepanov, Afanázia a Zuzana. Ich vzájomné vzťahy, konflikty a premeny tvoria dramatickú os príbehu. Afanázia a Zuzana, ženské postavy v muzikáli, reprezentujú rôzne aspekty Beňovského života a osobnosti. Afanázia, postava inšpirovaná historickými reáliami, predstavuje Beňovského lásku a oporu v ťažkých chvíľach. Zuzana, možno viac fiktívna postava, vnáša do príbehu romantický a sentimentálny rozmer, a zároveň reprezentuje krehkosť a zraniteľnosť Beňovského duše. Dynamika vzťahov medzi týmito štyrmi postavami je hybnou silou muzikálu a umožňuje divákom hlbšie preniknúť do psychológie postáv a do komplexnosti ich osudov.
MuzikálMóric Beňovský sa dotýka viacerých tematických rovín. Na prvý pohľad je to príbeh o dobrodružstve a exotike. Beňovského cesty po svete, jeho pobyt na Madagaskare, jeho strety s rôznymi kultúrami a národmi – to všetko evokuje predstavu vzdialených krajín a nepoznaných svetov. Inscenácia sa snaží túto exotickú rovinu príbehu vizuálne a hudobne evokovať, čím divákom ponúka únik od každodennosti a prenesie ich do fascinujúceho sveta dobrodružstiev.
Hlbšou tematickou rovinou muzikálu je téma slobody a úniku. Beňovského útek zo sibírskeho vyhnanstva je symbolickým aktom túžby po slobode a odmietnutia obmedzení. Jeho ďalšie cesty a aktivity sú možné interpretovať ako pokračovanie tohto úniku – úniku pred konvenciami, pred spoločenskými normami, pred vlastnou minulosťou. Inscenácia sa zamýšľa nad tým, čo pre Beňovského sloboda znamenala, a či ju naozaj dosiahol. Jeho kráľovanie na Madagaskare, hoci na prvý pohľad úspešné, sa nakoniec končí tragicky. Tento paradox otvára otázku, či je vôbec možné dosiahnuť úplnú slobodu, alebo či je sloboda skôr neustálym procesom hľadania a prekonávania prekážok.
Ďalšou dôležitou témou muzikálu je identita a hľadanie domova. Beňovský, hoci sa narodil v strednej Európe, sa stal občanom sveta. Jeho život bol neustálym pohybom medzi rôznymi krajinami, kultúrami a jazykmi. Inscenácia sa zaoberá otázkou, kde bol Beňovského skutočný domov, a či ho vôbec mal. Jeho vzťah k Slovensku, k jeho rodisku, je v muzikáli naznačený, ale nie je explicitne definovaný. Skôr sa zdá, že Beňovského domovom sa stal svet sám, jeho dobrodružná cesta, jeho neustále hľadanie nových horizontov. V kontexte súčasnej globalizovanej spoločnosti, kde sa identita stáva fluidnou a mnohovrstevnatou, je táto téma mimoriadne aktuálna a rezonujúca.
Premiéra muzikáluMóric Beňovský v Košiciach sa stretla s pozitívnym ohlasom divákov aj kritiky. Diváci ocenili dynamické spracovanie príbehu, pútavú hudbu, výkony hercov a spevákov, a celkovú vizuálnu stránku predstavenia. Kritika vyzdvihla ambiciózny prístup košického divadla k pôvodnej slovenskej tvorbe, a schopnosť inscenácie spracovať komplexný historický materiál do divácky prístupnej a emocionálne pôsobivej formy. MuzikálMóric Beňovský sa tak stal nielen významným umeleckým počinom, ale aj dôležitým kultúrnym podujatím pre mesto Košice a pre slovenské divadelníctvo ako celok.
InscenáciaMóric Beňovský má potenciál osloviť široké spektrum divákov. Pre mladšie publikum môže byť príbeh Beňovského inšpiratívnym príkladom odvahy, túžby po slobode a prekonávania prekážok. Pre staršie generácie môže byť muzikál príležitosťou nanovo objaviť a prehodnotiť postavu Mórica Beňovského v kontexte slovenskej histórie a kultúry. Pre všetkých divákov je však predstavenie ponukou kvalitnej divadelnej zábavy, ktorá spája pútavý príbeh, emocionálnu hudbu a výrazné herecké výkony. Košické divadlo uvádzaním muzikáluMóric Beňovský potvrdzuje svoju pozíciu významnej kultúrnej inštitúcie, ktorá aktívne prispieva k rozvoju slovenského divadelníctva a kultúry.
Celkovo možno muzikálMóric Beňovský v Štátnom divadle Košice vnímať ako úspešný pokus o prepojenie lokálneho a globálneho, historického a súčasného, umeleckého a divácky atraktívneho. Je to inscenácia, ktorá nielen zabáva, ale aj provokuje k zamysleniu nad dôležitými témami ľudskej existencie a nad miestom Slovenska v širšom svetovom kontexte. Úspech tohto projektu môže byť inšpiráciou pre ďalšie slovenské divadlá pri hľadaní nových foriem a obsahov pre pôvodnú tvorbu, a pri prezentácii slovenských historických a kultúrnych osobností v atraktívnom a modernom divadelnom jazyku.
tags: #Divadlo